Prečo sa nemeckí veriaci prestávajú spovedať?

Prečo sa nemeckí veriaci prestávajú spovedať?

Môj syn absolvoval pred prvým svätým prijímaním v Nemecku niekoľkotýždňovú prípravu v škole aj na fare. Keď som sa ho pred prvou sviatosťou zmierenia opýtal na desať Božích prikázaní, prekvapene sa na mňa pozrel: „Toto sme sa ešte neučili.“ Neveriacky som prelistoval jeho prípravný zošit, v ktorom sa striedali rôzne biblické príbehy. O Božích prikázaniach a význame sviatosti zmierenia tam nebolo takmer nič.

 

Prečo veriaci v Nemecku prestávajú chodiť na individuálnu spoveď? Dôvodov je nepochybne viac. ​

Náboženský individualizmus

Pred takmer päťsto rokmi vyvesil Martin Luther na brány kostola vo Wittembergu 95 téz, ktoré sa stali základom reformácie. Búraním náboženských dogiem a vzdorom k religióznej hierarchii sa v reformovaných cirkvách do popredia dostalo komunitné spoločenstvo.

Jedným zo základov reformácie bolo odmietanie sviatostí, ktoré jednoznačne nevyplývali z Kristovho učenia (sviatosť birmovania, sviatosť manželstva a kňazstva, sviatosť zmierenia a sviatosť pomazania chorých). Pôvodná myšlienka očistenia cirkvi, ktorú začali Luther, Zwingli, Calvin a ďalší, sa postupne aj vďaka narastajúcej vzdelanosti, mobilite a pokroku pretransformovala do náboženského individualizmu a otvorila brány sekularizácii spoločnosti.

Ľudia si začali vyberať tie časti viery od „vlastného Boha“, ktoré boli najviac v súlade s ich životom a skúsenosťami (Ulrich Beck). Spoločnosť vo vyspelých krajinách sa stále intenzívnejšie sústreďovala na svoj biologický moment a v konzumnej spoločnosti sa idea Boha stávala nepotrebným a obmedzujúcim prežitkom.

Tento trend v bývalom východnom Nemecku ešte urýchlil komunizmus, ktorému sa podarilo dovŕšiť takmer úplnú ateizáciu spoločnosti. 

Reakcia kresťanských cirkví

Protestantské cirkvi boli k religióznemu individualizmu vždy ústretovejšie. Dúfali, že sa tým podarí vyriešiť konflikt medzi náboženstvom a reálnym prežívaním viery. Ale napriek tomu, že niektoré protestantské spoločenstvá začali sobášiť osoby rovnakého pohlavia (v evanjelickej cirkvi to nie je sviatosť), pristúpili na rešpektovanie eutanázie v extrémnych prípadoch či akceptovali liberálnejšiu sexuálnu morálku, nedokázali zastaviť sekularizačný trend v spoločnosti.

Každý rok opustí evanjelickú cirkev v Nemecku takmer 200-tisíc veriacich. Ich počet sa v období rokov 2001 až 2015  zredukoval o 5 %. V krajinách, ktoré kedysi patrili k baštám protestantizmu – Holandsko, Anglicko, severské krajiny, sa z kostolov stávajú nákupné centrá a reštaurácie.

Rímskokatolícka cirkev reagovala na zmeny predovšetkým Druhým vatikánskym koncilom (1962 – 1965), ktorý priniesol reorganizáciu vatikánskych štruktúr a priblíženie liturgie k veriacim. Zároveň zaujala rigidný postoj k zásadám sexuálnej morálky a ochrane života. V rímskokatolíckej cirkvi v Nemecku, možno aj pod vplyvom historickej konfrontácie s protestantskými cirkvami, začalo prevládať ambivalentné vnímanie cirkevnej doktríny.  

Veriaci, ale aj mnohí kňazi sú náchylní relativizovať tradičné učenie cirkvi. Nie je neobvyklé vidieť farníčku v nedeľu okopávať kvetinový záhon či transvestitu v minisukni pristupovať k svätému prijímaniu. Jedným z príkladov je aj vysluhovanie sviatosti zmierenia.

Možnosť individuálnej spovede nikto nespochybňuje, ale fakticky ostáva na okraji záujmu veriacich a dokonca aj kňazov. Eucharistiu prijímajú pravidelne takmer všetci veriaci na bohoslužbe, ale na individuálnu svätú spoveď sa chodí výnimočne. Často sa na ňu treba objednať telefonicky.

Aj rímskokatolícka cirkev prichádza o veriacich (v rokoch 2001 – 2015 bol zaznamenaný pokles o 3,4 %). Nepriaznivú situáciu ešte zdramatizovali prevalené škandály s  biskupom Tebartz-Van Elst (namiesto plánovaných 5 miliónov eur minul na luxusnú rekonštrukciu svojho sídla v Limburgu 31 miliónov) a prípady sexuálneho zneužívania maloletých klérom. Z 23,76 milióna katolíkov v Nemecku navštevuje pravidelne nedeľné bohoslužby len 2,5 milióna veriacich (10,5 %). 

Stácanie kresťanskej identity

V protestantskej tradícii nepodlieha uvedomovanie si vlastných chýb individuálnej spovedi. Ľudské svedomie sa tak vystavuje riziku, že stratí jemnocit, ktorým dokáže rozlišovať hriech. Synodálnym prispôsobovaním noriem protestantské cirkvi riskujú vlastnú identitu, ktorá už teraz začína splývať s etickými normami spoločnosti.

Kým v evanjelickej cirkvi je bežný synodálny individualizmus, v rímskokatolíckej cirkvi stojí proti kňažskému náboženstvu individualizovaná viera, ktorú praktizuje väčšina umiernených veriacich. Táto dvojitá morálka a dvojité prežívanie prestávajú byť v Nemecku vnímané ako rozpor. Pravidelné prijímanie eucharistie bez imperatívu posväcujúcej milosti po úprimnej sviatosti zmierenia sa berie ako fakt, proti ktorému nikto nebojuje. 

Rímskokatolícka cirkev v Nemecku sa relativizovaním úprimnej individuálnej spovede oberá o možnosť pomáhať ľuďom v hľadaní Boha. Veď živá viera môže rásť len prostredníctvom vnútorného nepokoja. Sústavným zápasom medzi dobrom a  zlom, medzi nárokmi, ktoré na nás má Boh, a naším reálnym životom. Svätá spoveď a sväté prijímanie tvoria základ úprimného vzťahu k  Bohu.  

Prečo nám nestačí etika?

Autenticita kresťanskej viery spočíva v konfrontácii nášho života so životom Krista. Milovať aj svojich nepriateľov a bojovať s vlastnou pýchou dokážeme len uvedomovaním si vlastnej nedokonalosti. Rímskokatolícka cirkev by mala byť vďačná reformovaným cirkvám za začatie vlastnej sebareflexie, ale nesmie rezignovať na svoje sviatosti a vlastnú identitu.

Pretože inak prestane byť soľou zeme. 

-----------------------------------------------------------------------------

Niekoľko postrehov z nemeckej svätej omše:

Pri pozdvihovaní eucharistie sa kľačí len výnimočne
Eucharistia sa dáva do ruky 
Miništrantky sú v presile
Na sväté prijímanie idú takmer všetci
Svätá spoveď je zriedkavá, treba sa na ňu často telefonicky objednať
Rozdávanie eucharistie pomocníkmi kňaza je bežné aj vo vetrovke
Počas detskej omše idú rodičia s deťmi do klubovne
Kňaz po skončení svätej omše podáva každému ruku
V kostole je dostatok spevníkov pre všetkých
Po svätej omši sa veriaci stretávajú pri káve a zákusku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo