Hľadám obchod s priateľmi, alebo všetkého je prebytok, len tí chýbajú

„Tomáš, každý si nerozumie s každým,“ zaznelo z kamarátových úst. Čiastočne je to pravda, záleží od okolností. Otázkou zostáva, čo s tým urobíme? Nerozumiem, neriešim, budem ignorovať, blokovať správy, preruším kontakt? Čo sa tým vyrieši? Výsledok bude iba ten, že v budúcnosti dôjde k ďalším hádkam kvôli problému, ktorý sa mal vyriešiť dávnejšie.  Nie je lepšie hľadať príčinu nedorozumenia? Dúfam, že nikoho neurazím, ale dovoľujem si povedať, že iba nerozumný nerozumie iným. Čím je človek vnímavejší, tým lepšie vidí skutočnosti aj z iného uhla pohľadu, vďaka čomu dokáže lepšie porozumieť druhým.  Stačí sa pozrieť očami toho druhého a hneď dôjde k pochopeniu. V kresťanskom spoločenstve Katedrálnici som spoznal stredoškolákov, ktorí nemajú problém sa s nikým zo srdca porozprávať. Plní Ducha Svätého videli iných rovnako dobre ako seba. Charizma z nich skoro žiarila. Stretávali sme sa tam sedemnásťroční, dvadsaťroční aj dvanásťroční, nacvičili sme dve divadelné predstavenia. Nedochádzalo medzi nami k žiadnym konfliktom, lebo sme sa akceptovali takí, akí sme. Keď to dokážu niektorí, môžu všetci, stačí iba chcieť.

Skauti majú dokonca v jednom zákone zakotvené, že skaut je priateľom všetkých ľudí dobrej vôle. Sám Ježiš v evanjeliu podľa Marka hovorí: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“

Je možné, že takto znie zákon? Mnohí hovoria, že  láska je záležitosťou srdca, máme radi toho, ku ktorému prirodzene cítime náklonnosť, preto sa vraj nedá nanútiť. Láska je cit, ale v prvom rade je voľbou rozhodnúť sa pre druhého, nielen pre seba. Môžem prikázať sám sebe, aby som sa správal voči druhým úctivo. Vďaka tomu sa neskôr docieli aj porozumenie, pretože objavím v druhom hodnotu. Láske sa dá prikázať nepriamo.

Priateľstvo vždy zbližuje. To, čo ľudí stavia proti sebe pochádza vždy od diabla. (Diabolos v gréčtine znamená ten, ktorý rozdeľuje). Povedal by som, že sa mu veľmi dobre darí ľudí od seba rozdeľovať. V snahe dobre zabezpečiť rodinu trávime dni aj noci v práci. Často pracujeme nadčasy, unavení po práci chceme mať konečne čas sami pre seba, tak sa zatvoríme do svojej izby k televízii alebo počítaču, sociálnym sieťam. Nedele trávievame v obchodných centrách, kde nakupujeme plné nákupné košíky toho, čo si myslíme, že nás napĺňa šťastím. Sledujeme letáky z Tesca, Kauflandu, Lidlu a keď zbadáme výhodnú zľavu, ihneď tam letíme a spolu s jedným tovarom nakúpime aj ďalších desať zbytočností. Získavame mnoho avšak strácame to, čo je má naozaj najväčšiu hodnotu. Prichádzame jeden o druhého, pretože venujeme málo času sebe navzájom. Budeme čoskoro chodiť po obchodných centrách a hľadať obchody, kde predávajú skutočných priateľov? Tí sa v dobe blahobytu stále viac vytrácajú. Ostatného je prebytok. Lenže takýto obchod nikdy nenájdeme.

Budeme čakať, kým aj ku nám zhora zostúpi nejaká pani učiteľka, ktorá so zdvihnutým prstom povie: „Nono Ferko, Miško, Janko,...nerobte si zle, ale myslite viac jeden na druhého a znova buďte kamaráti?“ Týmto mentorom by pre každého z nás malo byť vlastné svedomie. Je na každom z nás, či  nám robí problém povedať svojmu blížnemu prepáč vždy, keď sa voči nemu dopustíme omylu a stratíme najcennejší poklad, alebo budeme riskovať stratu priateľstva, ktoré sa neskôr budeme snažiť zháňať neviem kde.