Pre hlupáka je každý hlúpy alebo iba moju hlavu zdobí koruna múdrosti
Keď som pred nedávnom išiel po práci na návštevu do saleziánskeho oratória v Trnave, bol som svedkom jednej trochu absurdnej príhody. Chalani približne vo veku dvanásť rokov, ktorí tam mávajú pravidelné stretká mali ostrú výmenu názorov kvôli zbytočnej maličkosti (už ani neviem akej). Nakoniec jeden chlapec nadával ostatným do retardov, za čo ostatní nadávali jemu. Po chvíli už animátor, kňaz a ja sme mali čo robiť, aby sme zabránili bitke chalanov, ktorí chodievajú na cirkevné stretká učiť sa Božiemu slovu a láske k priateľom. Podobné príhody tam vôbec nie sú ojedinelé. Asi si poviete, že u detí toto nie je nič ojedinelé, avšak ironické je, že aj my dospelí sa v tomto ohľade často správame ako veľké deti.
Je to bohužiaľ bežnou súčasťou dnešného života. Predstavme si situáciu, že by na strednej škole prišiel na vyučovanie študent oblečený v slovenskom ľudovom kroji so širákom a valaškou. Ihneď by si vyslúžil menovku „idiot.“ Pričom pred mnohými desaťročiami bol takýto štýl obliekania úplne bežný. Vtedy bolo zase tabu, aby si ženy obliekali rifle, čo je dnes samozrejmé. Čo z toho vyplýva? Je teda hlúpe obliekať si rifle, alebo je hlúpe obliekať si kroj? Keby sme to brali doslovne, asi by bol hlúpy každý okolo nás, veď nosí, vyzerá alebo sa správa inak ako my. Boli by sme ako Záhorák, ktorý jazdil po diaľnici:
- Správy v miestnom rozhlase: „Vodiči na úseku diaľnice medzi Bratislavou a Trnavou pozor! Jeden Záhorák sa rúti po diaľnici opačným smerom.“
- Dotyčný Záhorák si povie: „Čo jeden? Na šeci idou opačným smerem.“
Nie je to aj v našom živote často takto? Je človek hlúpy pretože sa nám javí ako hlúpy? Podľa akého kritéria môžeme rozhodovať, kto je hlúpy a kto nie? Ak je niekto pomalší, už mu za to nadávajú a považujú ho za druhoradého. Vo výrobných závodoch zamestnávatelia takýchto ľudí bežne prepúšťajú a oni potom majú veľké problémy nájsť si prácu. Pritom je to úplne zbytočné, dala by sa pre nich nájsť jednoduchá práca, ktorú by zvládli.
Pred mnohými rokmi som vo filme Forrest Gump počul, ako pani Gumpová povedala svojmu synovi Forrestovi: „Pre hlupáka je každý hlúpy.“ Spočiatku som si neuvedomil plný význam tejto vety, ale teraz s ňou plne súhlasím. „Pche, veď okolo mňa sú samí blázni, iba moja hlava je zdobená korunou múdrosti. Ja viem všetko najlepšie.“ Ak človeku chodia hlavou podobné myšlienky a má potrebu nadávať každému okolo seba, svedčí to iba o tom, že on sám ich nedokáže pochopiť. Jeho myslenie je takto z veľkej časti obmedzené. Ak sa dokážeme preniesť cez hranicu svojho vnímania, uvidíme, že tí „retardovaní“ sú iba trochu iní ako my, ale o nič horší. Nevadí, že je niekto pomalší, koniec koncov sa hovorí, že pomaly ďalej zájdeš. Aj pomalým tempom sa dokáže pútnik dostať do rovnakého cieľa ako atlét. Navyše si lepšie vychutnáva cestu a odnesie si z nej oveľa viac. A takto aj všetci tí, ktorých označujeme ako „hlúpejší“ často môžu nájsť alternatívne spôsoby riešenia. Kto si myslí, že on sám je múdry, v skutočnosti nevidí, že je tiež hlúpy. Aký nudný by bol svet, keby všetci boli múdri? Nikto by nebol hlúpejší, takže ani múdrejší by nemali byť od koho múdrejší. Nevideli by sme ani, či je niekto múdry, ani či hlúpy, lebo by sme to nemali možnosť porovnať. Múdrosť by nijako nevynikala, preto by stratila svoj význam. Nemá zmysel označovať druhých za hlupákov, veď v ich očiach sme zase hlúpi my, takže by sa z tohto dala viesť nekonečná debata, Lenže na to by mi nevystačil papier, ani trpezlivosť.
Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
