Tridsať strieborných.

Musíme si najskôr ozrejmiť čo znamená „30 strieborných“. Samozrejme že nie samotnú číslovku, ale menu označenú ako „strieborny“. Podľa mince je možne stanoviť hodnotu.

Prvá možnosť je, že Judáš predal Spasiteľa za rímske strieborné mince zvané denár. Denár mal v čase Tiberia váhu 3,8 gramu a celkom vysoký obsah striebra 90 a viac percent. Dnešná cena pri výkupe striebra rýdzosti 0,925 je 0,34 eura za gram. Podľa kalkulačky výkupu by Judáš mal v mešci denáre v hodnote 38,39 EUR. Ale dostal Judáš denáre? Pri provokácii farizejov a Ježišovej odpovede: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mat. 22,) Matúš  jasne píše o denári s portrétom cisára ako verejnej daňovej minci. Matúš denáre poznal a nepíše o 30 denároch, ale 30 strieborných. Judáš preto musel dostať iné strieborne mince.

Matúš vlastne doslova nepíše o peniazoch ale o kúskoch striebra. Tak sa v tých časoch označovali hlavne helénske mince razene v Levante. „Hlavným podozrivým“ je tyrsky polšekel najmä jeho jeruzalemský variant. Najmä preto, lebo „30 strieborných“  Judáš dostal od veľkňazov a chrámová daň sa platila v polšekeloch. Polšekel na muža. Preto aj pred chrámom boli zmenárnici, aby si prichádzajúci židia mohli zmeniť svoje veľakrát rôzne obeživo na Chrámom požadovanú mincu. Chrámovým pokladníkom sa daň ľahšie počítala a evidovala.

Veľkňazi sa Judášovi na "30 strieborných" neskladali  z vlastných peňazí, ale použili peniaze zaplatené ako chrámovú daň. Judáš pravdepodobne dostal 30 strieborných jeruzalemských polšekelov  každý o váhe 6,2 gramu. Pri dnešnej cene striebra to je 62,63 eur. Tak či tak, veľkňazi  nakoniec urobili dobrý obchod, lebo Judáš im peniaze vrátil. Keďže boli poškvrnene krvou, nedali ich naspäť do chrámovej pokladnice, ale kúpili od  hrnčiara pole, ktoré sa použilo ako pozemok na pochovávanie cudzincov.

Peniaz z tých dôb nema len cenu striebra, ale aj zberateľsku hodnotu. Týchto 30 polšekelov, pri dnešnej numizmatickej cene 294 eur za polšekel, má hodnotu cca 8.820 eur. Keby mal niekto ozajstných „30 strieborných“ ......, ale radšej nemyslieť. Tie peniaze iste nezostali pohromade. Keramicky majster, čo veľkňazom predal pole, ich dal do obehu, keď kupoval hlinu a drevo. A tak sa Judášove mince pomiešali s inými mincami a kúskami striebra. Neskôr ich v cisárskej mincovni roztavili a vyrazili ďalšie mince. Potom znova a znova a keď sa vytratilo striebro z minci narobili z toho striebra šperky. Možno dnes  každý z nás ma zopár atómov z toho prekliatého striebra v retiazke na krku a navádzajú ho na hriech.