Očkovanie s rozumom

Očkovanie s rozumom

Očkovanie je v súčasnosti kontroverzná téma, ktorá rozdeľuje spoločnosť na dva nezmieriteľné tábory – tých, ktorí sú absolútne a nespochybniteľne presvedčení o výhodách a bezpečnosti očkovania a tých, ktorí majú pochybnosti. O mimoriadnom záujme o túto tému svedčí aj vysoká čítanosť článkov na internete a pod nimi bohaté, vášnivé až bojové diskusie zástupcov z oboch táborov. Mojou ambíciou v tejto chvíli nie je podporovať tento antagonizmus, skôr naopak. Myslím, že je najvyšší čas posunúť túto tému ďalej.

Najskôr by som však objasnila svoju pozíciu. Až donedávna som patrila do prvého tábora a nechápala, ako môže niekto odmietať  tak jednoduchú, úžasnú, rokmi overenú vec, akou je očkovanie a riskovať tak životy svojich detí... Nastali však isté okolnosti, ktoré ma prinútili zaujímať sa o túto záležitosť viac. Hľadala som informácie, vynárali sa otázky a chýbali odpovede.

Zamyslime sa spolu

Ak aj vy patríte do prvého tábora tých skalopevne presvedčených, mám pre vás pár otázok. V žiadnom prípade vás nechcem prehovárať, aby ste zanevreli na očkovanie, len aby ste sa zamysleli...

Prvá otázka – ste zaočkovaný(-á)? Že sa pýtam – samozrejme, že áno. Cítite sa vďaka tomu bezpečnejšie? Išli by ste napríklad bez obáv na dovolenku do lokality, kde sa práve vyskytlo viac prípadov mumpsu? Viete, že samotné očkovanie ešte nezaručuje, že na tú-ktorú chorobu neochoriete? Viete, že pár rokov po očkovaní môže hladina protilátok klesať a niekedy dosť rýchlo? Viete, že pôvodcovia niektorých chorôb môžu zmutovať a potom vás očkovanie až tak nechráni?

Viete vôbec, proti čomu ste očkovaný(-á)? A ktoré z infekčných chorôb ste v detstve prekonali? Možno som vás zaskočila – ak to viete, tak klobúk dole. Ja som si to pre seba zisťovala, ale aj tak to neviem presne. Jedna vakcína bola v mojom zdravotnom zázname zapísaná len ako číslo a sestrička ju nevedela identifikovať. Niektorí však detský zdravotný záznam vôbec nemajú a zistiť si to nevedia.

Viete, že aj dospelí sa musia povinne preočkovať každých 15 rokov proti tetanu a záškrtu? Kedy ste sa  naposledy dali preočkovať? Predvolal vás niekto do ambulancie? Hrozil vám pokutou? Neviem ako vám, ale mne sa zdá, že to s tou našou kolektívnou imunitou, vďaka ktorej sa vraj u nás (zatiaľ) nešíria epidémie väčšieho rozsahu, nie je až také slávne. Myslím si, že zďaleka nedosahuje požadovaných 85 – 95% (mám na mysli celú populáciu, nielen zaočkovanosť detí), napriek tomu nemáme závažnejšie problémy s danými infekčnými chorobami. Ale to je len môj dojem, bola by som veľmi rada, keby mi to potvrdil alebo vyvrátil nejaký odborník so seriózne spracovanou analýzou, s konkrétnymi dátami, najlepšie v diskusii s oponentom – odborníkom z opačného názorového spektra.

Dôverujete očkovaniu a autoritám, ktoré ho propagujú? Potom sa určite každý rok dávate očkovať proti chrípke podľa odporúčaní v Sprievodcovi očkovaním. Určite ste sa dali preočkovať aj proti čiernemu kašľu a meningokovým infekciám – nielen kvôli sebe, ale aj kvôli deťom vo vašej rodine. Ak ste mladý muž alebo mladá žena, určite už máte za sebou očkovanie proti ľudským papilomavírusom (HPV). Prípadne, ak máte deti vo veku 9+, dali ste ich už zaočkovať proti HPV. A čo ovčie kiahne? Hepatitída typu A? Kliešťová encefalytída?.....

Podľa mňa, ak by sa dôvera k očkovaniu kvantifikovala podľa počtu absolvovaných odporúčaných očkovaní, tak by bola dosť nízka (samozrejme vyjadrená v pomere k počtu ľudí v cieľových skupinách, pre ktoré je ten-ktorý typ očkovania odporúčaný, s výnimkou povolaní, pre ktoré sú niektoré očkovania povinné). Ďalším testom dôvery môže byť odporúčanie pre tehotné ženy (?!) absolvovať preočkovanie proti čiernemu kašľu a sezónnej chrípke (viď Sprievodca očkovaním).

Nie som síce žiaden lekár ani biochemik, ale zdravý sedliacky rozum mi vraví, že všetkého veľa škodí. Dnes sa už predsa niektoré z chorôb v našich končinách ani nevyskytujú, príp. len minimálne, niektoré sa dajú efektívne liečiť, závažným epidémiám sa dá predchádzať dôslednou hygienou a  informovanosťou. Ja osobne som sa dala preočkovať proti tetanu a ostatné budem riešiť až keď vznikne reálna hrozba. V krajnom prípade aj očkovaním (ale určite nie v tehotenstve).

Informácie a zase informácie... a čo s nimi?

Mladá mamička s bábätkom u pediatra: „Pán doktor a je to očkovanie bezpečné? Na internete som čítala, že...“ Doktor mávne rukou: „Aaaale, na internete sa toho popíše....“

Ja však vravím – vďaka Bohu, že máme internet! Kde inde sa dozviete napr. základné informácie k očkovaniu (Magazín Dieťa), ktoré by vám inak mal poskytnúť lekár? Predpokladám, že väčšina z vás vyhľadáva informácie na internete bežne, či už kvôli práci alebo hobby. Viete si predstaviť, že by ste internet zavrhli s tým, že sú tam len blbosti a nespoľahlivé informácie? Ja určite internet používam a predpokladám, že ho využívajú aj lekári na získavanie nových poznatkov z modernej medicíny a že nezbierajú nové informácie len na konferenciách sponzorovaných farmaceutickými firmami.

Áno, na internete je toho veľa, chce to však čas a trpezlivosť. A potom vedieť si porovnať a správne vyhodnotiť protichodné informácie. K tomu však pomôže len jediné – odborné diskusie vo verejnom priestore, kde si odborníci v danej problematike budú môcť jednak povedať svoje argumenty a zároveň oponovať názorom druhej strany.

Tu vidím veľký dlh našich verejnoprávnych médií. Chýbajú mi (resp. v demokratickej spoločnosti, kde občania majú záujem a zúčastňujú sa vecí  verejných, sú nevyhnutnosťou) pravidelné odborné diskusie s aktívnou účasťou verejnosti na rôzne odborné, spoločenské či politické témy – a to v hlavnom vysielacom čase na prvom programe, príp. v rozhlase.

Sloboda a zodpovednosť

Úrad verejného zdravotníctva SR má na svojej stránke k očkovaniu (Očkovanie v Európe a USA) zaujímavú vetu: „Cieľom povinného očkovania je väčšia zodpovednosť rodičov za očkovanie svojich detí.“  Rozmýšľala som dlho, ale neprišla som na to, prečo by mali byť rodičia viac zodpovední za očkovanie svojich detí  práve vďaka povinnému očkovaniu... Jednoduchá logika  a (môj obľúbený) zdravý sedliacky rozum vraví, že zodpovednosť predpokladá mať slobodu. Keď raz mám niečo nalinkované, tak nemám zodpovednosť za nič – zodpovednosť preberá ten, kto urobil všetky rozhodnutia za mňa.

Predstavte si takúto situáciu (berte to len ako ilustračný príklad): váš sused a dobrý známy má problémy s bedrovými kĺbmi. Chodí o paliciach. Môže mu pomôcť operácia, po nej bude opäť bez problémov chodiť. Je to takmer bezpečné. Riziko komplikácií je zanedbateľné, asi 0,1 % - keď sa však operácia nepodarí, nebude už chodiť vôbec. Sused váha, či to má podstúpiť. Budete ho povzbudzovať a prehovárať, aby sa na to dal? Zoberiete na seba túto zodpovednosť a rozhodnete za neho? Ako sa potom v prípade neúspešnej operácie vyrovnáte so skutočnosťou, že vy ste ho na to nahovorili?

Riziko 0,1% je síce veľmi malé riziko – hovorí však o tom, čo bolo: je to informácia, že v priemere 1 z 1000 operácií sa nepodarila. Nehovorí nič o tom, či sa podarí tá vaša. Váš sused má právo rozhodnúť sa sám a musí sa rozhodnúť sám. Môže sa poradiť s vami, s lekárom, so svojím spovedníkom – ale rozhodnutie je len na ňom a tak je to správne.

Na matky, ktoré odmietnu dať svoje dieťa zaočkovať, mnohí hľadia ako na netvory, ktoré hazardujú so životom svojho dieťaťa... Ja ich však chápem. Ja som videla dieťa s vážnymi následkami po očkovaní a pre mňa by bol netvor ten, kto nad tým mávne rukou.

Nikto nemá právo nútiť iného človeka k medicínskemu zákroku, nech by bol pre neho akokoľvek prospešný, na 100%  bezpečný, či celé ľudstvo zachraňujúci. Každý má právo na vlastné rozhodnutie, v prípade dieťaťa rozhoduje jeho rodič.

Takže druhá nevyhnutná vec, ktorú je potrebné v tejto spoločnosť zmeniť, je zrušiť povinné očkovanie. Myslím, že sa u nás potom neudeje žiadna katastrofa, ako tvrdia niektorí zástancovia povinného očkovania, tak ako sa neudiala ani v Nemecku, ani v Rakúsku, ani v Japonsku (viď tabuľka).

Na záver

Ospravedlňujem sa za dlhý blog, ďakujem za trpezlivosť – pôvodne som toho chcela napísať oveľa viac. Problémov a otázok je veľmi veľa a je najvyšší čas pre odborné diskusie za okrúhlym stolom.

K napísaniu blogu ma motivovali dve nedávne udalosti. Jednou z nich je správa z Vatikánu, ktorý odporúča očkovanie (viď Krátke správy z redakcie 10.2.2017, Ján Krupa)  a ktorú v tejto chvíli nebudem komentovať.

Druhou je návrh novely zákona, ktorá by zmenila povinné očkovanie na dobrovoľné, ktorú poslanci NR SR dňa 9.2.2017 veľkou väčšinou zmietli zo stola. Hlasovanie si môžete pozrieť tu a tiež ho nekomentujem.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo