Cirkev a Židia – selektívna pamäť v slovenskej politike

Jozef Kováčik povedal, že sa na knihu rozhovorov s arcibiskupom Vasiľom tešil, ale je z nej nemilo prekvapený: „Kladenie otázok mi pripomína skôr selektívnu pamäť alebo brainwashing. Hovorím najmä o časti venovanej dejinám, konkrétne vzťahu katolíkov a židov. ... Z kladenia otázok má totiž nezasvätený čitateľ pocit, že otázky sú prevzaté z liberálnych denníkov.“

Biskupi k „riešeniu židovskej otázky“

Potom Kováčik citoval, čo povedal predseda KBS arcibiskup S. Zvolenský 9. 9. 2013 na pietnom akte za obete holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave o „tragédii, ktorá poznačila nielen židovský národ, ale aj všetkých členov Katolíckej cirkvi.

Zo Slovenska boli násilne odvlečení za prispenia vládnej moci jej vlastní obyvatelia, z ktorých väčšina zahynula v nacistických koncentračných táboroch. I dnes, po toľkých desaťročiach, sa stále pýtame, ako sa vôbec takáto tragédia mohla uskutočniť. ... Katolícka cirkev na Slovensku sa díva na túto mimoriadne bolestnú časť svojich dejín pohľadom, ku ktorému nás vedie duch Svätého písma a ktorý zreteľne vyjadril Ján Pavol II. ... v dokumente Tertio millenio adventiente, že pre Cirkev, a teda aj pre Cirkev na Slovensku, je dôležité prehlbovať aj vedomie previnení, ktorými sa v minulosti synovia a dcéry Cirkvi vzdialili od ducha Ježiša Krista ... a vedomie minulých previnení má byť veľmi silným motívom pokánia a očisťovania súčasnej generácie.“

Pripomenul, ako sa „slovenskí katolícki biskupi pastierskym listom z 8. marca 1943 jednoznačne postavili proti deportáciám. Uvažovanie nad minulosťou nám pripomína, aké je dôležité prevziať zodpovednosť za slová a skutky, účinkovanie vo verejnom živote, za gestá, ktoré vytvárajú spoločenskú atmosféru a verejnú mienku. Rovnako nám hovorí, aké je nebezpečné interpretovať zlú sociálnu či kultúrnu situáciu skratkami, ktoré sa končia biľagovaním nejakej spoločenskej skupiny či vytvorením zoznamu nepriateľov. Nikdy nesmieme konať tak, aby sme voči iným ľuďom vyvolali nenávisť, lebo od nenávisti k násiliu je veľmi blízko. Tretím odkazom je poznanie, aké je dôležité kultivovať vlastné svedomie.”

Kováčik pripomenul aj vyhlásenie k deportáciám Židov zo Slovenska, ktoré podpísalo 24 osobností v r. 1987, a ktoré formuloval vtedajší biskup Korec.

Príčina a následok

K uvedenému treba pridať aj spoločné vyhlásenie predsedu KBS S. Zvolenského a predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí I. Rintela zo 14. marca 2016. (ktorým na výročie vydania encykliky proti nacizmu, a vzniku vojnového Slovenského štátu reagovali na výsledok paralmentných volieb z 5.3.2016)

Kováčik má pravdu, že je chybou nespomenúť tieto vyhlásenia v diskusii na túto tému, lebo to vytvára falošný obraz postoja Cirkvi. Brainwashing a selektívnu pamäť však vyčíta nesprávnemu adresátovi, lebo vynecháva tých, ktorí uvedené vyjadrenia Cirkvi zamlčiavajú mnoho rokov, pričom namiesto odpovede na Zvolenského otázku „ako sa to mohlo uskutočniť“ zahmlievajú príčiny tragédie a aktívne zhoršujú spoločensko-politickú situáciu na Slovensku.

Základnú príčinu na spájanie Cirkvi so štátom porušujúcim základné ľudské práva desaťtisícov svojich občanov pomenoval V. Jukl: „Svätá stolica len nerada a s ťažkosťami pripustila, aby bol Tiso prezidentom. Pravda, to sa nám po vojne aj skutočne vypomstilo, keď sa stále spájalo, že „klérus a fašizmus“ sú spojenci, nálepka klérofašizmu.“ (Postoy 18.5. 2012)

Prvým, kto po vojne zamlčiaval aktivity slovenských katolíkov, biskupov i Svätej stolice na obranu židov, boli komunisti. Biskup P. Gojdič, ktorý už v r. 1939 listom varoval kňazov pred myšlienkami nacizmu a antisemitizmu, protestoval proti protižidovským zákonom hneď po ich schválení, a Židom aktívne pomáhal, zomrel na následky mučenia v komunistickom väzení. Od nich tento selektívny výklad dejín prevzali liberáli.

Nesprávny adresát

Ľavičiari a liberáli zamlčiavajú Kováčikom citované dokumenty a vyhlásenia predstaviteľov Cirkvi aby vytvorili jej nepravdivo zlý obraz. Rovnako to však robia aj nacionalisti, ktorí navyše zamlčiavajú neprávosti, o ktorých tieto hovoria. Preto aby idealizovali Slovenský štát a jeho prezidenta. Ani ich brainwashing Kováčik nespomenul.

Uctievači Slovenského štátu namiesto kultivovania svedomia, ktoré žiada list biskupov z 8. 3. 1943, a prehlbovania vedomia previnení s cieľom pokánia a očisťovanie súčasnej generácie, ktoré žiada Ján Pavol II., zahmlievajú a spochybňujú násilie a neprávosti voči Židom, ktoré konali „za prispenia vládnej moci jej vlastní obyvatelia“ (Zvolenský).

Vidíme to v dielach „proslovenských“ historikov Vnuka a Ďuricu, ktoré sú vo väčšine katolíckych kníhkupectiev, a rôznymi spôsobmi to robí aj významná a vplyvná časť „zahraničných Slovákov“, ktorí sa sem vrátili po páde komunistickej diktatúry. Takéto vyjadrenia a aktivity časti katolíkov vrátane niektorých duchovných vysoko prevažujú nad zriedkavými dobrými vyhláseniami, aké citoval Kováčik.

Prečo Kováčik kritickým komentárom nereagoval, keď arcibiskup Sokol (a rovnako iní až po podporovateľov Kotlebovej ĽSNS) chválil blahobyt za Slovenského štátu? Tam mu selektívna pamäť nevadí? Prečo nepovedal, že tomuto pomohla aj vojnová konjunktúra, pričom však Nemci za dodávky často neplatili, a takýto hospodársky režim nebol udržateľný? Že prudko rástol štátny dlh, k čomu prispelo aj 500 korún, ktoré štát platil za každého vyvezeného Žida. Že niektorým zvýšila blahobyt aj arizácia židovského majetku, čo ako jediný z hierarchie verejne kritizoval arcibiskup C. Vasiľ v kázni na sviatok sv. Cyrila a Metoda v r. 2013 v Terchovej. (časť II: Spravodlivosť a právo)

Po r. 1990 sa tu spojilo selektívne „Za Slovenského štátu bolo dobre“ s rovnako polopravdivým „Za komunizmu bolo dobre". To priviedlo k moci zlepenec exkomunistov, ex-eštebákov a nacionalistov pod vedením V. Mečiara. Výsledkom bola zabrzdená demokratizácia, privatizačná rabovačka, úpadok verejnej morálky a politickej kultúry, korupcia a justícia podnes jedna z najhorších v Európe.

„A tak v našich nedávnych dejinách pribúdali hrubé čiary a rovnomerne s nimi ďalej hrubli aj naše mravy.“ (C. Vasiľ)

Ideológia a násilie

Neprávosti voči Židom sa konali v mene štátu a národa, pod vplyvom pápežom odsúdenej ideológie nacionálneho socializmu. (Pius XI., encyklika Mit brenender Sorge, 1937) Prípravou boli skresľujúce kolektívne obvinenia a vyvolávanie negatívnych emócií proti Židom, ktoré šírili aj vládni predstavitelia vrátane prezidenta. (Viac tu.)

Slovenské protižidovské zákony, ktoré podpísal prezident, a podľa ktorých konala vláda, patrili k najtvrdším v Európe. Slovensko ich prijalo dobrovoľne, čo dokazujú aj noviny Hlinkovej gardy (HG), ktorú obdivuje aj Kotleba: „Hlavný veliteľ HG (A. Mach) odmietol zlomyseľné správy o tom, akoby vysťahovanie Židov bolo nanútené zo zahraničia. Hovoril podrobne o tom, koľko námahy stálo slovenských činiteľov … aby pre toto vysťahovanie pripravili pôdu ...“ (Gardista, 29. 3. 1942)

Prvým, kto po „Nežnej revolúcii“ vniesol do spoločnosti a politiky nenávisť a neférový boj proti ináč zmýšľajúcim, bol V. Mečiar a jeho zlepenec exkomunistov a nacionalistov. Samozrejme, v mene Slovenska, štátu a národa, a s podporou uctievačov Slovenského štátu. Mečiarov nástupca aj v tomto je R. Fico a Slotov súčasný predseda SNS a parlamentu kapitán Danko.

Hlavne s pomocou tých, ktorí ich vtedy podporovali a ich odchovancov, a s rovnako selektívnou propagandou sa v r. 2016 dostal do parlamentu M. Kotleba. Členovia a priaznivci jeho ĽSNS obdivujú Hlinkovu gardu a hlásajú nenávisť voči Cigánom a cudzincom. Tých kolektívne obviňujú a „riešia“ podobne ako HG cez vojnu Židov.

Ficovi aj Kotlebovi a ich podporovateľom by mal Kováčik verejne pripomenúť slová arcibiskupa Zvolenského, „aké je nebezpečné interpretovať zlú sociálnu či kultúrnu situáciu skratkami, ktoré končia biľagovaním nejakej spoločenskej skupiny či vytvorením zoznamu nepriateľov“.

Prečo Kováčik nekritizuje veriacich a kňazov, ktorí podporujú Kotlebovu ĽSNS? Mohol im pripomenúť list biskupa P. Gojdiča zo 16. mája 1942, zaslaný vatikánskemu chargé d’affaires v Bratislave Burziovi : „Hlboko nás zarmútili krutosti, ktorých sa dopustili pri deportácii židov orgány takzvanej Hlinkovej gardy, poverené vykonávaním nariadenia o deportácii nešťastného židovského ľudu. Barbarstvá páchané na tomto biednom ľude prevyšujú každú nehumánnosť a pripomínajú nám činy komunisticko-boľševické v Rusku, Španielsku a v Mexiku. ... v susedných štátoch, kde rovnako ako u nás narastá vplyv národného socializmu, sa takýchto barbarstiev nedopúšťali.“  (a vyššie spomenuté vyhlásenie z 14.3.2016)

Selektívnu pamäť a brainwashing týchto uctievačov štátu Kováčik nekritizuje, ani keď sú spojené s vyvolávaním nenávisti a násilia ako za čias Hlinkovej Gardy a V. Mečiara. Tým ich prinajmenšom nepriamo podporuje. Preto a pre úpadok kultúrnosti, morálky a spravodlivosti, ktorý prináša ich činnosť, som napísal tento text.