Mamka, ocko, ďakujem vám, že nemusím chodiť do škôlky

Mamka, ocko, ďakujem vám, že nemusím chodiť do škôlky

Mám len štyri roky, ale už viem svoje. V mamkinej spoločnosti je svet krajší. Aj keď je občas zaneprázdnená alebo nervózna (prevažne zo mňa). O chvíľu vyrastiem, každý vraví, že budem väčší ako ocko, a tieto časy pominú. Ale ja by som ich nemenil za nič na svete.

Milujem tie rána. Najmä teraz, keď sú také chladné, ale pri mamke o to príjemnejšie. Vždy sa k nej prídem pritúliť pod paplón. Väčšinou pribehne aj môj starší brat Janko, sem-tam sa dokonca pobijeme a hádame sa: „To je moja mamka!“ „Nie, to je moja mamka!“ „Moja!“ „Moja!“... Vtedy nám mamka pohrozí, že keď budeme pokračovať, odíde, takže radšej stíchneme a užívame si jej náruč. Je nám tak fááájne teplučko, najradšej by sme ani nevstali. Našej najstaršej sestre sa už začína prvá hodina v škole a my si lebedíme.

Ako dobre, že nechodíme do škôlky. O toto by som určite nechcel prísť.

Keď konečne vstaneme, často sa hráme s legom ešte v pyžame. Minule som postavil taký komín, čo bol vyšší ako ja. Janko rozostaví autíčka, ja panáčikov a... No skrátka, nič nám nechýba. Pomedzi hru sa stihneme aj naraňajkovať, aj prezliecť, lebo mamka nemá rada, keď sa hráme v pyžame. Nechápem prečo. Ako keby nebolo jedno, aké nohavice má človek na sebe.

Dobre, že nechodíme do škôlky. Tam by sme sa v pyžame hrať nemohli.

Mamka si potom väčšinou sadne k počítaču, v jednom kuse čosi číta a ťuká do klávesnice. Neviem, čo tam toľko robí, ale ona tvrdí, že pracuje. No veď dobre. My s Jankom sa ešte trochu pohráme, občas ju aj nazlostíme, lebo sa povadíme na nejakej blbosti, ako ona hovorí. Vtedy ju od tej práce zdržiavame, ale keďže ja tomu aj tak vôbec nerozumiem, v podstate mi je to dosť jedno. Okrem toho viem, že o chvíľu pôjdeme všetci spolu von, tak nakoniec sa nejako utíšim a vydržím. S mamkou chodíme von každý deň. Často navštevujeme bratrancov, ktorí bývajú na vedľajšej ulici. Najradšej mám prázdniny. To sú dni, keď moja sestra Amálka a najstarší bratranec Tonko nemusia ísť do školy. Vtedy je nás dokopy osem a čo my dokážeme vymyslieť, to sa ani v Tomovi Sawyerovi nedočítate (neviem presne, kto je Tom Sawyer, ale rodičia ho sem-tam spomínajú a asi to bol riadny šinter).

Mimochodom – neviete náhodou, čo sú to nadávky? Lebo ja to neviem. Vraj je to niečo škaredé, ale zatiaľ som sa s tým nestretol.

Joj, ako dobre, že nechodíme do škôlky.

Napríklad doma môžeme papať to, čo nám mamka navarí. Občas si niečo aj „objednám“ a mamka mi to rada pripraví. Vraj sa to volá domáca strava. Poviem vám, nerozumiem tým slovám, ale chutí mi to. Na desiatu si dám vždy nejaké ovocie. Najradšej mám také, čo si sám odtrhnem zo stromu. Škoda, že je teraz zima, ale ocko vždy nejaké jabĺčka a mandarínky prinesie.

Ach, ako je mi dobre bez škôlky.

Ja v skutočnosti nemám jasnú predstavu o tom, čo to tá škôlka je. Ale stačí mi základný údaj: vraj tam nie sú mamky. Ani ockovia. Iba nejaká neznáma teta, ktorá sa sama stará o dvadsať cudzích detí. A tiež som počul, že v tej podivnej inštitúcii (to slovo mamka občas používa) vraj oddeľujú od seba aj súrodencov, lebo – čuduj sa svete – nemajú rovnaký vek. Hmm, ale ako sa dá dosiahnuť rovnaký vek u súrodencov? Dvaja moji bratranci sú dvojčatá, tak ich by asi dali do jednej triedy. Ale čo my ostatní väčšinoví? To by som sa nemohol hrať ani s Jankom? Veď on a moja sestra Amálka sú moji najlepší kamaráti. Vyrastáme doma spolu a nikto nám nechýba. Minule som počul, ako sa nejaká teta pýta ocka, prečo nie sme v škôlke, vraj deti treba od malička socia... socia... socializovať. Tak vravela. Ocko povedal, že my si vystačíme aj sami. Amálka, ktorá je už tretiačka, v škole do triedy zapadla veľmi rýchlo. Je šikovná, chcem byť raz taký ako ona. Akurát, že spolužiaci sa vraj veľmi čudujú, že nechodila do škôlky. Asi je to dosť veľká rarita. Ale čo je na tom zlé? Veď je to skvelé! Teta môjho ocka minule tak prostoreko povedala: Deťom netreba spoločnosť cudzích detí, ale materinu sukňu! Na to, ako mamka toto slovo (mater) neznáša, prikyvovala veľmi horlivo.

A ešte som začul (my deti toho počujeme viac, ako si vy dospeláci myslíte!), ako jedna naša známa, ktorá je učiteľka v škôlke, hovorila, že začiatky školského roka sú u nich stále rovnaké. Na september si nikdy nič neplánujú. Viete prečo? Lebo tento mesiac všetky nové deti preplačú! Oni to volajú obdobím ad... ad... adaptácie. No to teda ďakujem pekne. Ja by som tiež reval, keby ma tam chceli len tak adaptovať. Aj moja mamka v škôlke preplakala celé hodiny. Babka s dedkom často spomínajú, že ich každý deň čakala na stoličke za dverami. Celkom tíško so slzami v očiach. Súdružky učiteľky ju mali za supervzorné dieťa, lebo nerobila žiadne výtržnosti. Ale ona sa v skutočnosti veľmi trápila.

Ako dobre, že nemusím chodiť do škôlky.

Som doma s mamkou a súrodencami, často tiež s bratrancami, ktorí sú rovnako neškôlkoví ako my. Mamka sa teší, lebo nás má na očiach a stále pod kontrolou, vie, čo robíme, čo jeme, číta nám to, čo si zaželáme, učí nás to, na čo práve máme náladu, berie nás na prechádzky tam, kde sa nám páči. Ráno nás nemusí v strese chystať na presnú hodinu a poobede po nás nemusí nikam chodiť. Keď tak o tom rozmýšľam, máme veľmi pohodový život. Aj ocko si to pochvaľuje, keď musí občas zostať dlhšie v robote. Vie, že nás ráno nechal doma a podvečer nás doma opäť nájde. Vybaví si svoje povinnosti a o nič iné sa nemusí v tej chvíli starať. No a mamka? Áno, niekedy má aj ona veľa roboty, musí zarábať peniažky, variť alebo upratovať, alebo aj všetko naraz a zároveň sa o nás starať, ale my sme si už zvykli a ona za tie roky asi tiež, hoci niekedy je z toho fakt unavená.

Takže škôlka? Ani náhodou! A keď všetko pôjde dobre, tak raz tie roky mamke vrátime, keď bude stará. Ona nás neodložila do škôlky a my ju neodložíme...

... do starobinca.

Budeme ju mať pod kontrolou, budeme vedieť, čo robí, čo je, čo číta, kam chodí... Ale to už bude iný príbeh ☺.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo