Na Slovensku sa už nehádame. My sme dospeli. My sa ignorujeme. Lebo hádka je pre ľudí, ktorí ešte veria, že ten druhý by mohol niečo pochopiť. My sme ďalej. My už vieme, že ten druhý je stratený prípad.
Rozchádzame sa potichu, kultúrne, slovensky. Žiadne „poďme sa porozprávať“. Len zdvihnuté obočie, hlboký povzdych a veta: „Ja sa do politiky nemiešam.“ (Čo v preklade znamená: Mám názor, ale viem, že by si ho nezvládol.)
Rodinné obedy sú dnes masterclass v pasívnej agresii. Namiesto hádok o vládu riešime počasie, cholesterol a susedov. A keď niekto náhodou povie slovo „Ukrajina“, nastane ticho také husté, že by sa dalo krájať nožom na rezne.
Slovensko má dnes dve reality. Jedna žije v pocite, že konečne niekto urobil poriadok. Druhá v pocite, že konečne je to celé v… (doplňte si podľa vkusu). Obe strany sú presvedčené, že majú monopol na zdravý rozum. Obe majú pocit, že keby mohli, tomu druhému by to už nejako vysvetlili. Najlepšie zákazom.
Fakty? Tie sú dnes dekorácia. Používajú sa ako vianočné ozdoby – vytiahnu sa len vtedy, keď ladia s náladou. Každý má svoje médiá, svojich expertov, svoje videá, ktoré „otvorili oči“. A keď sa náhodou stretnú dva fakty z rôznych táborov, tak sa slušne obídu. Lebo konflikt je nepríjemný.
Najväčšia slovenská vášeň dnes nie je politika. Je to morálna nadradenosť. Ten sladký pocit, že ja som ten normálny a ty si buď ovca, dezolát, slniečkar, liberál, fašista alebo kombinácia všetkého naraz. Záleží od dňa.
A tak sa už nepýtame „čo si myslíš?“. Pýtame sa „kam patríš?“. A keď zistíš, že nie tam, kde ja, tak sa rozhovor elegantne ukončí. Prípadne sa pokračuje, ale len formou statusov, ktoré nikomu konkrétnemu nie sú určené.
Slovensko dnes funguje ako pár, ktorý tvrdí, že „je to v pohode“, ale už spí chrbtom k sebe. Stále spolu platíme hypotéku, stále používame rovnaké slová – sloboda, demokracia, pravda – len každý v inom význame. A čím častejšie ich opakujeme, tým viac to znie ako mantra na upokojenie.
Nie, my sa nehádame.
My sme len strašne slušní ľudia, ktorí sa prestali počúvať.
Slovensko sa neháda.
Slovensko sa rozchádza.