O obžerstve digitálnym obsahom

Asi poznáte reštaurácie typu All you can eat. Zaplatíte fixnú sumu a z bufetu si naložíte a zjete, koľko hrdlo ráči.

Vo Frankfurte som pred pár rokmi narazil na ešte lepší koncept: 
All you can eat – pay what you want, zjedz koľko chceš – plať koľko chceš. 

Vynikajúca perzská reštaurácia, hostia zväčša biznismeni v oblekoch, dvacka za obed štandard.

Netvrdím, že každý návštevník takého podniku automaticky pácha obžerstvo. Ale… je to pokušenie na tanieri. 

Kedy už a kedy ešte nie? A čo to vlastne obžerstvo je?

Teologický exkurz

Neresť obžerstva sa určite netýka jedenia ako takého, to človek potrebuje, ale túžby po jedle neregulovanej rozumom. 

Označuje túžbu spočívajúcu v nadmernej žiadostivosti. Ak človek vedome prekračuje mieru v jedení z túžby po chuťových pôžitkoch.

Sv. Tomáš Akvinský rozlišuje päť foriem obžerstva, keď človek jedáva:

• príliš skoro – nevie počkať,
• príliš nákladne, luxusne – naháňa pôžitok, 
• príliš veľa – kvantita namiesto miery,
• príliš dychtivo – bez brzdy,
• príliš vyberavo – posadnutosť kvalitou.

Čiže obžerstvo nie je predovšetkým o množstve jedla, ale o nezriadenej láske k telesnému pôžitku (hedonizmus).

Katechizmus (§1866) dokonca radí obžerstvo medzi hlavné hriechy (pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo, lenivosť) – t.j. také, ktoré okrem taniera, rozbijú v živote aj zopár ďalších vecí. 

Alebo i naopak, človek chce niekedy obžerstvom prekryť iný vážny, možno aj duchovný problém.

Obžerstvo teda nie je izolovaný problém, ale zdroj/prejav ďalších nezriadeností zasahujúcich duchovný život človeka.

Sv. Gregor Veľký poukazuje, že ono často vedie:
•    k lenivosti (laxnosti, ignorantstvu),
•    k nečistote (strata sebakontroly prechádza do iných oblastí),
•    k hnevu (človek zameraný na pôžitok a niečo mu ho naruší),
•    k hrubosti ducha.

Duchovný dopad je širší, než sa na prvý pohľad zdá. 

Ján Zlatoústy komentujúc proroka Ezechiela dokonca hovorí: „Obžerstvo vyhnalo Adama z raja, obžerstvo privolalo potopu za čias Noema. A ono bolo aj príčinou neprávosti Sodomy."

Hľa, toto bola vina tvojej sestry Sodomy: Pýcha a presýtenosť chlebom. (Ez 16, 49)

Obžerstvo oslabuje vôľu, robí človeka pohodlným, znižuje jeho odolnosť voči pokušeniam a podkopáva stabilitu charakteru. Preto je neresťou, ktorá spôsobuje predovšetkým indispozíciu duše – rozptyľuje od duchovných dobier.

Cirkevní otcovia (Efrém Sýrsky, Bazil Veľký, Ján Zlatoústy) opakovane upozorňujú, že prejedanie „otupuje ducha“. 

Človek sa stáva ťažkopádnym, nedisciplinovaným a menej schopným modlitby, duchovnej bdelosti, ostražitosti a sebareflexie.

Jednoducho povedané: „Plné brucho nerozpozná jemnosť Ducha.“

Človek stráca vládu nad sebou. Naruší sa jeho poriadok lásky (ordo amoris — správne usporiadaná láska, sv. Augustín).

Kresťanská spiritualita zdôrazňuje slobodu srdca. 

Príležitostný pôst pôsobí pozitívne aj v rovine ducha: Učí človeka slobode, oddeleniu sa od nezriadených túžob a napomáha budovaniu cností.

Tomáš Akvinský uzatvára: Túžba je nadmerná tým, že opúšťa poriadok rozumu, v ktorom spočíva dobro morálnej cnosti. Vec je hriechom tým, že je v rozpore s cnosťou.

Liek

Miernosť (temperantia) je kardinálna čnosť.

„Krotí príťažlivosť slastí a zabezpečuje rovnováhu v používaní stvorených dobier.“ (Katechizmus, §1809)

Nejedná sa o potláčanie, či vytesňovanie slasti. Ide o jej správne usporiadanie.

Miernosť nie je zabíjanie radosti. Je to dávkovanie radosti.

Ani nie je puritánsky proti telu, ale je zmyslom pre správnu mieru.

Schopnosť nájsť rozumný "zlatý" stred (medium rationis, Aristoteles, Tomáš).

Akýsi regulátor, termostat našej telesnej slasti a pred-príprava plnšej lásky voči Bohu a blížnym.

„Miernosť zdokonaľuje žiadostivú mohutnosť tým, že ju usmerňuje podľa rozumu k vyššiemu dobru.“ (Summa Theologiae, II-II, q. 141)

Miernosť spôsobuje, že zmyslové túžby nevládnu nad rozumom, ale poslúchajú ho, sú ním usporadúvané, vybalansované.

Telo má svoje práva. Duch má svoje prvenstvo. A oboje má byť v rovnováhe.

Miernosť je čnosťou vnútorného poriadku.

Čnosť miernosti a "pokoj poriadku" vnútorne spolu úzko súvisia.

Augustín pokoj takto dokonca definuje: „Pokoj je harmónia poriadku (tranquilitas ordinis).“ (De civitate Dei, XIX, 13) Je to stav pokoja, ktorý z tohto poriadku vzniká.

__________
tranquilitas - pokojnosť, tichosť, vyrovnanosť, krotkosť, miernosť

Čiže:

• pokoj nie je emócia,
• pokoj nie je neprítomnosť problémov,
• ale pokoj je stav bytostného usporiadania, kde:
      každá skutočnosť je na svojom mieste,
      každá má svoju mieru,
      každá je podriadená vyššiemu dobru.

Všetko je na svojom mieste, presne tak, ako má byť. 

Viem, čo sa má, kedy a v akej miere.

Poriadok v tele, duši, v spoločnosti, v stvorení, vo vzťahoch k sebe, k blížnym, k Bohu, k prírode.

Alles in Ordnung.

Kde je poriadok, tam je pokoj. Kde nie je, tam ani pokoj nie je možný — len jeho ilúzia.

Podľa sv. Tomáša má miernosť viacero konkrétnych foriem (pod-čností):

• Cudnosť → usporiadanie sexuálnej túžby,
• Zdržanlivosť → sebakontrola v jedle a pití,
• Triezvosť → odmietanie omamných látok,
• Skromnosť → usporiadanie správania, reči, odevu...
• Umiernenosť (správna miera) v zábave → zdravé používanie oddychu.

Miernosť stojí proti žiadostivosti tela (concupiscentia), ktorá je následkom dedičného hriechu – človek má sklon: absolutizovať pôžitok, strácať slobodu, podriadiť ducha telesnému vábeniu.

Bezbrehá uvoľnenosť (pseudo-sloboda) v protiklade k miernosti spôsobuje konzumizmus, hyper-sexualizáciu, kult pôžitku, závislosti.

Miernosť neobmedzuje slobodu, ale ju uzdravuje.

Má napokon aj eschatologický rozmer:

• učí človeka neabsolutizovať pozemské dobrá,
• smeruje ho k vyššiemu dobru/cieľu,
• a uspôsobuje ho pre plnšiu radosť, ktorá nie je telesná, ale duchovná.

Digitalizácia

Skúsme tieto úvahy preklopiť – od jedla ku konzumácii digitálneho obsahu.

Televízia, seriály, YouTube, podcasty, online správy, diskusie, e-shopy, sociálne siete, AI, notifikácie...

Digitálny bufet 24/7. 

A cena?

Skoro zadarmo. Platí sa „len" časom, pozornosťou. Niekedy nervami. A ešte niečím?

Téma digitálneho obžerstva skicuje zaujímavú paralelu spirituálnej teológie a psychológie.

Nemierne používanie internetu vedie k sociálnemu, emočnému alebo pracovného zhoršeniu.

Napokon môže viesť k behaviorálnej závislosti podobnej iným nelátkovým závislostiam (napr. gambling). 

Sú tu rovnaké neuro-biologické vzorce: nutkanie → pôžitok → úľava → strata kontroly → výčitky/negatívne dôsledky.

Mechanizmus je podobný.

Sociálne siete, videá či hry poskytujú rýchle, nepredvídateľné odmeny. Tým aktivujú dopamínový systém.

Predvídanie odmeny je dokonca silnejší stimul než odmena samotná.

Časté dopamínové „výstrelky“ znižujú citlivosť receptorov – človek potrebuje čoraz viac stimulácie.

Pozor, dopamín nie je hormónom šťastia/pôžitku, ale hormónom motivácie a hľadania. „Ešte chcem!“

Preto často digitálne platformy neuspokoja – iba stimulujú ďalšie túžby.

Dôsledkami sú preťaženie informáciami (overload) a neustále prerušovanie pozornosti (technostress).

Problémom samozrejme nie sú technológie samotné.

Ale strata miernosti v ich používaní. Čo to robí s našim mozgom?

• Slabne pozornosť,
• padá sebakontrola,
• rastie impulzívnosť,
• vzniká digitálna roztržitosť,
• mozog si odvyká od ticha, nudy a pomalého pokojného premýšľania.

Mozog je v permanentnom pohotovostnom režime. Výsledok?

Únava, podráždenosť, plytké myslenie, horší spánok. Nenaplnené sociálne, pracovné alebo študijné povinnosti.

A čuduj sa svete – menej radosti.

Digitálne technológie využívajú mechanizmy, na ktoré je mozog evolučne citlivý: novosť, sociálne potvrdenie, okamžitú odmenu.

Naviac environmentálne stimuly bývajú často na pozadí riadené algoritmami, ergo šité na mieru prijímateľa, čo rádovo zvyšuje ich efektivitu.

Ich nadmerné používanie má o to skôr negatívny vplyv na viacero mozgových funkcií.

1.    Preťaženie centra sebaovládania, prefrontálnej kôry. 
Táto časť mozgovej kôry je zodpovedná za: rozhodovanie, plánovanie, udržiavanie dlhodobých cieľov. Ak je niektorá z týchto čŕt oslabená, môže to byť symptómom už existujúcej závislosti. 

2.    Nadmiera digitálnych stimulov ďalej spôsobuje zhoršenú schopnosť udržať monotónnu alebo hlbokú úlohu, fragmentáciu premýšľania, narušenie konsolidácie informácií. Výsledkom je digitálna hyper-roztržitosť. 

3.    Narušenie pamäťových procesov – digitálna amnézia – spoliehanie sa na zariadenia namiesto vnútorného zapamätania.

4.    Hyper-pozornosť – príliš veľa podnetov zvyšuje noradrenalín. Mozog súvisle pracuje v pohotovostnom režime, čo vedie k nervozite, neschopnosti upokojiť myseľ, poruchám spánku.

5.    Spokojnosť a nálada – nadmerná konzumácia digitálneho obsahu môže znižovať schopnosť mozgu získavať serotonín z prirodzených zdrojov, ako sú reálne sociálne vzťahy, pohyb, spánok, dlhodobé ciele. Dochádza k náladovým výkyvom.

Záver

Niekoľko tipov na digitálnu miernosť.

⇒ Zapnúť si občas grayscale mód 
Odtiene sivej menej dráždia mozog → menšia závislosť.

⇒ Otvorený zámer
Pri otváraní aplikácie: Prečo tam idem? Čo chcem urobiť? Ak znie odpoveď „neviem“ – zatvoriť. Amen.

⇒ Digitálne okná
Namiesto 40-tich kontrol denne: Dva–tri presné časové bloky. Mozog sa Vám poďakuje.

⇒ Posledná hodina dňa bez obrazovky 
Modré svetlo + dopamínová stimulácia = narušená kvalitu spánku.

⇒ Stráženie si srdca
Púštni otcovia učia: „Čomu venuješ pozornosť, to formuje tvoje srdce.“ Algoritmus neposkytuje duchovné vedenie.

⇒ Kult ticha
Aspoň kúsok dňa bez: hudby, podcastu, scrollovania... Prechádzka. Ticho. Myseľ sa nadýchne.

⇒ Rituálny digitálny pôst 
Jeden večer týždenne OFFLINE. Nuda je dnes pomerne vzácna komodita – pritom taká dôležitá pre tvorivosť i modlitbu – je ako kreatívna bomba.

Doprajme si nudu.

P.S. Eventuálny doplnok (pre katolíkov) k spytovaniu svedomia (v príprave na predvianočnú spoveď):

• Čo mi dnes najviac bralo pokoj?
• Ako som zaobchádzal s časom online?
• Čo mi technológie vzali a čo mi reálne dali?
• Kde zajtra potrebujem miernosť?