Doobeda zmizol synov bicykel.
Zo školského dvora. Miesta, kde by človek čakal deti, krik a občas zabudnutý ruksak — nie profesionálneho zlodeja.
Naobed sme už sedeli na polícii. Policajti reagovali prekvapivo rýchlo – zaistili kamerové záznamy, spísali zápisnicu, krádež oficiálne potvrdená.
Nebol to ledajaký horský bicykel.
Downhillový špeciál (model 2024): karbónový rám, sintrované brzdové platničky, značkové komponenty. Cena niekde medzi „Au, to bolí!“ a „Škoda, že nebol poistený!“
V dlhom rade bicyklov v stojanoch na školskom dvore musel kričať ako výzva pre odborníkov na cudzie veci.
Pripomína sa mi ono biblické podobenstvo: Otcovia poznajú cenu za frajeriny synov.
Poučenie č. 1: GPS lokátor vie byť niekedy veľmi užitočná forma sledovania polohy vášho bicykla (alebo dieťaťa).
Ráno výsluch.
Policajt oznámil, že páchateľ je už chytený. Do 24 hodín! Eh, rýchlejšie než doručenie balíka z e-shopu. Alza sa môže schovať.
Zlodej bol recidivista. Policajti hovorili o „viacerých živých spisoch“. Náš prípad bol posledná kvapka. V zrýchlenom konaní do 48 hodín chceli všetko odovzdať prokurátorovi.
Ten chlap ho už stihol predať za 100 €. To je asi ako predať iPhone za kilo cibule.
Policajt nám poradil sledovať bazáre.
Poučenie č. 2: Vyhľadávací agent bazáru funguje vynikajúco. Spamuje síce poriadne, ale OK – lepšie dostať viac zbytočností, než prehliadnuť tú jedinú hľadanú vec.
Zavolal mi sudca krajského súdu (áno, sudca osobne!), že páchateľ bol odsúdený na 16 mesiacov odň. sl. v ÚnVT so stredným stupňom stráženia.
Od jeho zadržania po rozsudok to trvalo kratšie než vybavenie nového občianskeho preukazu.
Začal som veriť, že slovenské súdnictvo naozaj funguje.
Moja predchádzajúca – a jediná – skúsenosť so súdmi bola totiž tá, keď sme chceli kúpiť kus záhrady od susedy, ktorá sa súdila so súrodencami o dedičstvo. Celá vec sa ťahala cez všetky možné inštancie (verte, či neverte vrátane Najvyššieho súdu SR) a trvala neuveriteľných 26 rokov.
Synovi kamaráti, ktorí si poznajú bicykle lepšie než svoje učebnice, spozorovali ten náš na jarmoku.
Poslali aj video dôkaz: neznáma spoluobčianka sa spokojne viezla medzi návštevníkmi na karbónovom špeciáli rovnakej farby.
Piatok večer. Na Bazoši sa objavil bicykel identický s naším.
Sobota ráno – telefonát predávajúcemu, dohodnuté stretnutie.
Na mieste si ho syn hneď spoznal – rovnaký rám, rovnaké škrabance, pedále... aj výrobné číslo.
Volám 158. Prichádza hliadka. Bicykel zaistený.
Predávajúci bol mladý chalan – aj nám ho bolo ľúto. Trochu.
Tvrdil, že bicykel kupoval s otcom od jedného známeho „spoluobčana“.
Poučenie č. 3: Ak kupujete niečo drahšie, pýtajte si papiere. O to skôr, ak je vec v zákonnej dvojročnej záruke. Bez nich môžete skončiť v kategórii „podozrivý“, ktorý vedome kúpil kradnutú vec za účelom ďalšieho zisku.
V pondelok som bicykel prevzal na polícii a poďakoval príslušníkom OO PZ, aj písomne.
Syn opäť jazdí, ja voľnejšie dýcham, chvála Pánu Bohu!
A rodina má novú životnú múdrosť: Dôveruj, ale lokalizuj.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.