Na margo minulej vlády Petra Fialu

  V ťažkej dobe je vládnutie neľahké a robia sa aj chyby. Avšak vláda Petra Fialu zaujala väčšinou spravodlivý postoj ku všetkým pálčivým otázkam týkajúcim sa nie len českého spoločenského života, ale aj vzťahu k iným krajinám, teda aj jej postojov k zahraničnej politike. Nebola to politika na všetky svetové strany, ale uprednostnila podporu pravdy a spravodlivosti všade tam, kde sa porušovali ľudské práva. Slová plukovníka Foltýna o hodnotovom systéme a strategickej komunikácii, v ktorom sloboda, dôstojnosť, spravodlivosť a súcit majú navrch, možno smelo pripísať vláde Petra Fialu. Statočne odolávala  prejavom národného sebectva a rázne a ústretovo konala v podpore ruskou agresiou zbedačenej Ukrajiny. Jednoznačne stála na strane krajín EU, ktorým osud Ukrajiny nebol ľahostajný a ktoré sú neustále obviňované zo zištnej pomoci, nech by bola akokoľvek nezištná. Dalo by sa však predpokladať, že ak by vláda dostala druhú šancu, bola by určite využila zarobené peniaze za poskytnutý vojenský materiál na všestrannú pomoc Ukrajine, lebo morálne je, že pomoc napadnutému by nemala byť predmetom zisku.

K dobru vlády Petra Fialu slúži aj uzavretie zmluvy medzi Českou republikou a Vatikánom, ktorá prešla pri jej predložení v parlamente dlhou rozporuplnou cestou. Už v roku 1999 sa pri návšteve prezidenta Havla vo Vatikáne rozbehli rokovania k uzavretiu zmluvy podpísanej v roku 2002. Okrem majetkovoprávnych problémov medzi cirkvou a štátom vychádzali na povrch aj obavy o nadradenie kanonického práva nad právom českým. V roku 2003 bola zmluva jednoznačne odmietnutá sociálnou demokraciou ako najsilnejšou koaličnou stranou. Na vylepšenie vzťahov medzi oboma krajinami však prispela návšteva pápeža Benedikta XVI. Záujem českej sekulárnej verejnosti o návštevu posilnili aj pozitívne referencie médií a obdiv, ktorý voči pápežovi prejavil aj prezident Václav Klaus. Pozitívne však treba hodnotiť nový impulz, ktorý prinieslo menovanie vlády Petra Fialu v roku 2021 a jeho návšteva vo Vatikáne. Rokovania trvali rok a pol a okrem legislatívneho procesu vstupovala do hry aj diplomacia. V roku 2024 bola zmluva podpísaná kardinálom Pietrom Parolínom a premiérom Petrom Fialom. Zmluva má zaručiť práva vyplývajúce z náboženskej slobody a zahŕňa aj výhradu vo svedomí zvlášť dôležitú pre kresťanských lekárov. Zmluva medzi Českou republikou a Vatikánom, ktorú ratifikovali Poslanecká snemovňa a Senát, nie je podľa prezidenta Petra Pavla v súlade s ústavou a zavádza privilegované postavenie katolíckej cirkvi. Vláda mala k situácii odlišný postoj a znenie zmluvy obhajovala. Odmietala tvrdenie, že by ohrozovala sekulárny charakter ČR a  zmluvu považovala za kompatibilnú s českým ústavným poriadkom. Napriek tomu prezident Pavel postúpil zmluvu na Ústavný súd a na výsledok rozhodnutia a podpis prezidenta sa stále čaká.

V každom prípade je schválenie zmluvy úspechom vzhľadom na pomerne silnú sekularizovanú vrstvu českej spoločnosti. I keď nepatrí k širším konkordátnym zmluvám  pojednáva iba o základných najdôležitejších otázkach, je to „zrejme maximum, ktoré je možné v ČR dosiahnuť“ poznamenal predkladateľ zmluvy. Bolo to však po prvý krát v histórii samostatného štátu, že Česká republika uzavrela zmluvu s Vatikánom a vláda Petra Fialu mala na tom svoj veľký podiel. Ukázala, že aj staré nevyriešené zmluvné vzťahy je možné riešiť a priviesť do úspešného konca.