Vieme (ako) doliečiť seniora?

V roku 2050 bude táto otázka trápiť oveľa viac z nás, keďže ľudí 65 a viac ročných bude 30% z našej populácie. Dožívame sa vďaka zdravotnej starostlivosti dlhšie. Je to tak. O tom v akej kvalite… to je druhá miska váh.

Ako lekárka pracujúca na oddelení pre dlhodobo chorých sa denne stretávam so zúfalými príbuznými. Zo dňa na deň sa im mení svet. Stačí malý impulz - a z doteraz sebestačného seniora - vášho rodiča sa stane človek odkázaný na vašu dennú starostlivosť. 

Príčin je veľa. Typické v staršom veku sú opakované pády, tie vedú často k zlomenine. U seniora dochádza k zlomeninám o to jednoduchšie, takmer všetci seniori trpia osteoporózou. Po operácii pre napr. zlomený bedrový kĺb sa nedá seniorovi zotaviť za 3-4 dni, ktoré mu vie poskytnúť akútne oddelenie. Dovolím si tvrdiť že ani 2 týždne niektorým nebudú dostatočné. Oveľa častejšie ako do domáceho prostredia sa senior potrebuje dostať do zariadenia ošetrovateľskej starostlivosti. 

Rovnako častý problém u seniorov je ich krehkosť plynúca z multimobridity. 

Senior nie je mrzutý, nespolupracuje, odmieta príjem stravy a tekutín nie preto, že cielene robí niekomu zle. Príčinou je choroba ako každá iná. Demencia. Vyžaduje si špecificky prístup aj v liečbe aj v prístupe k seniorovi.

Komplexnosť zdravotnej starostlivosti o seniora je vec v spoločnosti nepochopená, nedocenená. Nemocnice často ani doliečovacie lôžko neponúknu. Lebo ich nemajú, alebo majú málo. Túto funkciu často supluje neurologické, internisticke či chirurgické lôžko. Ale tam má ležať akútny pacient. 

Žiaľ akútna medicína bez tej následnej nebude funkčná. Nedoliečených pacientov budeme tlačiť domov, aby sa v najlepšom prípade dočkali umiestnenia v zariadení ošetrovateľskej služby alebo ďalšej návštevy centrálneho príjmu.
 

Človek s prežitým príbehom by sa nemal báť starnúť a zostarnúť. 

Starnutie sa dotýka každého. Aké ho chceme mať?