Ako pomôcť ľuďom bez domova? How to help homeless people?

Ako pomôcť ľuďom bez domova?  How to help homeless people?

Ak sa zamyslíme nad jednotlivými osudmi bezdomovcov, pocítime ľútosť a možno aj znechutenie a odpor. Množstvo predsudkov, s ktorými je problém bezdomovectva spojený, navodzuje občas v spoločnosti atmosféru strachu s presvedčením „expertného názoru“, že si za to aj tak môžu sami a keby chceli, tak pracujú, veď „ani mne nikto nič zadarmo nedal“.

Často príde k nám do zariadenia pre bezdomovcov RESOTY (resocializačná komunita Antona Srholca pre ľudí bez domova v Bratislave - www.resoty.sk) solventný človek,  napr. advokát alebo podnikateľ s chuťou podporiť ľudí bez domova. Jeho prvá ofenzívna otázka so skrytou výčitkou v pozadí po vzájomnom predstavení sa znie: „Dúfam, že títo ľudia pracujú!?“. V duchu sa vždy pousmejem a predstavím si ochabnuté telesné schránky našich klientov, ktorí sú často po kľukatej životnej ceste radi, že vládzu ráno vstať a prežiť deň bez toho, aby sme (s trochou nadnesenosti) museli volať rýchlu zdravotnú pomoc. Samozrejme vždy donora ubezpečím, že každý, kto vládze, pracuje ako vie a môže. V tomto krátkom opise môžeme vidieť jeden z najfrekvenovanejších mýtov o ľuďoch bez domova a to, že sú to v podstate leniví ľudia, ktorých treba len nakopnúť a zaradia sa do spoločnosti ako ekonomicky produktívni jedinci. Je potrebné si uvedomiť, že ľudia bez domova sa ocitli v sociálnej pasci a túžia sa vrátiť do spoločnosti, ktorá ich nechce. Zdieľať

Žiaľ, podľa môjho názoru, niektoré sociálne služby, prípadne ich poskytovatelia, fixujú týchto ľudí v sociálnom systéme profesionálnych konzumentov sociálnych služieb. V posledných desaťročiach vidíme mnoho tzv. sociálnych turistov, ktorí putujú od jedného sociálneho centra do druhého, z mesta do mesta, od jedného sociálneho pracovníka ku druhému a celkom dobre sa im darí žiť bez toho, aby vynaložili akékoľvek úsilie odstrihnúť pupočnú šnúru od (na ich pomery) štedrých sociálnych služieb. V niektorých prípadoch sme sa stretli až s extrémom, kedy odmietali pridelenie bytu s minimálnym nájomným, následkom čoho by skončil ich sociálny turizmus. Takéto prípady sú síce menšinové, domnievam sa však, že sú do istej miery ovocím nesystematickej sociálnej politiky štátu presviedčajúcej svojich obyvateľov o dobrom sociálnom štáte, ktorý vyrieši všetky ich problémy.

Nesmieme sa prikloniť k žiadnemu z týchto extrémov, ani ľútosť spojená s materinskou opaterou a rovnako ani ponechanie len samého na seba nie je správnym prístupom k človeku bez domova. Je potrebné si uvedomiť, že nikto z bezdomovcov si takto svoju budúcnosť nenaplánoval. Mnohí z nich mali určité obdobie života fungujúce manželstvá a rodiny, zamestnanie, kariéru... Medzi bezdomovcami máme  bývalých vysokoškolských učiteľov, kňazov, inžinierov, lekárov, doktorov rôznych vied, ale samozrejme zväčša ľudí bez ukončeného základného vzdelania, prípadne absolventov špeciálnych škôl. Špecifickú skupinu dnes začínajú tvoriť migranti, ktorí sú často kvalifikovaní, avšak jazyková bariéra ich posúva na nízke priečky spoločenského rebríčka.

Kto je bezdomovec?

V sociálnej legislatíve sa výraz bezdomovec ani osoba bez domova nepoužíva. V Zákone o sociálnych službách č. 448/2008 Z.z. sa hovorí o „fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb a ktorá nemá zabezpečené ubytovanie alebo nemôže doterajšie bývanie užívať.“

Samotný pojem bezdomovec používa odborná verejnosť nerada, pretože je stigmatizujúci a v praktickom styku s klientom ponižujúci. Vhodnejším je jemnejšie slovné spojenie „ľudia bez domova“. Výraz bezdomovec je prekladom anglického slova „homeless“, označujúci človeka, ktorý nemá domov. V širokej verejnosti  sa slovo bezdomovec používa a chápe väčšinou ako niečo hanlivé. „Za bezdomovcov sa často považujú iba špinaví žobráci z ulice, tuláci (vagabundi z anglického vagabond). Ľudia sa im často vyhýbajú, lebo stretnutie s nimi v nich vyvoláva odpor“ (Tvrdoň, Kasanova, 2004). Ľudia bez domova nás vnímajú cez optiku svojej skúsenosti a často neveria, že ich dokážeme pochopiť, keď takúto skúsenosť nemáme.

Sociálna pomoc

Hlavnou časťou sociálnej pomoci ľuďom bez domova zostáva riešenie bývania a stravovania. Na Slovensku sa prejavuje najmä v budovaní útulkov a rozdávaní jedla. Útulky (najjednoduchšia pobytová forma sociálnej služby pre ľudí bez domova) však okrem ubytovania a sociálneho poradenstva málokedy ponúkajú bezdomovcom reálnu možnosť na zmenu ich života formou resocializačných programov. Ich cieľom je zväčša udržanie ich pri živote, poskytnutie nevyhnutného bývania, stravy a oblečenia. Ak má ísť o skutočnú integráciu bezdomovcov do spoločnosti, tak by sociálna práca nemala zostať iba na tejto úrovni. Bezdomovci sú jednou z najrizikovejších skupín sociálnej práce. Sú viacnásobne marginalizovaní, diskriminovaní v bývaní, finančnej pomoci, na trhu práce a v podporných vzťahoch. Vyžadujú si krízovú intervenciu vďaka navrstveným problémom, v dôsledku ktorých sú v ohrození zdravia a života.

Ako ďalej ? Niekoľko subjektívnych pocitov na záver...

Tu by som rád opustil odborný jazyk a vyslovil svoj pocit, ktorý ma viedol k napísaniu tohto blogu. Pred niekoľkými dňami som už opakovane navštívil veľkohospodára z obce pri Dunaji neďaleko Bratislavy, vďaka ktorému máme v našej komunite ľudí bez domova stále dosť "chleba nášho každodenného" v podobe zemiakov, cibule a cesnaku. Toto hospodárstvo je pre mňa zaujímavé tým, že dlhodobo a úspešne zamestnáva a tým socializuje príslušníkov rôznych sociálne vylúčených komunít postihnutých chudobou, akými sú cudzinci, bezdomovci a Rómovia z osád rôznych krajov SR. Mechanizmus ich zamestnávania a úspešnosť v získaní a udržaní pracovných návykov na čisto komerčnom princípe ma vedú k vážnym pochybnostiam o trvalejšom zmysle sociálnych opatrení v podobe sociálnych podnikov, aktivačných prác a rozmanitých balíčkov sociálnych služieb. Okrem ich enormnej finančnej náročnosti a výslednej efektivite, riziku zneužitia financií sprostredkovateľmi, problematickému čerpaniu dohasínajúcich eurofondov oberajú v konečnom dôsledku ľudí o ich dôstojnosť a vytvárajú paradoxne do veľkej miery tzv. hladové doliny. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska ich dokonca môžu zakonzervovať v pasci chudoby odkázanosťou na sociálny štát (nie nadarmo sa hovorí, že rozsiahla sociálna sieť je skôr hojdacia „uspávacia“ sieť a nie motor sociálnej zmeny a udržateľného blahobytu).

Cítim, že kľúčom riešenia chudoby ľudí postihnutých (obzvlášť generačnou) chudobou sa nachádza viac v rukách dobrých a úspešných podnikateľov, ako v zákone o sociálnych službách a zákone o službách zamestnanosti... 

PS: Anton Srholec spravoval lôžkové sociálne zariadenie pre ľudí bez domova s kapacitou 40 osôb takmer 25 rokov bez jedinej dotácie štátu! Zdieľať

How to help homeless people?

When we think about the individual fates of homeless people, we feel remorse and perhaps even disgust and repulsion. The prejudices in the society, associated with the problem of homelessness, sometimes induce an atmosphere of fear along with the "expert opinion" that it is their own fault, and if they wanted, they would work; after all" nobody gave me anything for free either. "

Our facility for homeless people, RESOTY (Resocialising community of Anton Srholec for homeless people in Bratislava - www.resoty.sk) is often visited by a solvent man, e.g. a lawyer or businessman wishing to support homeless people. After mutual introduction, his first offensive question with a hidden reproach in the background is: "I hope that these people work!?" I always smile for myself and I imagine the flabby shells of our clients, who are often glad (after the tortuous path of their life) to be able to get up and survive the day without us having to call emergency medical assistance (with a little bit of exaggeration). Of course I always assure the donor that whoever can work actually works as he can. This brief description shows one of the most frequented myths about homeless people, stating that they are essentially lazy people which should only be kicked and they would participate in the society as economically productive individuals. It is necessary to realize that homeless people found themselves in a social trap and they wish to return to the society, which does not want them. Zdieľať

Sadly, in my opinion, some social services or their providers, fix these people in the social system of professional consumers of social services. In recent decades, we see many so-called social tourists who migrate from one social centre to another, from city to city, from one social worker to another and they manage to live without any effort to snip the umbilical cord from (within their circumstances) generous social services. In some cases, we even met some extremes, when they refused apartment with minimal rent, which would terminate their social tourism. While such cases are a minority, I believe they are products of non-systematic social policy of the state, which persuades its citizens about a good welfare state, which will solve all their problems.

We must not incline to any of these extremes. Neither sorrow associated with maternity, nor leaving a person alone is a correct approach to homeless people.  It is necessary to understood that none of the homeless have planned their future this way. Many of them had, for a certain period of life, functioning marriage and family, employment, career ... Among the homeless people, there are former university teachers, priests, engineers, medical doctors, doctors of various sciences, but of course mostly people without completed basic education, or graduates of special schools. Currently, there is a new specific group forming, consisting of migrants, who are often qualified but the language barrier puts them to low levels of the society ladder.

Who is homeless?

Social legislation defines neither the term “homeless” nor “person without home”. The Act on social services no. 448/2008 Coll. talks about „a person, who doesn't have the conditions necessary to satisfy the basic living needs provided, and who has no accommodation provided or who cannot use his recent accommodation."

Professional public does not like to use the term "homeless", because it is stigmatizing and humiliating during practical contact with clients. A finer and more convenient phrase is "people without home". General public uses and understands the word "homeless" mostly as something pejorative. " Only filthy beggars from the street and wanderers (vagabonds) are often considered as homeless. People often avoid them, because meeting them raises feelings of repulsiveness "(Tvrdoň, Kasanova, 2004).” Homeless people perceive us through the lens of their experience and they often do not believe we can understand them when we do not have such experience.

Social help

The main part of social assistance to homeless people is providing housing solution and catering. In Slovakia, it is carried out mainly in a form of construction of refuges and food distribution. However, besides accommodation and social counselling to the homeless, these refuges (the simplest housing form of social services for homeless people) seldom offer a real opportunity to change their lives through rehabilitation programs. Their aim is mainly keeping them alive, providing the necessary housing, food, and clothing. If it should be a real integration of the homeless people into society, social work should not only stay at this level. The homeless are among the most risky groups of social work. They are multiply marginalized, discriminated in housing, financial assistance, on labour market, and in supporting relationships. They require crisis intervention, thanks to piled up problems, which result in the danger for their health and life.

How to continue? Several subjective feelings at the end...

I would like to leave the professional language now and I want to express my feeling that led me to write this blog. A few days ago I have once again visited the farm owner from the village by Danube, near Bratislava, thanks to whom our community of homeless people always has enough of “our daily bread" in the form of potatoes, onions and garlic. This farm is interesting for me by the fact that it successfully employs, and socializes members of different socially excluded communities affected by poverty, such as foreigners, homeless, and Romani people from the settlements in various regions of Slovakia. The mechanism of their employment and success in finding and maintaining work habits on a purely commercial principle leads to serious doubts about any more permanent sense of social measures in the form of social enterprises, activation works, and various packages of social services. In addition to their enormous financial costs and the resulting efficiency, the risk of abuse of the finances by intermediaries, problematic drawing of fading EU funds, they ultimately deprive the people of their dignity and paradoxically create, the so called "hungry valleys". In the medium and long term perspective, they may even lock them in poverty trap, dependence on the welfare state (there is a reason why it is said, that that large-scale social network is more like rocking "tranquilizing" network and not the engine of social change and sustainable prosperity).

I feel that the key solution of the poverty issue of the people affected by poverty (especially generational) is more in the hands of good and successful entrepreneurs, than in the social services act and the employment services act.

PS: Anton Srholec was managing a social housing facility for homeless people with a capacity of 40 people for nearly 25 years without a single state subsidy! Zdieľať

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo