Kritika je taká, že toto ustanovenie bude vylučovať a diskriminovať ľudí, u ktorých z rôznych dôvodov nie je jednoznačné, či ide o muža alebo ženu. A keďže v ústave je uznanie len dvoch pohlaví, a táto skupina ľudí nespadá ani do jedného, vyplýva z toho, že budú vylúčení a neuznaní štátom.
Tento záver sa javí na prvý pohľad ako opodstatnený, je však problematický. A to z jednoduchého dôvodu: nevyplýva to z toho. Zo samej skutočnosti existencie dvoch pohlaví v ústave nevyplýva, že niekto je vylúčený či diskriminovaný. Ak prijímame existenciu len dvoch pohlaví, pravdepodobne neveríme, že existuje tretie pohlavie. To teda znamená, že každého človeka chápeme buď ako muža, alebo ženu, čiže ako niekoho, kto spadá do kategórie muž – žena, a toto je kategória uznaná štátom. Čiže, všetci ľudia sú prijímaní, nikto nie je vylúčený.
Kritici vychádzajú z predpokladu, ktorý ale potrebujú najprv dokázať. A to je, že existuje tretie pohlavie. Keďže vychádzajú z tohto predpokladu, domnievajú sa, že štát vylučuje ľudí s týmto pohlavím, keďže uznáva len muža a ženu. Štát však neuviedol, že existuje viac pohlaví, ale uznané budú len dve.
Prijatie faktu o dvoch pohlaviach môže byť dokonca inkluzívne. Všimni si tieto dve tvrdenia: „Si síce v niečom iný, ale napriek tomu si jeden / jedna z nás, aj ty si muž či žena.“ Teraz druhé tvrdenie: „Si iný, a preto nie si ako jeden z nás, si niekým iným ako mužom či ženou.“ Ktorý prístup sa ti zdá byť inkluzívnejší? Veď všetci sa v niečom líšime, a to, že niekedy je ťažké jednoznačne rozpoznať pohlavie človeka ešte neznamená, že je nejakým iným nešpecifikovaným typom pohlavia.
Kritici sa odvolávajú na rôzne chromozomálne, hormonálne či iné variácie a rozdiely. Samozrejme, existuje rôznorodosť. Táto rôznorodosť však nemusí byť dôvodom na popretie stáleho faktu, pretože, keď zvážime napr. chromozomálne rozdiely, chromozómy nie sú pohlavie. Čiže tieto rozdiely nedokazujú, že je tu toľko pohlaví, koľko je možných chromozomálnych kombinácií. Táto rôznorodosť teda nijako nespochybňuje fakt o dvoch pohlaviach.
Poznáme dva typy gamét (mužské a ženské pohlavné bunky), dva reprodukčné systémy, vieme, že na splodenie nového človeka stačia dve pohlavné bunky. Existujú teda dve pohlavia. Nepoznáme tretí typ gamét (pohlavných buniek), ani tretí reprodukčný systém.
Logický problém, ktorí mnohí robia je teda ten, že zo stanoviska o existencii a uznaní dvoch pohlaví vyplýva, že sa vylučuje a diskriminuje iná skupina ľudí. To ale nie je nutne tak. Z daného stanoviska vychádza, že každý človek spadá do kategórie muž alebo žena, čiže, každý je tam začlenený.
Nezastávam sa tu žiadnej politickej strany, taktiež neobhajujem toto začlenenie do ústavy. Ani nevravím, že politici nemajú bočné úmysly a pod. Avšak, je to biologický fakt, a nie je diskriminačné ani netolerantné stáť na strane vedy a pravdy.
Pre lepšie vysvetlenie odporúčam k tomuto Youtube kanál s názvom „Paradox Institute“.