Novela ústavy a rola Katolíckej univerzity v Ružomberku – tichá sila už 25 rokov

Poslanec Ján Blcháč v mene Národnej rady SR preberá 25. septembra 2025 od rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku Jaroslava Demka pamätnú medailu pri príležitosti jej 25. výročia. Foto: https://galerie.ku.sk/20250925-Slavnostne-zhromazdenie-akademickej-obce/

Okrúhle výročie denníka Postoj, zmeny v školskej legislatíve či schválená novela ústavy. Na prvý pohľad nemajú tieto udalosti nič spoločné s Katolíckou univerzitou v Ružomberku. 

Táto jediná katolícka univerzita na území bývalého Česko-Slovenska však už 25 rokov pomáha budovať kresťanskú kultúru na Slovensku a podieľa sa (možno nenápadným, no i tak pozoruhodným spôsobom) na formovaní mládeže, no aj celkového obrazu dnešnej spoločnosti. Uveďme aspoň niekoľko príkladov.

Jedinečný katolícky networking

Aj keby Katolícka univerzita v Ružomberku dosahovala mizerné skóre v kvalite vzdelávania či vedy (čo nie je pravda – už len najnižšia nezamestnanosť medzi slovenskými vysokými školami naznačuje opak), jedno by sme jej nemohli uprieť: ponúka cenný priestor pre budovanie osobných i profesijných vzťahov, najmä medzi študentmi z kresťanského prostredia. 

Je pochopiteľné, že neexistujú štatistiky o počte manželstiev, priateľstiev či trebárs firemných partnerstiev, ktoré vďaka nej vznikli. Kto však pozná atmosféru, v ktorej prebieha výučba či mimoškolské aktivity (na čele s univerzitným pastoračným centrom, v ktorom roky pôsobil nezabudnuteľný kňaz Jozef Žvanda), ten presne vie, o čom je reč. 

Šikovní mladí ľudia z rozličných kútov Slovenska a rozličných kresťanských spoločenstiev sa v Ružomberku stretávajú, spoznávajú, diskutujú s podnetnými učiteľmi a realizujú svoje prvé malé projekty. Niet sa preto čo čudovať, že KU (oficiálna skratka univerzity) sa umiestňuje na popredných miestach v hodnotení spokojnosti študentov slovenských vysokých škôl.

Postoy (neskorší Postoj) začínal práve na KU

Jedna z takýchto partií, ktorá sa vyformovala najmä v prostredí KU, založila v roku 2005 portál Postoy.sk (na základoch ktorého vyrástol konzervatívny denník Postoj), ako nám pred týždňom pripomenul Lukáš Obšitník. 

No neboli to len niekdajší študenti Lukáš Obšitník či Matúš Demko, ktorých mená sa dnes spájajú s týmto denníkom. Lukáš Melicher, Peter Balberčák, Pavol Rábara, Pavol Hudák, Lukáš Kekelák, Adam Takáč, Juraj Brezáni, Marek Holka, Mária Papčová, Juraj Balga ... ktorí sú dnes pevnou súčasťou Postoja, začínali práve na KU, kde dostali priestor rozvíjať svoje talenty. 

Slovami niekdajšieho vedúceho Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty KU Imricha Gazdu: „Ja viem, že niektorí sa na univerzitu, kde som aj ja pomerne dlhšie obdobie pôsobil, pozerajú tak cez prsty, no pre nich mám vždy takúto odpoveď – pre týchto skeptikov a pochybovačov – že im poviem, že aj vďaka Katolíckej univerzite (a katedre žurnalistiky, ktorá tam dodnes funguje) mal konzervatívny denník Postoj možnosť nachádzať nové mladé talenty. Ľudí, ktorých som aj ja pred niekoľkými rokmi učil a dnes sú to už naši kolegovia, ktorí prerástli svojho učiteľa a ja sa nestíham na to pozerať.“

Vplyv na politiku a spoločnosť, napríklad na školskú legislatívu

Keď sa dnes spomenie školská legislatíva, prvá asociácia pravdepodobne smeruje k tohtoročnému návrhu zákona, ktorý stavia do nezávideniahodnej pozície súkromné a cirkevné školy. Ešte pred rokom však bolo na stole iné legislatívne opatrenie s rozhodne pozitívnejšou odozvou: regulácia používania mobilných telefónov na školách. Ak niekto predpokladá, že k tejto legislatívnej regulácii došlo len tak (bez odbornej diskusie, zo dňa na deň), zrejme bude sklamaný. 

Používanie mobilných telefónov a elektronickej komunikácie deťmi, kyberšikana či rozličné psychické stavy s tým súvisiace sú dlhodobým predmetom výskumu slovenských vedcov – áno, aj tých z Katolíckej univerzity v Ružomberku. V usmernení ministerstva školstva k používaniu mobilných telefónov odkazuje hneď prvá poznámka pod čiarou na jednu z mnohých vedeckých publikácií, ktoré vznikli práve na pôde KU. Podobne sa na výsledky týchto výskumníkov odvoláva aj správa kancelárie NR SR, nájdeme ich aj na webe Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky na deťoch. 

Samozrejme, nie sú jediní. Spoločenský dopad dokáže deklarovať každá vedná disciplína, ktorá má na KU svoje zastúpenie. A to ešte nerátame dopad na vzdelávanie (vo forme rôznych učebníc či iných formatívnych materiálov pre základné a stredné školy), umeleckú tvorbu či kultúrno-spoločenské podujatia. 

Veď určite nie je náhodou, že dva z troch festivalov Hanusových dní (RHD, KHD) majú svoj domov práve na KU. A boli to zhodou okolností práve Hanusove dni v júni tohto roka, na ktorých poslanec Rastislav Krátky vyslovil tú známu vetu o lámaní novely na jeho hlase. Na jeho slová došlo, no schválenie novely sa lámalo aj na iných hlasoch.

Čo keby sa hlasovalo v deň osláv 25. výročia KU (25. septembra 2025)?

Vo štvrtok 25. septembra išlo naozaj do tuhého. Premiér Robert Fico vyhlásil, že ak návrh ústavného zákona neprejde (k čomu dodal: „a som realistický a viem, že nemusí prejsť“), tak sa to pre neho stáva uzavretá téma. Zároveň avizoval, že „o 17:00 sa určite dnes bude hlasovať“. 

Napokon sa však hlasovanie preložilo na nasledujúci deň, pretože jeden poslanec vládnej koalície chýbal („bol riadne ospravedlnený“). Tým poslancom bol Ján Blcháč. A kde sa vo štvrtok 25. septembra nachádzal? Nuž, na oslavách 25. výročia Katolíckej univerzity v Ružomberku. Dopoludnia prebiehala slávnostná svätá omša Veni Sancte (celebrantom bol Dominik kardinál Duka, priamy prenos ponúkla aj Tv Lux) a v popoludňajších hodinách preberal Ján Blcháč od rektora KU Jaroslava Demka pamätnú medailu v mene Národnej rady SR. Bola to NR SR, ktorá zákonom č. 167/2000 Z.z. stála pred 25 rokmi za vznikom Katolíckej univerzity v Ružomberku (naozaj bolo teda na mieste, aby niekto zo zástupcov tejto zriaďujúcej inštitúcie na oslavy prišiel). 

Hlasovanie sa teda napokon presunulo na ďalší deň, Ján Blcháč sa ho zúčastnil a poslanci Krajčí a Krátky spolu s ním schválili nový ústavný zákon. Ktovie, ako by to dopadlo vo štvrtok večer. Veď aj sám Marek Krajčí priznal, že rozhodnutie hlasovať v ňom „rástlo poslednú noc pred hlasovaním“ a ráno toto rozhodnutie ešte konzultoval s kolegom Rastislavom Krátkym. 

Keby vo štvrtok 25. septembra neoslavovala KU svoje 25. výročie a nezúčastnil by sa týchto osláv poslanec Ján Blcháč, mohlo to vyzerať aj úplne inak.

Veľa či málo?

Áno, od Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorá má 25 rokov a na konte približne 40.000 absolventov by sa vo formovaní kresťanskej spoločnosti možno očakávalo viac než len akési tiché (a pri poslednom príklade do istej miery aj náhodné) obmývanie brehov. Na druhej strane, ani bežný človek vo svojich dvadsiatich piatich rokoch zvyčajne nestihne ešte spraviť „dieru do sveta“. 

Môžeme jej teda držať palce, aby sa jej do ďalšieho jubilea darilo, aby v duchu svojho poslania formovala mysle a srdcia, aby jej význam pre spoločnosť rástol. Veď je predsa jediná svojho druhu – naša, katolícka.

Aktualizácia 8.10.2025: Doplnené meno Petra Balberčáka medzi niekdajších študentov KU z prostredia Postoja. A je dosť pravdepodobné, že ten zoznam stále nie je kompletný. Obzvlášť pri pohľade do minulosti (spomeňme aspoň niekdajšiu aktívnu redaktorku Sveta kresťanstva Moniku Ostrovskú) a určite aj do budúcnosti. :-)