Majte veľa detí, ale neotravujte nás s nimi

Máte deti? Určite to potom poznáte. Nedeľa alebo prikázaný sviatok, viacero malých detí, obmedzené možnosti stráženia. Starí rodičia sú chorí a keďže nie sme z veľkomesta, nestihneme sa kvôli spánkovému cyklu našej malej dcérky prestriedať a stihnúť dve z troch omší v blízkom malom meste aj s cestou a vystriedaním. Ideme teda do kostola s deťmi. Mladšia našťastie spí, ale našej dvojročnej nikto nevysvetlí, že má hodinu úplne ticho sedieť, nemá sa na nič pýtať, nemôže sa s ničím hrať a vydať ani hlások. Malé dieťa niečo také proste nepochopí. A tak sa občas zasmeje, občas sa opýta, čo to tá teta robí, prečo sa nemôže hrať s tými staršími chlapcami a behať po kostole, prečo má byť potichu, keď sa jej hlas v kostole tak krásne ozýva, hlavne cez chvíľky ticha. 

A potom tu máme škaredé pohľady okolosediacich a pokarhanie od pána farára. No veď áno, rušíme pokojný priebeh Bohoslužby. Ale čo máme robiť? A keď vonku prší, alebo praží horúce slnko, alebo sneží či mrzne, asi ťažko môžeme počúvať omšu z malého šuštivého repráčiku pred kostolom hneď vedľa hlavnej cesty. Ak ostaneme doma, máme ťažký hriech. Tak ako to je? Nechajte maličkých prichádzať ku mne, ako povedal Ježiš? Asi nie. Na jednu stranu majte veľa detí, deti sú požehnanie, na druhú stranu, neobťažujte nás s nimi. 

S manželkou nás to ťaží, a to máme len 2 malé deti. Nevieme si ani predstaviť, čo robia rodiny s 3+ malými deťmi. Tak sme napísali pánu farárovi z našej nemenovanej anonymnej dedinky, aby sme sa mu zverili s našim problémom. Napísali sme mu, že kostol má neskoršiu prístavbu, ktorá býva zaplnená tak na 1/3, kostol tiež býva poloprázdny a že by sa tá prístavba dala využiť ako miesto pre deti. Videli sme to v niektorých mestách. A detí je tu dosť, to je vidieť, keď je pekné počasie, pred kostolom ich je niekedy aj viac než tucet..... No odpoveď sme nedostali. Tak sme zašli osobne na faru, nechali sme tam list, lebo nikto nebol doma. Opäť bez odozvy. Tak sme dnes na pána Farára po omši počkali, aby sme zistili, ako vníma starosti, ktoré prežívame my aj ostatní rodičia malých detí. A dozvedeli sme sa, že to problém nie je. A ak to problém je, tak je náš a nie jeho, veď sú to naše deti. A tak som tu a nedeľné doobedie trávim písaním blogu. Lebo som unavený a frustrovaný. Lebo všetko na Slovensku musí byť po starom, lebo veď tak sa to tu vždy robilo. A preto, majte veľa detí, milí katolícki rodičia. Ale neotravujte nás s nimi.