Lepší život žien, mužov a rodín alebo rodová ideológia a LGBTI?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Lepší život žien, mužov a rodín alebo rodová ideológia a LGBTI?

Nedávno som sa zúčastnil dvoch podujatí, ktoré mali potenciál nás konzervatívcov a pro-rodinných aktivistov dosť vyrušiť. Čiastočne sa stalo. Nie síce preto, že by namiešavali LGBTI agitku do rodovej rovnosti, ale pre podobnosť s marxizmom a jeho požiadavkami rovnocenného zaradenia žien a mužov do práce a najmä verejnej výchovy detí. Najviac mi vadilo pretláčanie skorého odkladania detí do jaslí bez odmeraných dlhodobých dopadov.

Z podujatí si odnášam:

  • dojem, že mnohé politiky sú motivované filozofiou boja žien s mužmi (namiesto ich láskyplných vzťahov),
  • preklad newspeaku: „zosúladenie rodiny a práce“ = „odložte deti do jaslí“,
  • neriešenie základného problému Európy – vymieranie,
  • trpký dojem z odčlovečenia debaty a riešenie najmä ekonomiky v tak ľudských témach,
  • spoznanie snahy o atomizáciu rodiny na jednotlivcov aj s protichodnými záujmami, ktoré „treba“ riešiť až zvonku – viď kvóty na otcovské dovolenky v Nórsku či snaha EU o regulovanie ešte aj domácich prác

6. septembra sa v bratislavskom hoteli Carlton konalo podujatie s názvom Cesty k rodovej rovnosti na Slovensku. Organizoval ho Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) a bol na ňom predstavený Index rodovej rovnosti ako aj výsledky Slovenska v tejto oblasti.

20. a 21. septembra 2016 bola v hoteli Bôrik konferencia v rámci slovenského predsedníctva v Rade EU s názvom Zosúladenie pracovného a rodinného života v meniacej sa spoločnosti.

Mnohí denne riešime zladenie práce a rodiny a na druhej strane pri pojmoch ako rod, rodová rovnosť spozornieme a blikajú nám kontrolky. Dlhodobo ma zaujíma, či, kto, ako a prečo do témy rovnoprávnosti mužov a žien (proti ktorej nikto normálny nenamieta, práva máme rovnaké) namiešava rodovú ideológiu s jej rodovým jazykom, scitlivovaním a zneisťovaním detí a ich pohlavnej identity, odstraňovaním stereotypov a zvykov a tému LGBTI, rovnakopohlavných manželstiev a adopcií detí. Preto som sa ako pro-rodinný občiansky aktivista rozhodol zúčastniť oboch podujatí a aktívne sa pýtať otázky z konzervatívneho a pro-rodinného uhla pohľadu. Možno viacerých vyrušili, no viedli aj k príjemnému obedu so šéfkou COFACE Liz Gosme, mamou dvoch dcér, ktorá sa ma na úvod spýtala, či sú moje diskusné otázky ideologické. Reagoval som, že nie, len ma zaujíma najlepší záujem detí, rodín a ako technik chcem vidieť dáta, aj dlhodobé. A potom sme sa zhodli na tom, že nie je nič lepšie na svete ako byť otcom/mamou a podebatovali sme pri dobrom obede.

Vymieranie Slovenska a Európy

Napriek jeho akútnosti, tento horúci problém bol spomenutý iba okrajovo. Priame peňažné príspevky vraj majú na pôrodnosť nízky vplyv, pochválené bolo Nemecko, ktoré zvýšilo za 20 rokov (!) pôrodnosť z 1.24 na 1.47 (2014). Je veľmi dobré, že aspoň niektoré krajiny problém vymierania riešia, no do záchovnej hranice národa 2.1 dieťaťa na ženu je stále veľmi ďaleko. Naviac ako riešenie nie je ponúkaná maximálna podpora rodín s deťmi (nie iba dávky, ale najmä celková pro-rodinná a pro-manželská kultúra), no najmä jasle, škôlky, zamestnanosť matiek a väčšie využívanie otcovských „dovoleniek“ (aj kvótami).

Na EIGE podujatí ešte padla poznámka v súvislosti so starnutím v zmysle, že na opatrovanie starých ľudí budeme potrebovať migrantky, podobne ako naše mamy chodia do Rakúska. Tento problém sa volá „care drain“, t.j. zle platenú náročnú prácu nechcú robiť domáci, preto do Rakúska prichádzajú Slovenky. O ich rodičov sa však tiež niekto bude musieť postarať, možno Ukrajinky. A takto sa problém posúva.

Mamy majú ísť do práce

Za riešenie snáď na všetko bola prezentovaná (aj naším ministrom rodiny Richterom) väčšia účasť žien na trhu práce v kombinácii s dávaním detí do jaslí. Hoci prednášatelia nepoznajú dlhodobé dopady takéhoto kroku, na ktoré som sa pýtal v diskusii, z krátkodobého hľadiska sa im to zdá ako najlepšie – zvýši sa výkon ekonomiky vďaka zamestnaným mamám a vytvoreniu pracovných miest v jasliach a škôlkach. Nemajú údaje, ktoré by nám možno povedali o kvalite životov takto vychovaných detí, ich vzťahov s rodičmi, so svojimi manželkami, manželmi a deťmi, čo sa vždy odráža aj na pracovnom výkone, a teda v končenom dôsledky ide opäť o ekonomické dopady. Ibaže vo vzdialenej budúcnosti. Btw. namiesto slova mama sa oveľa častejšie používalo slovo žena. Môže to vyznieť ako malichernosť, ale predsa, hovoríme o mamách s deťmi, tak im neberme tento najkrajší titul.

Deti čím skôr do jaslí, no o starých sa postarajte doma

Keď mamu pošleme do práce, postaráme sa o dieťa v jasliach a škôlke. Absentovali psychológovia, či pedagógovia. Na moju otázku, či vedia povedať, kedy je príliš skoro dať dieťa do inštitúcie, odpoveď nemali. Položil som ju, nakoľko sa spomínali aj hranicu 6 mesiacov, čo ma ako otca malých detí dosť vyrušilo.

Na podujatí EIGE ma zarazila odpoveď p. Gerberyho (Inštitút výskumu práce a rodiny) na moju otázku ohľadom vplyvu skorého odlúčenia mám a detí a na ich vývoj v budúcnosti. Jeho odpoveď bola stručne povedané, že nové výskumy hovoria, že na dieťa nemá vplyv, či je pri ňom mama alebo je v kvalitných jasliach. Hranica 3 rokov vraj nie je ničím podložená, inú však nenavrhol. Zostal som, mierne povedané, šokovaný a s p. Gerberym ďalej komunikujem, pretože som presvedčený, že deťom je lepšie pri mame a otcovi, ako v jasliach.

Zamestnanosť žien klesá čím viac detí majú - spýtal som sa, či sa zaujímali o motivácie matiek, napr. túžbu zostať doma s deťmi a venovať sa im. Odpoveď som nedostal.

Ak pracujú obaja rodičia, riziko chudoby dieťaťa je nižšie. Stále je vraj až 16%, čo sa mi pri bohatstve západu nechce veriť. A môj dojem bol asi správny, keďže metodiku určenia chudoby napadol aj slovenský výskumník v tejto oblasti. O vzťahovej chudobe detí odložených do jaslí sa žiaľ ani náznakom nehovorilo.

Osamelí starí ľudia a rodiny s 3 a viac deťmi sú najviac ohrození chudobou, riešeniam pre nich (okrem jaslí a zamestnania mám) však pozornosť venovaná nebola. Žiaľ, po príhovore ministra nedali možnosť položiť otázky, preto som ju otvoril po ďalšej sekcii – spýtal som sa, ako by sme vedeli pomôcť, aby mamy rodín, ktoré sa zodpovedne rozhodli pre viac detí a chcú s nimi zostať aspoň do 3 rokov doma, neboli finančne nútené deti opustiť, podobne pri starostlivosti o starších. Odpoveď mi p. Pietruchová žiaľ dala len v zmysle, že výskumy hovoria, že pôrodnosť rastie zamestnanosťou žien a lepšou dostupnosťou jaslí.

Zvyšovanie dostupnosti jaslí a škôlok vraj zvyšuje pôrodnosť, nakoľko ženy sa tak neboja, že budú musieť byť s deťmi doma a stratia kariéru. Preto sú ochotnejšie mať deti (štatistiky Nórska, ktoré robí v týchto oblastiach politiku, ukázali, že za 30 rokov nastala výrazná zmena myslenia od konceptu otec-živiteľ rodiny. Taktiež sa to odráža na umiestňovaní detí v zariadeniach - od r. 2009 narástol počet 1-ročných detí v jasliach až na 70% (!), u 2-ročných je to až 85%; cca 5% detí už do 1 roka je v jasliach – tu vidno silu politík na zmeny správania sa rodín). Pôrodnosti však nie sú nikde v EU dostatočné, preto sa možno treba začať zamýšľať nad inými možnosťami účinnej podpory záchovnej pôrodnosti (iste, čím ďalej, tým to bude drahšie).

Slovensko má z OECD krajín najdlhšiu rodičovskú „dovolenku“, za čo je na nás vytváraný tlak, aby mamy šli do práce.

Škôlky a jasle pomáhajú najmä deťom zo znevýhodneného prostredia a handicapovaným.

Na zvýšenie dostupnosti škôlok používame eurofondy. Škôlok pre deti nad 3 roky máme málo, pritom p. Pietruchová informovala, že z fondov investovali do 80 jaslí pre deti do 3 rokov (!). Počuli ste o tom? Alebo sa opäť akosi potichu podporuje iba jeden pohľad na starostlivosť o deti?

Naproti sústredeniu sa na jasle pri riešení starostlivosti o deti, v debate o starších akoby už na ekonomike nezáležalo – opakovane tu zaznievala potreba deinštitucionalizácie opatrovania (t.j. domáca starostlivosť) a spolupráce domácich opatrovníkov a profesionálov. Teda o deti sa má starať inštitúcia a o starších rodina. Nedáva mi to logiku. Ibaže by to vyhovovalo z pohľadu ovplyvňovania výchovy, ale to už som pri konšpiráciách... Alebo marxizme.

Materská vs. otcovská "dovolenka"

Naďalej je prirodzené, že s dieťaťom zostáva doma mama. Ukazuje sa, že mamy by rady trávili viac času v kariére a otcovia viac v rodine oproti súčasnosti. Rôzne krajiny podporujú (niektoré aj kvótami nariaďujú – Nórsko), aby s deťmi načas zostal aj otec. Má to aj svoje pozitíva – ak otec zostane s dieťaťom aspoň 1 mesiac doma, vybuduje sa medzi nimi hlbší vzťah a viac sa o dieťa zaujíma aj vo vyššom veku. Nemyslím si však, že kvóty sú správnym riešením. Myslím, že dobré by bolo minimálne v útlom veku dieťaťa umožniť obom rodičom byť doma s dieťaťom naraz. Tým pádom dieťa je aj s mamou, ku ktorej je naviazané, a zároveň sa buduje hlbší vzťah a najmä zodpovednosť otcov k deťom. (Zodpovednosť, ktorú z ich pliec ešte viac na ženy preniesla antikoncepcia a sexuálna revolúcia, u mužov nepochybne budovať treba.)

Otca pri deťoch, žiaľ, vnímajú ako problém najmä slovenské firmy, ktoré ho nechcú vidieť na PN, OČR, ísť po dieťa do škôlky či na otcovskú dovolenku. Premýšľajú v krátkych horizontoch, nerozmýšľajú o spokojnosti zamestnancov a z toho prameniacich dlhodobých profitoch. Podobne to platí vo verejnom sektore. Z diskusie parafrázujem 'rodová rovnosť bude vtedy, keď zamestnávateľ nebude vedieť, či na OČR pôjde mama alebo otec'.

Nerovnosť platov a domácej práce

Ženy majú podľa štatistík častejšie vyššie vzdelanie, pracujú viac (súčet hlavnej a vedľajšej práce – nemysliac na domáce práce), avšak majú o 40% nižšie dôchodky (!). Okrem nerovnosti platov mužov a žien (na Slovensku 21%, v EU 16%) preto treba riešiť chudobu žien v dôchodku, najmä viacdetných matiek. Nepríjemne ma prekvapila aj štatistika, ktorá hovorí, že až 62% žien denne robí aspoň 1 hodinu domáce práce, pričom toto platí len o 8% mužov - sčasti je to iste aj lenivými mužmi, no otázka je tiež, či do domácich prác bola zahrnutá napr. starostlivosť o záhradu, dom či auto. Vôbec sa mi však nepáči nápad EU liezť rodinám ešte aj do tohto súkromia.

Ženy v riadení

Treba priznať, že ženy a muži vidia svet inak, a preto je dobré mať aj pri riadení firiem či úradov aj nežnejšie pohlavie. Avšak kvóty, ktoré zavádzajú niektoré krajiny, nie sú podľa mňa dobrým riešením. Istým spôsobom dehonestujú ženy, ktoré sa tak môžu pýtať, či sa do pozície dostali pre svoje schopnosti alebo vďaka pohlaviu. Úsmevne mi pripadala štatistika o tom, že vo vedení športových zväzov je iba 10% žien.

Horizontálna a vertikálna rodová segregácia

Aj v krajinách, ktoré sa všemožne snažia o rodovú rovnosť, existujú typicky ženské a mužské povolania. Osobne to pripisujem náklonnosti žien k humanistickým odborom a práci s ľuďmi a náklonnosti mužov k technike (Onoho času mi p. Pietruchová povedala, že príčinou, prečo sú v tých prácach nižšie mzdy je fakt, že sú to typicky ženské povolania. Oponoval som, že proste školstvo a zdravotníctvo nemajú vlády v prioritách, no nepomohlo). Akékoľvek sú už dôvody, súhlasím s tým, že sa nemáme vysmievať dievčatám, ktoré sa chcú venovať fyzike či informatike, naopak máme ich podporiť v tom, aby šli za tým, čo ich napĺňa.

Index rodovej rovnosti (produkt EIGE) slúži na akési porovnanie krajín EU z rôznych hľadísk rodovej rovnosti. V diskusii ho však spochybnila aj p. Pietruchová s tým, že ťažko porovnávať krajiny, pretože majú svoje kultúrne špecifiká. Taktiež upozornila na zlú metodiku indexu - napr. je v ňom braných do úvahy len 8 firiem zo Slovenska, pričom na ministerstve majú iné výsledky z údajov o počtoch žien v rozhodovaní zo 70 firiem a podiel vychádza 28%.

Flexibilný pracovný čas a výkonnejší pracovníci pre firmy

Konečne téma, ktorá sa naplno týka zosúladenia rodinného a pracovného života. Žiaľ, je náročné presvedčiť slovenské firmy, že je lepší spokojný pracovník, ako rýchlo vyšťavený. P. Pietruchová hovorila o jej skúsenostiach z rokovaní so zamestnávateľmi, ktorí žijú úplne v inom mentálnom svete a o otcovi idúceho po deti do škôlky alebo na OČR nechcú ani počuť. Hovorilo sa o dobrých príkladoch z firiem ako flexibilný pracovný čas, práca z domu (aj počas rodičovskej dovolenky), záujem manažérov o mamy na materskej, aby boli v kontakte s dianím vo firme, firemné škôlky, krátkodobá denná starostlivosť o deti, aktivity pre zamestnancov s deťmi, parkovanie pre tehotné, dobrovoľná nočná práca, hodinové banky, predĺženie zákonných povinností, napr. dlhšia otcovská „dovolenka“, viac dní OČR atď. Zaujali ma aj opatrenia niektorých štátov, kde je nárokovateľná škôlka (štát je žalovateľný, ak ju nezabezpečí) či dostupná bezúročná pôžička v prípade, že sa treba starať o niekoho v rodine.

Násilie na ženách

V krajinách, kde je viac akceptované, ženy ho menej nahlasujú. Podobne je menej hlásené tam, kde je nízka dôvera v spravodlivú justíciu. Odznelo, že rodová rovnosť je kľúčom k odstráneniu násilia na ženách. Tu by som skôr povedal, že je ním úcta a láska vo vzťahoch.

Zaznela informácia, že k rodovo-ideologickému Istanbulskému dohovoru (miešajúcemu tému násilia na ženách s rodovým jazykom) chce EU pristúpiť ako celok, čo vôbec nie je dobrá správa. Dohovor ideologicky definuje rod, podriaďuje Slovensko úradníkom z orgánu GREVIO, ktorý môžu vyžadovať napĺňanie rodovej rovnosti rôznym obsahom (aj ideologickým) a chce cez školy odstraňovať rodové stereotypy, pričom nie je jasné, či tým nemyslí aj naše kultúrne zvyky a tradície.

Rovnosť mužov a žien, teda rodová rovnosť?

Je rodová rovnosť o rovnosti mužov a žien alebo ak začneme používať pojem ROD, automaticky sa nám do toho namiešajú aj rodové identity, ktoré sú meniteľné podľa pocitov? Ako ďaleko majú takéto rodové identity k sexuálnej identite a orientácii, teda zahŕňa rodová rovnosť LGBTI agendu? Tieto podujatia neboli o LGBTI, venovali sa 2 rodom=pohlaviam, teda mužom a ženám. Bolo povedaného veľa - aj také, s čím sa dá súhlasiť, aj také, s čím sa stotožniť neviem (napr. že je rovnako sa o bábätko postarajú jasle aj mama; namiesto podpory rodín s deťmi budujeme viac jaslí pre deti do 3 rokov atď.). Podľa mňa je najlepším základom akejkoľvek rovnosti, teda aj rodovej (rozumej medzi mužmi a ženami), vzájomná úcta, láska, zodpovednosť a nesebeckosť.

Záverom poznamenám, že ma zaujal veľmi rodovo korektný minister Richter, ktorý používal slovenčine tak neprirodzené zdvojovanie – migranti a migrantky, účastníci a účastníčky, odborníci a odborníčky. Spomenul aj deklaráciu o rodovej rovnosti, ktorú potichu podpísal v januári spolu s Holandskom a Maltou. Zaujímavým a vyrušujúcim bol pre mňa jeho dôraz na zamestnanosť žien a na ich vyššiu ekonomickú nezávislosť. Možno sa tento dôraz ministra rodiny dá preložiť aj takto: v záujme ekonomiky a zamestnanosti treba posielať mamy čím skôr do práce, deti do jaslí a naviac už nehovoríme o rodine ako jednotke, v ktorej sú prirodzene jej členovia na sebe „závislí“, ale o nezávislých jednotlivcoch. Posilní toto rodiny? Skôr mi to pripomína režim založený na marxizme a to sme tu už skúšali...

Tieto dve podujatia boli o mužoch a ženách, mamách a otcoch, o rodinách, nikto tam tentokrát nenamiešal LGBTI agendu. Teším sa na čas, kedy Slovenská republika začne vážiť rodiny a systematicky robiť rodinnú politiku. Dodnes totiž neexistuje, pretože ako som aj na podujatí povedal, rodinná politika je o tom, aby ľudia zodpovedne uzatvárali celoživotné stabilné manželstvá a aby mali viacero detí. (Rodinná politika nie je sociálna politika, rodina nie je sociálny pacient). Takéto rodiny najmenej zaťažujú kolabujúci sociálny systém. Nebojme sa povedať, že najlepšie (aj ekonomicky) sú otec-mama-deti. Povie nám to aj opustená samoživiteľka s deťmi, ktorú chlap nezodpovedne opustil. O podporu úplných a stabilných rodín sa musíme snažiť aj preto, že náš dôchodkový systém o nejaký čas prestane fungovať a nezostane nám nič iné, ako pomoc našich detí.

Je to na nás, aby sme svet menili každý tam, kde sme – venovaním sa rozvoju rodín, mladým a dôležitosti zodpovedných vzťahov, aktivizmom a podporou aktivistov na rôznych úrovniach - v politike, v obciach, petíciami... no najmä príkladom našich rodín a manželstiev, ktoré nie sú dokonalé, len sa o to snažia :o) Muži, buďme chlapi, buďme zodpovední, milujme svoje manželky vážme si ich. Ony to budú vedieť a nebudú musieť stavať celé politiky na to, aby nám pripomenuli, že chcú byť milované.

Tomáš Kováčik, občiansky aktivista, Asociácia za život a rodinu
(stručnejší výber bude uverejnený v časopise Miriam)

 

Môj príspevok do diskusie na SK PRES konferencii:

Najlepším základom akejkoľvek rovnosti, teda aj rodovej, je VZÁJOMNÁ ÚCTA, ZODPOVEDNOSŤ a NESEBECKOSŤ. Rodinná politika je o tom, aby ľudia zodpovedne uzatvárali celoživotné manželstvá a aby mali viacero detí. O toto sa musíme snažiť aj preto, aby náš sociálny systém mal čo najmenšie výdavky.

Chcem dať do pozornosti správu OSN, ktorá hovorí, že Slovensko vymiera – ku koncu storočia budeme mať len 3,7 milióna obyvateľov (zahŕňajúc imigrantov). To isté hovorí aj správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, citujem: „ak sa neprijmú nové opatrenia, do 15 rokov môže čeliť Slovensko otázke bankrotu. Demografický výhľad na Slovensku je taký zlý, že keď sa pri dnešnom nastavení politík neprijmú žiadne nové opatrenia, verejné financie nezachráni ani priaznivý vietor do plachiet ekonomiky.“ „dnešné nastavenie politík je také, že súčasná generácia dostáva veľký benefit na úkor budúcich generácií.“

Chcem poďakovať za nedávne zvýšenie materského. Je to dobrý začiatok realizácie rodinnej politiky. Otázkou je napríklad nastavenie politík tak, aby zodpovedné prijatie daru viacerých detí neznamenalo automatický prepad do chudoby. S tým je spojená aj moja druhá otázka o domácej starostlivosti o deti – ako by sme im vedeli pomôcť, aby mamy, ktoré chcú zostať s deťmi do 3 rokov neboli finančne nútené deti opustiť? Podobne pri starostlivosti o starších.

 

Pre záujemcov tu sú podrobnejšie zápisy z toho, čo ma zaujalo:
EIGE podujatie:

- asistentka eukomisárky pre spravodlivosť, zákazníkov a rodovú rovnosť Jourovej: 325 mld eur stojí EU to, že neumožňuje matkám s deťmi prístup na pracovný trh
- do pol roka eurokomisárka predloží opatrenia na zvýšenie účasti žien na trhu práce a ekonomickej nezávislosti (!) (materské, rodičovské, otcovské, škôlky, flexibilné pracovné časy + daňové podnety)
- cieľom rôznych opatrení je zrýchľovať nástup žien do riadiacich pozícií
- každá 3. žena od 15 rokov zažila násilie (!) (násilie treba samozrejme odsúdiť, zdá sa mi to však príliš vysoké číslo - nebolo povedané, či je za násilie považovaná aj facka mamy odvrávajúcej tínedžerke)
- na jeseň sa chystá celoEU kampaň o násilí na ženách (symbol je biela stužka, paradoxne na Slovensku dlhoročný symbol snáh na ochranu nenarodených detí),
- k Istanbulskému dohovoru EU asi pristúpi ako celok (keď to nejde tlakom doma, nanútime to zhora)

EIGE vypracúva Gender Equality Index (na základe 6 oblastí hodnotia štáty)
- SK ma zlé umiestnenia v rebríčkoch a klesá
- spýtal som sa na graf, ktorý hovorí, že čím viac detí mama má, tým menej pravdepodobne nastupuje na trh práce - či tam skúmali MOTIVÁCIE mám, napr. túžbu zostať s deťmi doma. Odpoveď som nedostal (asi bola otázka zložitá a/alebo zle pretlmočená, pretoze odpovedali iné veci)
- na SK máme problém so službami (jasle, škôlky), lebo 28% našich žien uvádza rodinu ako dôvod neaktivity na trhu práce
- domáce práce - iba 8% mužov robí aspoň 1h denne domáce práce (nepríjemné prekvapenie, avšak zahrnuli tam iba práce v dome alebo aj typicky mužskú starostlivosť o dom, auto, opravy, záhradu?)
- je malá účasť žien v rozhodovaní – politika, firmy. Nie až tak prekvapujúce mi to príde v športových výboroch - len 10% žien :o)
- násilie - ženy ho nechcú hlásiť aj pre nedôveru v políciu a spravodlivosť (!)
- gender equality je kľúčom k odstráneniu násilia na ženách (?!)

DISKUSIA: sociológ Daniel Gerbery, nezávislá poslankyňa Simona Petrík (spoluzakladateľka Platformy žien Slovenska), O.Pietruchová, Ivica Kobová (UK v Prahe)
- debata o flexibilnom pracovnom čase, ktorý sa paradoxne môže otočiť proti ženám - nepríjemné siahodlhé dohadovanie zmien napr. predavačiek pri 6h pracovnom úväzku
- riešenie rozdielov platov mužov a žien sa príliš sústredí na strednú vrstvu (kancelárske práce). Pritom typicky ženské zamestnania majú nižšie platy a pri týchto skupinách by mali byť iné prístupy.
- riešenie je zvyšovanie miezd
- poslankyňa Petrík spomenula, že nám starne obyvateľstvo a budeme potrebovať opatrovateľky - migrantky.
- O. Pietruchová: 50:50 rodová rovnosť je fikcia. Pre ňu rodová rovnosť je skôr o slobode, aby sme sa mohli rozhodovať slobodne o povolaní (súhlasím, fyzikár, odrádzajúci šikovnú dievčinu od štúdia fyziky by mal zmeniť prístup). Treba prihliadať na rozdielnosť mentalít. Nie všetko sa dá vyrovnávať, to sme tu už mali (narážka na socializmus).
- matky malých detí – potreba vytvoriť podmienky pre tie, ktoré sa chcú vrátiť už pred 3. rokom dieťaťa do práce. Iné matky si zase užívajú materskú dovolenku (existuje hranica, dokedy je pre dieťa „stále prítomná“ mama dôležitá a nemali by sme pod ňu ísť?)
- na trhu práce sa dopracujeme k gender rovnosti, keď zamestnávateľ nebude vopred vedieť, či na OČR pôjde muž alebo žena (prečo nepoužívame radšej slová otec a mama?)
- O.Pietruchová: už so súčasnou legislatívou sa dá veľa dosiahnuť. Len ju treba využívať (flex. pracovný čas)

- z publika pani Grznárik – naša legislatíva umožňuje flexi prácu, aj podnikanie. Problém máme nie v zahraničných firmách, ale v slovenských - nechcú vidieť otca na PN, OČR, ísť do škôlky po dieťa, na otcovskú „dovolenku”…

- Petrík – aj verejný sektor je problém – koľko je tam flexi práce? Parlament by mal byť príkladom.
- Pietruchová – viedla diskusie so zamestnávateľskými zväzmi – sizyfovská práca. Vidia len krátkodobý zisk. Nerozmýšľajú o spokojnosti zamestnancov a z toho lepší profit.
- Gerbery – segmentovaný trh práce. Rôzna úroveň ochoty postaviť sa na ochranu svojich záujmov. Feminizované prostredia.
- Kobová – politiky zosúlaďovania sú nákladné. Zisky prídu v horizonte rokov.
- Pietr oponuje – nie je to o nákladoch. Chceli zamestnávateľom platiť vychovávateľky v jasliach, čiže zamestnávatelia musia dať len priestory. Nezaujíma ich to. Čiže je to o mentalite.

SK PRES konferencia Zosúladenie pracovného a rodinného života v meniacej sa spoločnosti (prezentácie sú dostupné tu)

Po rodovo korektnom ministrovi Richterovi hovorila aj nórska veľvyslankyňa Inga Magistad. Povedala, že najlepšou rodovou rovnosťou je ekonomická nezávislosť žien (opäť atomizovanie rodiny). Hovorila aj o zavádzaní kvót na otcovské „dovolenky“ v Nórsku.

1.sekcia: Starostlivosť o dieťa – zdieľanie starostlivosti medzi rodičmi a spoločnosťou

K takejto téme paradoxne a žiaľ nebol prizvaný žiadny psychológ ani učiteľ. A tak sa táto sekcia venovala ekonomickým otázkam:

- ak dieťa chodí aspoň 1 rok do predškolskej dochádzky, má lepšie výsledky v matematike v 15 rokoch (PISA)

- dieťa má ísť do škôlky a mama do práce, čo radikálne znižuje riziko detskej chudoby a dokonca zvyšuje pôrodnosť (bolo pochválené Nemecko, ktoré zvýšilo za 20 rokov (!) pôrodnosť o 0.2 – z 1.24 na 1.47. Výdavky na childcare services (CC - jasle/škôlky) stúpli z 0.33% HDP v r. 2000 na 0.58% v R. 2013. V r. 2007 nové pro-rodinné politiky – reforma rodičovskej „dovolenky“ a zvýšené výdavky do CC) Do záchovnej hranice národa 2.1 je však stále veľmi ďaleko),

Na moju otázku, či majú dlhodobé údaje o vplyve takéhoto odloženia detí aj pred 3. rokom do jaslí (napr. po 20 rokoch) som dostal negatívnu odpoveď. Údaje majú len krátkodobé, nevedia povedať, kedy je už skoro dať dieťa do CC.

- lepšie pokrytie jasľami pred 3.rokom –> zvýšená zamestnanosť žien o 2.5% (vek 25-54)

- CC prinášajú viac pracovných miest, lepšiu rovnosť platenej a neplatenej práce, viac matiek zamestnaných

- Pietruchová: Slovensko na zvýšenie dostupnosti škôlok dáva eurofondy. Dokonca bolo vytvorených 80 jaslí pre deti do 3 rokov (!), špecifická podpora v rómskych osadách; máme najdlhšiu rodičovskú „dovolenku“ z OECD, je na nás tlak, aby matky šli do práce a bolo viac jaslí (partnerská dohoda 2014-2020); z fondov je podpora flexibilných CC, podnikania žien v CC a flexibilných pracovných zmlúv; preplácanie nákladov na CC mac 280e mesačne keď mama ide do práce; za socializmu šli mamy do práce po 6 mesiacoch, nebolo na výber;

- priame príspevky (materské, rodičovské?) majú na pôrodnosť nízky vplyv,

- škôlky majú pozitívny dopad na deti znevýhodnené a na deti s postihnutím,

- ak sú obaja rodičia zamestnaní, riziko detskej chudoby je až 5x nižšie,

- čím je vyššia zamestnanosť žien, tým viac muži robia domáce práce,

- rodičovské benefity oveľa viac využívajú matky ako otcovia,

- muži viac pracujú v súkromnom sektore (74%), ženy vo verejnom (78%) - iba malé zmeny za 20 rokov

- investícia do CC v Rakúsku sa vracia po 4 rokoch

- horizontálna rodová segregácia - typicky mužské a typicky ženské sektory práce

Moja otázka: Aký je dopad jaslí na deti umiestnené do nich pred 3. rokom života v dospelosti? Aká je dolná hranica na umiestnenie do CC? – Nemajú dlhodobé dáta, napr. v 20 roku života dieťaťa, len do 5 rokov.

2. sekcia: Rodičovská „dovolenka“ a flexibilná práca

- Eurofound robí rozsiahle celosvetové prieskumy od r. 1991 u pracovníkov (r.2015 – 35 krajín, 43 000 pracovníkov od 15r)

  • 83% žien, 79% mužov hovoria, že pracovný čas im veľmi vyhovuje s inými povinnosťami

  • väčšina ľudí chce íst skôr do dôchodku, ako je dôchodkový vek

  • súlad medzi prácou a rodinou je tvarovaný kultúrnymi hodnotami, sociálnymi normalmi, pracovným trhom, reguláciami…

  • otcovia chcú byť viacej v rodinách, mamy chcú viac pracovať

  • skúmajú rôzne typy domácností

- okrem SK a HU je pokles trendu otcov samoživiteľov rodín

- rôzne opatrenia - od motivačných po povinné kvóty: ochrana pozície, podpora/kvóty na otcovskú „dovolenku“, vyššie príspevky, nárokovateľná škôlka, bezúročná pôžička keď sa treba starať o niekoho v rodine...

- ak si otcovia zoberú otcovskú "dovolenku", viac sa venujú deťom aj neskôr - platená otcovská dovolenka aspoň 1 mesiac mala zásadný vplyv na kvalitu vzťahov

- snaha o väčšiu zaangažovanosť otcov v rodinách zlepší work-life balance

- 60% zamestnaných má niekoho, o koho sa starajú (deti, starší)

- ženy viac pracujú ako muži – súčet hlavná práca + vedľajšia

- treba prihliadať na kultúrne rozdiely

- Nórsko:

  • v r.1993 pár týždňov umožnili otcovské „dovolenky“, teraz majú kvóty na niekoľko týždňov pre otcov – všetci to akceptujú

  • 49-59 týždňov dostávajú 100/80% z platu. 10 týždňov pre každého rodiča +3 týždne pre mamy pred pôrodom + môžu mať 1 mesiac neplatené voľno

  • samozamestnávajúci sa otcovia to využívajú menej

  • keď znížili kvóty pre otcov v 2014, ukázalo sa to v použití otcovskej „dovolenky“- kvóty veľmi vplývajú na zmenu rodičovského správania

  • nórsky pracovný čas je 37.5h, očakáva sa od každého, že pracuje

  • vyššie vzdelanie má viac žien ako mužov,

  • vysoká ženská pracovná participácia, menej full-time žien v domácnosti

  • ženy často pracujú na čiastočný úväzok – 37%

  • stále majú horizontálnu aj vertikálnu rodovú segregáciu, t.j. typicky ženské a typicky mužské zamestnania, aj rozdiely v ohodnotení žien, aj menej žien v riadení ako mužov.

  • chcú rovnomernejšie rozdelenie práce a starostlivosti doma medzi mužom a ženou (!)

  • ukázala sa sila vplyvu politík - za 30 rokov nastala zmena v zmýšľaní od bežného pohľadu otec-živiteľ k “rodovej rovnosti“

  • deti v škôlkach - od 2009 – až 70% 1-ročných detí je v škôlkach. Deti do 1 roka v jasliach cca 5%. 2-ročné deti až 85% v CC (!)

  • využívanie otcovskej “dovolenky“ sa blíži využívaniu materskej.

- modernfatherhood.org

- leavenetwork.org

- nemecké opatrenia boli o zvýšení zapojenia matiek do práce aj o zvýšení pôrodnosti

  • zavedenie PARENTA ALLOWANCE od r.2007

    • pre mamy a otcov maximum 14 mesiacov

    • môžu si čas rozdeliť medzi seba - od 2 do 12 mesiacov

    • dostávajú 65-100% platu - 300 – 1800e

  • zavedenie PARENTAL ALLOWANCE+ v r.2015

    • pre part time pracovníkov

    • jeden mesiac PA môžu rozdeliť do dvoch PA+ mesiacov - čiže dostanú polovicu sumy mesačne oproti PA

    • ak obaja rodičia pracujú part time, čiže 35-30h týždenne, dostanú každý 4 mesiace PA+ naviac

  • výsledky

    • od zavedenia PA otcovia šli na PA 25% - 32% (2015)

    • zvýšila sa zamestnanosť otcov a hlavne matiek

    • do PA+ sa po 6 mesiacoch zapojilo 16.3% rodičov, ktorí predtým boli na PA

  • cieľ - dať rodičom viac času s rodinami

Opatrenia IBM Slovensko

  • zamestnanci môžu prísť s nejakým návrhom čo sa dá robiť lepšie a je to zvážené

  • flexibilita je číslo 1 benefit pre ich zamestnancov - práca z domu (veľa z toho sú rodičia na rodičovskej „dovolenke“), flexibilný pracovný čas

  • počas materskej sa manžéri stále zaujímajú o matku a informujú ju o dianí

  • majú škôlky

  • robia veľa aktivít pre deti, vrátane child to work day

  • naplnení zamestnanci sú výkonní zamestnanci

Talianske príklady:

  • parkovanie pre tehotné zamestnankyne,

  • otcovskú dovolenku predĺžili zo zákonných 4 dní na 15 a platia plný plat,

  • 10 dní pre otcov OČR (deti 3-8 rokov)

  • junior camp – pre rodičov s deťmi 3-14r

  • denné jasle

  • dobrovoľná nočná práca – čiastočný úväzok

  • dobrovoľná sobotná a nedeľná práca (!)

  • hodinové banky – možnosť rozdelenia rodičovskej „dovolenky“

  • miestne jasle

3. sekcia: Starostlivosť o starých a iných odkázaných ľudí

- neformálna domáca a profesionálna starostlivosť by sa mali dopĺňať, neformálnej je viac (+komuniktná starostlivosť),

- treba zadefinovať takúto neformálnu starostlivosť

- tí, ktorí potrebujú pomoc, by mali mať možnosť si vybrať typ pomoci, aký chcú

- snaha o de-inštitucionalizáciu starostlivosti (paradox k snahám pri deťoch do jaslí),

- sandwitchový problém – generácia 50-desiatnikov sa stará o starších, ale aj o vnukov,

- mobilná Európa – migrácia a nadhraničné rodiny,

- mení sa kultúra “byť prítomný“ na kultúru „dostupnosti“

- domáci neformálni opatrovatelia by mali byť pokrytí legislatívne

- napriek dlhšiemu veku dožitia žien potrebuje starostlivosť viac mužov,

- vysoká feminizácia tohto sektora, migrácia za touto prácou,

– CARE DRAIN – ak sa Rumunka stará o Talianku, rumunkini rodičia potrebujú iného opatrovníka

- sú veľké rozdiely medzi krajinami čo sa týka typu a dostupnosti starostlivosti o starších (30% Island, vs 5% Rumunsko)

- zatiaľ nemáme iné riešenie okrem migrácie a možno do budúcna robotov (!)

- viac a viac krajín bude potrebovať systémy dlhodobej starostlivosti

- snaha o viac individuálnej a komunitnej zodpovednosti, snaha o znižovanie individualizmu v ľuďoch

- z prieskumov – väčšina ľudí si myslí, že o rodičov sa má postarať štát (!) + oni nie sú pripravení sa starať

Prezentácia štúdie EIGE pre slovenské predsedníctvo: ženy a chudoba

- chudoba je mnohodimenzionálna záležitosť a je to najmä ženská záležitosť,

  • treba vnímať kultúrne rozdielnosti krajín
  • AROPE – eu 2020 indikátor – people at risk of poverty or social exclusion (24.4%)

- rodiny s deťmi – čím viac detí, tým vyšší dopad straty zamestnania otca

- 16% rodín s deťmi aj s oboma rodičmi pracujúcimi čelí chudobe (otázka p. Bednárika z Inštitútu pre výskum rodiny ohľadom zadefinovania hranice chudoby – mieru chudoby počítať ako 60% mediánu je neadekvátne - nie je to dobrá metodika, pretože vychádzalo veľa chudoby aj v bohatých krajinách)

- rodiny s 3 a viac deťmi a osamelí starí ľudia sú najviac ohrozené chudobou

- u matiek s viac deťmi klesá zamestnanosť

Formálne závery konferencie

- work-life balance bude lepší, ak bude viac mužov doma a viac žien v práci oproti súčasnosti

- ženy pracujú viac a aj sa viac starajú o domácnosť,

- ženy majú o 40% nižšie dôchodky, čelia vyššiemu riziku chudoby,

- viac žien ako mužov má vyššie vzdelanie,

- je potrebné viac žien na trhu práce (!),

- dostupnosť škôlok a jaslí (CC) umožní rodičom ísť do práce, „iba” 28% detí do 1 roka sú umiestnené,

- treba zvyšovať dostupnosť a kvalitu CC, vrátane otvaracích hodín,

- treba zlepšiť účasť mužov na domácich prácach a motivovať otcov,

- prispôsobiť pracovné hodiny, zavádzať flexibilný pracovný čas, prácu z domu

- pracovný a rodinný život budú vo väčšom súlade ak sa zlepší rodová rovnosť (!)
- starostlivosť o starých a postihnutých bude postupne stále intenzívnejšou otázkou vďaka dlhšiemu veku dožitia

- EU komisia má zosúladenie rodiny a práce ako vysokú prioritu

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo