Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. september 2016

Pocta Danielovi

V Národnej rade som zažil niekoľko historických momentov. Bol som napríklad osobne prítomný na tlačovke, na ktorej Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš oznámili svoje rozhodnutie vystúpiť z SDKÚ. Aj dnešnú tlačovku Daniela Lipšica, pri ktorej oznámil svoje rozhodnutie zriecť sa poslaneckého mandátu, pokladám za chvíľu výnimočnosti.
Pocta Danielovi

Daniela som začal intenzívne vnímať krátko pred mojim vstupom do politiky. Keď som v roku 2012 stal poslancom Národnej rady a spoznal bližšie mnohých dlhoročných politikov, moja mienka o väčšine z nich sa skôr zhoršila. Niekedy ma až šokovalo, ako som mohol mať z toho alebo onoho poslanca dobrý dojem. Skutočnosť bola totiž podstatne horšia ako ich mediálny obraz. U Daniela to bolo naopak. Každým stretnutím, rozhovorom, spoluprácou sa môj dojem z neho zlepšoval. Jednoducho vysoko pozitívna osobnosť.

Je mi ľúto nehody, ktorá sa udiala v pondelok a pri ktorej vyhasol ľudský život. Je mi ľúto zosnulého i jeho rodiny. Úprimnú sústrasť! Je mi ľúto aj Daniela a jeho najbližších, že musia čeliť takejto tvrdej skúške. A je mi ľúto, že prídeme po zvyšok tohto volebného obdobia o tak skvelého kolegu, kompetentného odborníka a veľmi aktívneho a usilovného poslanca.

Zároveň som však hrdý, že som v partii s človekom a politikom takého formátu, akým je Daniel. Dnešným rozhodnutím to len potvrdil. Bol to akt nefalšovanej ľudskosti a dôkaz veľkosti ducha. Nie, nemusel to urobiť. Jemne, rešpektujúc jeho slobodu, sme ho od toho odrádzali. Podobne ako stovky ďalších ľudí. On sa však rozhodol takto, lebo to tak cítil. Uvedomujem si, že by som to v podobnej situácii pravdepodobne cítil tak aj ja. On však konal a urobil akt politickej kultúry, aký je na Slovensku výnimočný. Klobúk dole!

Daniel tak ukázal, akým spôsobom sa mení politická kultúra. Nie nezmyselnou novelizáciou rokovacieho poriadku, ale reálnymi krokmi odvahy, veľkodušnosti a zodpovednosti. Stovky ľudí vyzývali Daniela, aby neodstupoval a desaťtisíce ľutujú, že tak urobil. Sú tu však aj takí politici, ktorých naopak desaťtisíce ľudí vyzývajú, aby odišli. A oni, hoci sú vážne podozriví a zjavne zlyhali, ani okom nemihnú a zostávajú.

Neurobil som tak hneď po voľbách a tak to robím dodatočne dnes. Chcem vyzdvihnúť, že Daniel Lipšic bol najúspešnejším kresťanskodemokratickým lídrom v týchto parlamentných voľbách. Ján Figeľ, ktorý zostal jednotkou v KDH, napriek tomu, že Daniel ho vo voľbách v roku 2012 prekrúžkoval, získal v roku 2016 približne 49 000 preferenčných hlasov. Prišiel o kreslo v parlamente i o kreslo predsedu strany. Radoslava Procházku, ktorý nikomu nechcel robiť dvojku a pasoval sa za nového premiéra, krúžkovalo v marci asi 67 000 voličov. Premiérom sa nestal, skončil už aj ako predseda strany a onedlho pravdepodobne skončí aj v parlamente a nadobro na slovenskej politickej scéne.

Inzercia

Daniel Lipšic sa poučil z chýb a bol ochotný robiť dvojku Matovičovi (alebo s Matovičom). Áno, tomu Matovičovi, nad ktorým sa mnohí uškŕňajú! Voliči si ho však našli aj na štrnástom mieste na kandidátke a dôveru mu osobne vyjadrilo takmer 84 000 ľudí. Medzi kandidujúcimi kádehákmi a exkádehákmi sa stal suverénnym víťazom.

Takýmito postojmi – i tým dnešným – Daniel ukázal ďalším politikom, ako sa to robí. Snáď sa od neho niečo naučíme.

Daniela nezastavila politická neschopnosť, neúspech vo voľbách či nemorálne konanie. Daniela položila na kolená ťažká životná situácia, ku ktorej pristúpil s hlbokou pokorou a ako človek s veľkým Č. Ako veriaci kresťan som presvedčený, že pozícia na kolenách je dobrým východiskovým bodom. I keď ťažkým a vôbec nie príjemným.

Verím tomu a dúfam v to, že Daniela Lipšica, tohto mladého a neuveriteľne talentovaného politika, čaká veľký comeback. Som presvedčený, že Daniel odchádza  na prestávku „do šatní“ so vztýčenou hlavou. A že sa so vztýčenou hlavou aj v príhodnom čase vráti.

Odporúčame

Blog
Nakoniec vždy rozhodne demografia

Nakoniec vždy rozhodne demografia

Vo štvrtok 15. septembra som bol na Národnej púti v Šaštíne. Po svätej omši som mal možnosť osobne si pohovoriť s košickým arcibiskupom, otcom Bernardom Boberom. Úprimne som mu poďakoval za jeho kázeň. Osobitne ma z nej oslovila veta: „V konečnom dôsledku nakoniec vždy rozhodne demografia!“

Blog
Pomýlil som sa vo vás

Pomýlil som sa vo vás

Druhá scénka /nie veľká rozsahom/ venovaná problematike Francúzskej revolúcie. Donútila ľudí, aby sa zreteľne profilovali alebo prikyvovali ako ovce. Aby sa priznali ku Kristovi alebo boli "nepriatelia revolúcie". Kresťania všeobecne majú negatívny postoj k tej vražednej katastrofe. Je pre nás kresťanstvo len zameniteľná ozdoba alebo skala, na ktorej sa dá stáť? /Skoro ako dnes..../ Je fajn udržiavať si radosť a veselosť, lebo Boh ma miluje a držať si toto vyznanie vždy a všade! Večera v Emauz Caravaggio zo stránky jahni.cz

Blog
Fascinujúce črty prvého evanjelia v tvári  našej Cirkvi (z príležitosti sviatku sv. Matúša)

Fascinujúce črty prvého evanjelia v tvári našej Cirkvi (z príležitosti sviatku sv. Matúša)

Matúšovmu evanjeliu sa dostalo výsady prvenstva v kánone Nového zákona, hoci bolo napísané až okolo roku 80 po Kr. po prvom Markovom evanjeliu, z ktorého očividne čerpá. Na primát Matúšovho evanjelia v kánone mal zrejme vplyv príznačný začiatok evanjelia v podobe Ježišovho rodokmeňu. Prvé evanjelium pomyselne premosťuje Starý zákon s Novým, pričom nesie výrazné židovské črty a zároveň opisuje Ježišovu starosť o Cirkev, o túto novú komunitu Božieho ľudu, kam patrí i ľud Izraela a stratené ovce z tohto domu. Matúšovo evanjelium obsahuje nielen krásne blahoslavenstvá, či mystický Otčenáš, ktoré nás inšpirujú, nadchýnajú a vťahujú do modlitby, no zároveň prináša aj zásadný text o primáte Petra (a jeho nástupcu) a moci jeho kľúčov v Cirkvi a tiež fatálne a smutne známe zvolanie zástupu: „Jeho krv na nás a na naše deti“; pričom oba tieto texty „poburujú“.