Vzdelanie pod útokom: Keď propaganda znie ako veda

Skúsenosť so starým ministrom

Raz som sedel oproti významnému historikovi, ktorého som obdivoval pre jeho rozhľadenosť a zmysel pre humor. Istý čas bol v jednej slovenskej vláde ministrom školstva. Keď sme sa o tom zhovárali bol som dosť nešetrný: „Ste špička vo svojej vede, ale ako minister školstva ste boli na nič,“ povedal som mu bez okolkov. Nenahneval sa, mal ma rád, ale bolo vidieť, že som ho zarmútil. To ma mrzelo a on mi potom rozprával, ako sa snažil niečo zmeniť, no nakoniec odstúpil, keď vláda vzala školstvu desiatky miliónov korún a dala ich na iný rezort. Pri odchode z funkcie povedal premiérovi vetu, ktorá mi dodnes rezonuje v hlave: „Pán doktor, robíte všetko preto, aby bol tento národ hlúpy. Lebo hlúpemu a nevzdelanému národu sa ľahšie vládne.“ Málokto to o ňom vie, že jednal takto priamo.

Systematické oslabovanie vzdelávania

Prešli roky. A keď sa pozriem na stav vzdelávania dnes, nemôžem sa ubrániť pocitu, že to nebola len jednorazová udalosť, ale dlhodobý plán. Som preto konšpirátor? Alebo vidím súvislosti a pýtam sa správne otázky? Keď sa pozriem na dlhodobý stav školstva a vzdelávania na Slovensku, tak je ťažké ubrániť sa pocitu, že je zanedbávané nie náhodou, ale systémovo.  Roky sa podfinancovávali školy, učitelia stále zostávajú na chvoste spoločnosti, systematicky sa oslabovala kvalita vzdelávania. Výsledkom je spoločnosť, kde sa pravda relativizuje, kritické myslenie je skôr výnimkou než pravidlom a mnohí ľudia sú náchylní veriť komukoľvek, kto im ponúkne jednoduché odpovede na zložité otázky.

Manipulácia cez strach a hnev

Tí, ktorí túžia po moci, no nemajú talent, vzdelanie ani víziu, si musia vychovať svoje publikum. A najjednoduchším spôsobom, ako to dosiahnuť, je oslabiť vzdelanosť národa. Nevzdelaní ľudia sa totiž dajú ľahko manipulovať – cez strach, cez hnev, cez pocit krivdy. Niektorí verejní činitelia na tom vedome pracujú. Namiesto podpory vzdelávania investujú do marketingu strachu a rozdeľovania spoločnosti. Lebo vzdelaný národ, schopný kriticky myslieť, by ich pri najbližších voľbách poslal do zabudnutia.

Kde sme dnes?

Dnes vidíme, kam to viedlo. Spoločnosť je rozdelená, ľudia neveria odborníkom, vzdelávanie sa zmieta v problémoch a učitelia sú unavení a frustrovaní. Otázkou je: dá sa tento cyklus ešte zvrátiť? A ak áno, kto s tým začne? Lebo ak budeme len pasívne sledovať, ako sa z našej krajiny stáva laboratórium manipulácie, môže sa stať, že o pár rokov už nebude koho vzdelávať.

Dal urobiť analýzu ...

K tejto úvahe ma tak trochu priviedlo vystúpenie lekára, ktorý dal urobiť analýzu vakcín na Covid 19. Otváral som oči, keď vyhlásil, že si nechal urobiť analýzu, no odmietol ju komukoľvek sprístupniť okrem generálnej prokuratúry. Tvrdil, že nikto nebude mať možnosť ju skontrolovať alebo recenzovať, lebo nikto nemá takú „okrúhlu pečiatku“ ako autor analýzy. Ak sa veda a vzdelanie majú zakladať na odborných faktoch, prečo sa brániť odbornej diskusii, ale nie len tej, ale aj otázkam vyplývajúcim zo zdravého rozumu, ktorými sa títo ľudia veľmi často oháňajú?

Je paradoxné, že tí, ktorí otvorene bojujú proti vede, zároveň často používajú vedecké pojmy, aby dodali svojim tvrdeniam vážnosť. Manipulátori si osvojili jazyk vedy, ale odmietajú jej princípy – namiesto transparentnosti a recenzie preferujú utajovanie a nekontrolovateľné „analýzy“, ktoré nikto nemôže preveriť. Ak sa táto prax rozšíri, čaká nás spoločnosť, kde sa namiesto faktov a dôkazov bude rozhodovať na základe pocitov a strachu.

Ako to zmeniť?. Čaká nás práca, ťažká práca, učiteľov, rodičov, nás všetkých, ktorí veríme, že vzdelanie je kľúčom k slobode, nie k otroctvu. No prvým krokom je aspoň si uvedomiť, že tento problém existuje. A nenechať sa opiť lacnými sľubmi tých, ktorí si želajú, aby sme mysleli čo najmenej.