Je málo prirodzenejších tém pre periodikum, čo sa nazýva "konzervatívne", než kritika technických novôt. Pokrokár by mohol namietnuť, že auto (ba voz, idúc pár tisícročí nazad dejinami) je rýchlejšie než nohy, alebo že penicilín lieči určité choroby účinnejšie než prirodzená imunita. No tak, ako ľahšie odlievanie kopijových hrotov na konci bronzového veku alebo atómka nezaručili svetový mier, ani teraz sa nedá povedať, ktorý z týchto po-krokov bude zároveň do-krokom.
Technológia spracovania dát pomocou veľkých jazykových modelov je v poslednom čase terčom takýchto debát často, súc predmetom strachu aj divokých investícií. Na jednej strane je tu filozof Tomáš Sedláček vidí v tom výzvu "změnit software", možnosť zaoberať sa viac duchovnými hodnotami ako slobodou či krásou, tak ako bagre a žeriavy ľudí oslobodili od tvrdej fyzickej driny. Na druhej však fantasy-spisovateľka Joanna Maciejewska v krátkosti upozornila na to, že tej driny až tak neubudlo, hoci tie vodovody a práčky, tiež, niekto vymyslieť musel. Je ťažké povedať, či spomenuté modely budú formulované okolo teologických definícií "ducha", s akými pracuje Sedláček, nechávajúc ľudí voľne narábať s pojmami slobody či krásy. Či si z biblických textov nevytiahnu skôr pasáže, kde ekvivalenty výrazu pre "ducha" znamenajú "vietor", a budúce filozofické debaty na tieto témy budú rozdúchané generovanými kompilátmi predošlých diskurzov skôr, než si prvý živý debatujúci otvorí ústa. Patričným korpusom podložené, fact-checknuté slovo, hoci aj z úst neživých, má potenciál byť proti filozofii kladivom tvrdším než filológia v dobe Nietzscheho - ešte stále spracovávaná tak chabými prostriedkom, ako je ľudský mozog.
Samozrejme, každá technológia má svoje limity. Achájske kopije si s hradbami Tróje nedali rady. V mojej, tak okrajovej téme ako staroslovienčina, s jej korpusom o pár desiatkach tisícok tokenov, a aj to v rôznych písmach a pravopisoch, sa tiež takto vyhladovalé neurónové siete necítili až tak dobre. (No dá sa nimi aspoň vygenerovať obrázok - ako ten Tróje v titulke podľa Povesti o Alexandrovi Staršom.) Mimo angličtiny a možno dvoch-troch svetových jazykov. Okrajové formy - tie menej populárne a známe, masám lahodiace, či už z jednej alebo druhej strany vybraných frontov a vkusov - duchovnej činnosti ostávajú rezistentné voči generovanému obsahu. Z rovnakého dôvodu však ostanú len osobným dobrodružstvom tých pár bláznov, čo si nájdu čas a chuť sa nimi zaoberať. Ak by z toho aj vyrašilo čosi populárne - ako raz ten Nietzsche alebo Tolkien z filológie - bude otázkou len stále kratšieho času, kým trh nezahltia jeho kompiláty. Ale to nie je nič nové oproti minulému veku; fantasy-spisovatelia a dekonštruujúci filozofi-kladivári možno spracúvali svoje predlohy pomalšie než GPT-čka, ale nie nepodobne.
Drvivú väčšinu nečaká dobrodružstvo ducha, ako skôr návrat k fyzickej práci. Možno nie nutne drine vykonávanej bagrami a žeriavmi, ale nepochybne jej dosť ostáva v doméne údržbovej, o ktorej hovorí Maciejewska: robot schopný vyžehliť alebo upratať komoru zatiaľ na trhu (alebo aspoň za rozumnú cenu) nie je. Nepochybne, pohyb je zdravší než sedenie za počítačom v korporácii. Avšak nepredstavuje to ani tak opustenie zeme otcov, podľa Sedláčkovej analógie s Abrahámom, ale skôr návrat do nej - alebo do zeme, ktorú kedysi otcovia, derúci sa na poliach a stavbách namiesto bagrov a žeriavov, nechávali na starosť matkám. Ak by sa snáď práca založená na jemnej motorike nezdala chlapom napĺňajúca, môžu sa vrátiť k inej "tradične mužskej" činnosti: živá sila je na súčasných frontoch žiadaným tovarom. Vznetlivosť súčasných administrátorov dátových tokov ukazuje, že tento trend ešte chvíľu potrvá.
Na spoločenskej úrovni je problém samozrejme širší. Stojí za masové investície na americký spôsob, alebo je lepšie počkať na prasknutie bubliny? Či montovanie áut a administratívna podpora pre firmy so sídlom za oceánom majú lepšiu perspektívu? Stojí to za zamyslenie, keď už hrozia tie voľby. Vieme ako skončilo dobrodružstvo Abraháma a jeho rodiny: neprešlo veľa generácií, kým vyhladovelá hľadala záchranu v pohodlí Egypta, i Jahve mal čo robiť, aby ju odtiaľ dostal. Avšak kde je dnes Ur?
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.