Veľkoplošná obrazovka „made in“ KĽDR

Začiatkom leta navštívil Vladimír Vladimírovič Putin metropolu Severnej Kórei. Kim Jong Un mu pripravil veľkolepé privítanie. 

Len ako rutinné opakovanie ruštiny som si (popri svojej práci) pozrel (vypočul) zostrih tejto návštevy. 

Niektoré momenty vyzerali dosť kuriózne, ba až bizarne. Ale ináč nič zvláštne. Nuda.

Mimovoľne mi prichádzala na myseľ historická paralela, ako knieža Potemkin pripravil návštevu Krymu cárovnou Katarínou II. a cisárom Jozefom II.

Pripomínali sa mi aj časy súdruhov budovateľov socializmu u nás.

Kdesi uprostred programu som v jednej chvíli nevdojak spozornel – dvojhodinový slávnostný gala večer – dynamická pestrá choreografia na obrovskom javisku s mnohočlenným orchestrom a zborom, kde sa striedali rôzni umelci.

Ani to, aj keď vo veľkom štýle, nebolo až také výnimočné.

Ale na pozadí toho všetkého bola veľkoplošná obrazovka s neustále sa meniacimi obrazmi prírody, tvárí a budov. Do toho štátne zástavy, heslá, kvety, ornamenty a zase zástavy. Všetko v štýle socialistickej moderny (realizmu?).
 

(Upozornenie: Niekde tu bude možno vložená aj reklama Postoja. Obrázok nie je integrálnou súčasťou článku.)

Znenazdajky mi istá časť úplne vyrazila dych.

Ono to vyzeralo ako veľkoplošná projekcia. Až kým kamera nezaostrila na detail. 

Neuveriteľný moment prekvapenia!

Nasledujúce snímky obrazovky sú zo spomaleného videa. Diváci ich prakticky vôbec neregistrovali.

Nasledovala explózia úžasu, smiechu, obdivu aj poľutovania – všetko dokopy. 

V jednom okamihu pojem „ručná práca“ nabral úplne nové nepoznané dimenzie.

Táto napodobenina obrazovky bola dotiahnutá do úplnej dokonalosti, keď imitovali ešte aj chybný pixel. Neskutočné!

Po dlhšej chvíli, keď sa moje emócie už ochladili a rácio zas nadobudlo normálovú prevádzkovú aktivitu, som uvažoval:

Ale veď oni sú jadrová veľmoc! V tých zbraniach predsa musí byť nejaká elektronika.

"Nie, určite to nemôže byť fejk!", (angl. fake; imitácia, falzifikát, podvod, švindeľ, gýč)  napodobenina veľkoplošnej obrazovky, uvedomil som si zahanbený sám zo seba.

Bol to istotne umelecký zámer.

Video, nech sa páči od času 18:33.

Počas celého dvojhodinového programu týchto 150 mladých ľudí, ktorí každých cirka 10 sekúnd v zlomku sekundy striedali „obraz“, predviedlo neskutočne precízne zosynchronizované predstavenie.

A oni do toho ešte aj spievali!

Taký multifunkčný spevácky zbor a „obrazovka“ v jednom, tak to sa len tak nevidí. Svetový unikát, zaručene.

Úprimne, aj po dlhšom čase vo mne zostávajú dva slabulinké tiene pochybností:

Bol tento skvelý quasi-LED-bigscreen ozajstné umenie alebo gýč?

A je KĽDR skutočne taká atraktívna, ako som mal možnosť vidieť v dokumente alebo nie? 

V tomto druhom som neveriaci Tomáš: Neuverím kým... Martin Leidenfrost neprinesie reportáž (po Wuchane) aj z KĽDR. 

To už by bol potom aký frajer!

À propos nadpis: Najpriliehavejšie by zrejme bolo "born in/родилась в" KĽDR.