Ad: Do kríža – Luther po 540 rokoch

Zaujala ma nedávno na RTVS relácia Do kríža (VIDEO). Na tému "Luther po 540 rokoch" diskutovali:

• cirkevný historik Mgr. Radoslav Hanus, PhD. (ECAV)
• evanjelikálny teológ Mgr. Richard Nagypal (baptistický pastor)
• katolícky teológ JUDr. ThLic. Martin Mihálik, PhD. (RKC)

Moderátor Jaro Daniška kládol veľmi dobré otázky:
Čo nové priniesol Luther vo svojom učení? Čo nás kresťanov rozdeľuje? Prečo bol Luther pre katolíkov heretik?

Najlepšie odpovedal dr. Hanus: Vecne, poznajúc historické fakty priblížil divákovi celkový dejinný kontext a aj súčasný stav medzináboženského dialógu. Spomenul aktivity Pápažskej rady pre jednotu kresťanov.

I tak bola celá diskusia dosť povrchná. Tvrdenia zostávali bez hlbšieho vysvetľovania príčin a súvislostí, čo bohužiaľ ani samotný formát relácie veľmi neumožňuje.

Pre porovnanie, akú inú úroveň môže mať rozprava o osobnosti a diele Martina Luthera, ponúkam čitateľovi niekoľko prednášok a diskusií poľského kňaza a profesora filozofie Tadeusza Guza.

Čím sa líši protestantizmus od katolicizmu? (VIDEO-1)

Reformácia nepovstala primárne ako reakcia na mravný úpadok niektorých predstaviteľov Cirkvi.

Lutherovi nešlo, ako sám hovorieval, o spor s pápežovcami (hoci pápež bol pre neho živý zakamuflovaný diabol, antikrist), ani o obchod s odpustkami, či o existenciu očistca, ale hlavne o ne-slobodnú vôľu človeka.

• Centrálne miesto v jeho myslení má úvaha o slobodnej vôli človeka a jej vzťahu k vôli Božej.
• Svojim traktátom De servo arbitrio (O zotročenej vôli, 1525) spochybnil slobodnú vôľu človeka vo vzťahu k Božej slobode.
• Svätý Tomáš Morus primäl Erasma Roterdamského, aby reagoval na Lutherove myšlienky: Ak dovolíme Lutherovi spochybniť našu slobodnú podmetovosť, teda že sme osobami majúcimi vlastný suverénny rozum, pamäť a slobodnú vôľu, potom príčina každého hriechu, úpadku a utrpenia, jednoducho príčina všetkého zla vo svete, padá na Boha ako na tvorcu všetkých vecí.
• Vinný nie je biedny človek, ale nespravodlivý Boh.
• Obrana skutočnej slobody človeka je preto zároveň aj obranou slobody Boha, jeho dokonalosti a svätosti.
• Ak sa podarí zničiť alebo sparalizovať našu slobodnú vôľu, potom jediným hriešnikom v čase i vo večnosti je Boh.

Katolícky pohľad (ďalej len RKC): Človek je skutočný podmet – osoba schopná suverénneho myslenia, majúca jedinečnú pamäť a slobodnú vôľu. Človek je schopný zaujať slobodné a rozumné stanovisko k pravde o Bohu, človeku i celom stvorení.

Ak človek nie je slobodný, potom všetky ľudské myšlienky, činy, akty vôle, nie sú ľudskými myšlienkami a aktmi vôle, ale patria najvyššiemu Stvoriteľovi.

Človek, a aj anjel, nie je osoba, t.j. suverénny podmet majúci intelekt, pamäť a slobodnú vôľu. V Lutherovom poňatí sme len predmet – nástroj v rukách Boha (niekedy aj) tyrana.

Hriech, choroby, utrpenia patria tiež k vnútornému životu Boha. V nich je Boh odhalený (Deus nudus) aj ako nespravodlivý. My sme len časťami Boha. Buď sme súčasťou „priestoru“ dobra v Bohu (dobrý človek), alebo sme súčasťou „priestoru“ zla v Bohu (zlý človek). (→ predestinácia)

U Luthera niet suverénnych osôb, sme „len“ časťou Boha. To znamená: Navždy sme už Bohom. Ale ak sme časťami Boha, vo vnútri Boha, potom už nepotrebujeme sviatosti, aby nás s Bohom zjednocovali.

Implikuje to jednak koniec sviatostí (netreba prostriedky na zjednocovanie sa s Bohom), ale aj koniec štruktúry-hierarchie Cirkvi, lebo už viac netreba ani sprostredkovateľa pre kontakt s Bohom.

(RKC) Sviatosti sú svätým aktom vchádzania Boha do nášho priestoru a času, do našej neopakovateľnej ľudskej existencie každého z nás ako osoby. Prostredníctvom sviatostí sa uskutočňuje zjednocovanie človeka s Trojjediným Bohom.

Lutherove stanovisko k sviatostiam prof. Guz obšírne vysvetľuje na príklade sviatosti manželstva.

Negácia sviatosti manželstva v reformácii Martina Luthera (AUDIO-1A, AUDIO-1B)
 

• Guz objasňuje spor medzi katolíckou a protestantskou koncepciou manželstva.
• Koncepcia predestinácie sa týka každého aspektu jestvovania človeka. Boh predestinuje človeka do zväzku.
• Zavedenie inštitútu manželského rozvodu.

Premlčaná pravda o reformácii Martina Luthera (VIDEO-2)

Renesancia je charakterizovaná fascináciou svetom antiky. Oživovaniu antických ideí sa nevyhli ani filozofia a teológia. U Luthera je zrejmý vplyv neopytagoreizmu a neoplatonizmu.

Treba zdôrazniť, že Lutherom používané pojmy majú iné významy, než ako ich chápu katolíci. Hoci často používa rovnaké slová, ako katolícka vierouka, ich významy chápe inak. Preto ním používané pojmy treba rozumieť v kontexte celého jeho učenia. Pekné výroky o Ježišovi nemožno vystrihnúť z kontextu jeho diela ako celku.

(RKC) Centrálnym bodom katolicizmu sú dogmy – definované pravdy, ktroré sme povinný vierou prijať, a zároveň i v rovine intelektu dospieť k presvedčeniu, že je pravdou to, čo tvrdia.

Dogma o stvorení

Luther sa zaoberá problémom stvorenia sveta ex nihilo a otázkou, kým bol Ježiš pred stvorením sveta.

• Podľa Luthera je svet spôsob Božieho jestvovania. Všetko existuje ako časť Jeho božstva, aj my ľudia.
• Človek ja len časťou Boha – niet rozdielu medzi Bohom a človekom – ľudstvo predstavuje jednu dimenziu Jeho božskosti.
• Boh nestvoril svet ad extra, ale stvorenie sú procesy ad intra vo vnútri Boha.
• Človek, či už dobrý alebo zlý, je časťou Božstva. Taktiež všetko ostatné: vesmír, anjeli, diabol...
• V samom Bohu je ten najväčší rozpor: bytie i nebytie, dobro a zlo, pravda-klamstvo, láska-nenávisť, svätosť-hriech.
• Človek nie je obrazom Boha. Ľudská pamäť, rozum a vôľa nie sú prvotným hiechom len oslabené, ale sú celkovo skorumpované.
• Aj Satan je stvorený na obraz Boha, tiež má pamäť, rozum a vôľu.
• Skutočnosť, že ľudia sú stvorení na Boží obraz a Božiu podobu, prekrýva fakt, že v nás ľuďoch je imago diaboli, ktorý On do nás vtlačil.

Lutherove tvrdenie, že Boh je svetom (dobrým aj zlým) a svet je Bohom, znamená detronizáciu Boha ako večného a najsvätejšieho.

(RKC) Boh je večný. Jestvuje bez počiatku a bez konca. Atribúty jeho existencie predstavujú reálny rozdiel medzi Ním a stvorením, anjelom, človekom...

Nápis SANCTISSIMA TRINITAS UNUS DEUS na oltári v jezuitskom kostole ako pripomienka a zrnutie téz, s ktorými stála Spoločnosť Ježišova v prvej línii v obrane Cirkvi proti reformácii.

Lutherova reformácia – najuniverzálnejšia heréza v dejinách Cirkvi (VIDEO-3)

Prof. Guz predstavuje svoju tézu, že svojim významom a dôsledkami pre ľudstvo je heréza reformácie  jednou z najväčších drám v dejinách.

(RKC) Prvá dogma: Boh je len jeden. On jestvuje ako jediná Božská prirodzenosť, substancia, ktorá je absolútna a nedeliteľná.

Luther tvrdí, že bytia sú časťami Boha. Všetko, čo jestvuje, je časťou Boha. Preto u Boha niet jednej prirodzenosti, prostej, jednoduchej, nedeliteľnej.

Božia prirodzenosť je procesom zmien. Ak Boh je všetko, celý svet a všetky bytia vesmíru sú Jeho súčasťou, t.j. patria k Božej prirodzenosti, tak potom vyšší rozvoj Jeho božstva je určovaný rozvojom týchto nižších bytí.

Boh je neoddeliteľne zviazaný so svetom. V Bohu je aj čas. Bez času nemožno hovoriť o procese. Problém večného bytia Boha vs. časového obmedzenia jestvovania sveta rieši Martin Luther tak, že Boh je síce večný, ale potrebuje stávať sa (aj časopriestorovým Bytím). On je stávajúci sa.

Takýmto spôsobom dosiahol Luther dialektické spriahnutie toho, čo je večné s tým, čo je časné.

Nastáva depersonalizácia Absolútna – Boh nie je bytie, ale je procesom: Z možnosti prechádza do aktu, stáva sa realizáciou svojej možnosti. Čas ho spolu-konštituuje. Čas spolu-vytvára jeho bytie.

Kým je Ježiš pre Luthera? (AUDIO-2A, AUDIO-2B)

Dogma o vykúpení

Podľa katolicizmu Boh stvoril svet ad extra. U Luthera bol svet stvorený ad intra, patrí k vnútornému prežívaniu Boha.

Aj vykúpenie a spása sú podľa Luthera vnútornými procesmi samého Boha.

Spása a ospravedlnenie sa však netýkajú hriechov človeka, ale hriešnikom je Boh. On ako jediná príčina bytia je aj jedinou príčinou hriechu. Vinný nie je človek, ale nespravodlivý Boh. (Sviatosť zmierenia, sv. spoveď stráca svoje opodstatnenie.)

Problém tejto diskvalifikácie Boha privádza Luthera k úvahe, aký je dôvod, že sa Boží Syn stal človekom, prijal našu prirodzenosť a vzal si telo z Márie Panny.

Aby sa Boh samo-ospravedlnil, potreboval zvíťaziť nad hriechom, ktorý je v ňom.

Martin Luther manipuluje Bibliu – Božie slovo: Ježiš vzal na seba naše hriechy. Boh Otec učinil svojho Syna hriechom (porov. 2 Kor 5, 21).

V Lutherovom učení sa Boh sám vykupuje. On spasí sám seba zo svojich vlastných vín a to pomocou inštrumentu stvorenia. Nie človek je vinný a následne vykúpený z hiechu, ale nespravodlivý Boh.

Vtelením dochádza k perfecta translatio – preneseniu hriechu sveta na Ježiša. Ježiš je jediným hriešnikom par excellance. Jedinou a prvou príčiniou hriechu je Boh sám. On – simul justus et peccator – je súčasne spravodlivý aj hriešnik, dobrý i zlý.

Ježiš je spravodlivý a zároveň jediný hriešnik – v Bohu je rozpor. Vtelenie je zjavením sa jediného hriešnika, ktorým je Boh sám. Ježiš musel umierať na kríži (Boh rozhodol nechať svojho Syna umierať) už pred stvorením sveta.

V samotnom Bohu je antagonizmus. Rozpor je hnacia sila všetkých jeho aktov vrátane tých najvýznamnejších: stvorenia a vtelenia.

• Účelom vtelenia je samo-ospravodlivenie sa Boha.
• Nastáva detronizácia Mesiáša ako Vykupiteľa.
• Boh sám a len on jediný potrebuje vykúpenie.
• Kríž je znakom samo-spasenia, samo-ospravedlnenia Boha.
• On sám v sebe, sám pred sebou sa potrebuje ospravedlniť-ospravodliviť.

(RKC) V katolíckom učení Boh je svätý už pred stvorením sveta, aj v akte stvorenia i v akte vykúpenia je Svätý. Nikdy nespáchal žiadny hriech.

Martin Luther a jeho herézy (VIDEO-4)

Prof. Guz vyjadruje presvedčenie, že nie je možné úplne pochopiť Marxa, Engelsa a Hegela, ak sa systematicky nezaoberáme Lutherom.

• Hegel dosiahol prenesenie Lutherovej dialektiky, štruktúry jeho myšlienok do filozofie.
• To, čo spravil Luther vo sfére viery a teológie, urobil Hegel vo filozofii.
• Hegelov nemecký idealizmus je protestantizmus vo filozofickom šate. Predstavuje zracionalizovanú verziu reformácie, protestantskej teológie. Je to reformácia pretransformovaná do filozofických ideí.
• Heglov idealizmus mal veľký vplyv na Marxa a Engelsa. Ich diela prinášajú zasa materialistickú interpretáciu protestantizmu, t.j. aplikovanie Lutherových téz v materialistickej rovine.

Pri detailnej analýze a pátraní po príčinách procesov, ktoré určovali politické dejiny sveta následne po reformácii, vyjadruje Guz prevedčenie, že z hľadiska ich určujúcich a východiskových ideí sú tieto dejinné procesy v nejednom prípade vlastne zakódovaným protestantizmom.

Základná paradigma protestantského myslenia významne ovplyvnila následné historické udalosti:

• náboženské vojny v 16. a 17. storočí (obrana katolicizmu pred protestantizmom),
• francúzska revolúcia v 18. storočí,
• socialisticko-komunistické revolučné hnutia 19. storočia,
• boľševická revolúcia na začiatku 20. storočia
• národno-socialistická „revolúcia“ v Nemecku (porov. Lutherov antisemitizmus).

Napokon aj neomarxizmus so svojou gender-ideológiou rozpoznáva Guz ako posledný výkvet protestantizácie globálnej politiky.

Prof. Guz počas prednášky na Jasnej hore v Čenstochovej v roku 2016. (Zdroj: youtube)

Prof. Tadeusz Guz (*1959) študoval a pôsobil od roku 1988 štrnásť rokov na rôznych univerzitách v Nemecku. V roku 1996 obhájil titul doktora filozofie prácou „Ku konceptu Boha u Hegela v spätnom pohľade na chápanie Boha Martinom Lutherom. Metafyzické skúmanie.“ V roku 2001 sa habilitoval na Univerzite kard. Wyszynského vo Varšave svojou prácou „Rozpad metafyziky: Od Hegela po Adorna.“

Je autorom množstva vedeckých článkov a knižných publikácií z oblasti filozofie práva, antropológie, metafyziky a dejín filozofie (so zameraním na Marxa, Hegela a predstaviteľov Frankfurtskej školy). Zúčastnil sa mnohých vedeckých sympózií o.i. organizovaných aj protestantskými cirkvami najmä v nemeckojazyčných krajinách. Niektoré jeho výroky v ostatnom čase vyvolali kontroverzie (porov. wikipédia).

Úvodný obrázok: Archív RTVS.