Keď žena zistí, že čaká dieťa je to veľká udalosť. Či aj radostná závisí i od partnera, ktorý buď prijme zodpovednosť za vzniknutý život alebo svoju partnerku postaví pred voľbu - bud on alebo dieťa. Vidím však aj mladé dievča, ktoré sa vyľaká z pozitívneho tehotenského testu a siaha po tabletkách, ktoré ukončia život dieťaťa a vypudia ho z tela von. Tak prebieha chemický potrat. Stačia dve tabletky. Žena ani nemusí byť hospitalizovaná. Všetko prebehne v domácnosti. Krátkozraký argument pozostáva v konštatovaní, že sa tým ušetria finančné prostriedky. No, áno, ale čo spraví so psychikou ženy, keď zbadá telíčko svojho potrateného dieťaťa? Viaceré ženy, ktoré v zahraničí absolvovali chemický potrat hovoria o tom, ako zbierali z dlažby v kúpeľni telíčko mŕtveho dieťaťa a nevedeli čo s ním. Skončilo  spláchnuté v toalete. Toto naozaj nevyzerá ako výdobytok nášho storočia. 

Môže sa stať, že žena potratí tak, že neuvidí svoje dieťa a skončí v toalete. A tu sa chcem pristaviť. Vodárenské spoločnosti vyzývajú v pravidelných intervaloch, aby ľudia nehádzali zvyšky jedál do wc. Spôsobujú upchatie potrubia a vodárne majú zvýšené náklady na čistenie. A to sa potom premiata do zvýšených cien. Naozaj chceme, aby vodárne vyzývali ľudí, aby nehádzali telíčka potratených detí do toaliet?  Alebo pán minister, zavediete pri predaji tabletiek povinnosť, aby sa spolu s tabletkami predávali vrecká na telíčka potratených detí s informačným letákom? Ako sa bude separovať tento “odpad”? Hodíme do komunálu? A možno aj  túlavé zvieratá z kontajnerov povyťahujú… Na toto už nemám žalúdok, aby som to dokončila…

Vidím však aj pracovníkov vodárni. Tých mužov, ktorí robia fakt ťažkú prácu a majú odvahu vstúpiť do kanálov a čistiť ich. Aby sme  my všetci mohli spokojne spláchnuť wc a zabudnúť na všetky splašky. Ako prídu k tomu, že ráno budú držať v náručí svoje dieťa a o pár hodín budú pri čistení vyťahovať z kanálov telíčka potratených detí? Bude im štát, teda my ako daňoví poplatníci, platiť návštevy u psychológa? 

V poriadku, možno argumentovať tým, že máme vo výbornom stave kanalizačné potrubia a že sa nebudú upchávať. Ok, ale kde potom budú končiť telíčka potratených detí? Medzi výkalmi, v splaškoch. Dôstojné miesto, hodné civilizovanej spoločnosti. Tie deti sú súrodencami, vnukmi, vnučkami, dcérami, synmi, o ktorých v rodine často nemajú ani poňatie. Sú členmi nášho národa, ktorý vymiera. A niet sa čomu čudovať, keď telíčka potratených detí budú končiť v kanáloch.

Elena Burešová