Prečo som Pro-Life? (Nenarodení sú ľudia)

Môžeme rozlišovať dve otázky: vedeckú a filozofickú. 1. Sú nenarodení ľudia? Na to vieme dosť jasne odpovedať: áno, sú. Ide o živý, ľudský a komplexný (celistvý) organizmus. 2. Ide o osoby s rovnakým právom na život, ako je to u narodených? To je už viac filozofická otázka, aj keď, na prvý pohľad sa môže zdať, že prečo vôbec robiť rozdiel medzi človekom a osobou... 

V tomto článku budem riešiť hlavne prvý aspekt. O nenarodených poznáme 3 fakty, podľa ktorých vieme, že sú to ľudia.

1. Sú živí. Berú živiny, rastú, reagujú na podnety, majú metabolizmus. Ide teda o niečo živé. Toto dokonca pripúšťajú aj kritici, keď hovoria, že nenarodení nedokážu prežiť mimo tela matky. To znamená, že s jej pomocou prežiť dokážu. Napokon, samotný potrat je cielený na to, aby sa ukončil vývin tohto živého organizmu (smrť plodu). Ak by to nežilo a nerástlo, na čo by bol potrat potrebný? Ako môže byť niečo usmrtené, ak to najprv nežije? Je zrejmé, že ide o niečo, resp. niekoho živého.

2. Sú ľudskí. Nenarodení majú ľudských rodičov. Taktiež majú ľudskú DNA. Potomok dvoch ľudí je človek. 

3. Sú komplexným (celistvým, jednotným) organizmom, nielen časťou tela matky. Môže sa objaviť námietka, že predsa, aj každá bunka v mojom tele je živá a ľudská, ale to neznamená, že to je ľudská bytosť. Táto námietka zmiešava časti a celok. Vajíčko, spermia a iné bunky sú časťami ľudského tela. Plod je naopak celé ľudské telo, ktoré je schopné sa vyvíjať. Jeho časti pracujú pre dobro celku a funguje ako komplexný a jednotný organizmus. Nie je to teda iba matkino telo. Ak nič alebo nikto nezasiahne, tento organizmus smeruje k zrelosti, k narodeniu, dospelosti, atď.

Iný spôsob, ako dokázať, že nenarodení nie sú len časťou tela, ako napr. kožné bunky, je ten, že, ak poskytneme plodu adekvátnu výživu, prostredie a čas, a ak sa z tohto nezrelého člena druhu stane, vyvinie (alebo má kapacitu stať sa či vyvinúť) zrelý jedinec, potom ide o organizmus, a nie len o nejakú časť tela. Ak poskytneme nenarodenému, alebo novorodencovi dosť živín, správne prostredie a čas, prejde do ďalšieho vývinového štádia, až do dospelosti. Ak poskytneme živiny, prostredie a čas napr. kožným bunkám, navždy zostanú tým, čím sú, pretože nie sú celistvým a jednotným organizmom tak, ako nenarodený či novorodenec. Nikdy sa z nich nestane novorodenec, tínedžer ani dospelý. Túto kapacitu tieto bunky nemajú.

Čiže tvrdiť, že nenarodení sú len matkiným telom, nedáva zmysel. Matka predsa neporodí svoje vlastné telo, keď porodí. Matka nemá 8 končatín, keď čaká dieťa. Nemá dve srdcia. Nie, nenarodení sú novým jedinečným ľudským organizmom, nielen časťou tela matky. Preto nedáva zmysel ani argument „moje telo, moja voľba“, pretože tu sa nebavíme iba o matkinom tele. Niekedy sa hovorí o akomsi „bezpečnom potrate“. Ja si kladiem otázku, o koho bezpečnosť ide? Na kliniku idú dvaja ľudia, odchádza z nej vždy iba jeden. To z pohľadu dieťaťa nie je bezpečné. Potrat nie je zdravotná starostlivosť, ale ukončenie života nevinnej ľudskej bytosti.

Ďalší argument, ktorý sa uvádza je, že to je len „zhluk buniek". my však vieme, že to nie je iba zhluk buniek, pretože sa k nemu tak nesprávame, ak je tento „zhluk“ chcený a žiadaný. Nie je divné, že chcené deti označujeme ako deti, a nechcené označujeme len ako zhluk buniek či ako parazity? Akú mentalitu Ti to pripomína? A ak je to len neorganizovaný zhluk buniek, tak kedy sa z neho stáva človek? Ako sa z tohto zhluku zrazu stane človek s právom na život? Napokon, nie je celkom presné hovoriť o zhluku buniek, pretože, ak ide o embryo či plod, tu ide o bytosť, kde sa organizmus vnútorne organizuje v rámci procesu postupného vývinu. Nejde len o nejaké chaotické časti. Prebiehajú tú isté funkcie, ktoré majú smer. Nenarodený nie je niečo, čo sa môže vyvinúť v človeka. Je to človek v procese vývinu.

Embryo a plod nie je potenciálny človek, ale človek s veľkým potenciálom.Zdieľať

Ďalší argument býva taký, že „veď to nie je dieťa, ani človek, to je len plod". Avšak, povedať, že nenarodený nie je človek, lebo je plod, má rovnaký význam, ako povedať, že 15. ročný nie je človek, lebo je tínedžer. Embryo či plod je označenie vývinového štádia toho istého človeka. V podstate, keď hovoríme o ľudskom plode, tak už z definície vyplýva, že hovoríme o človeku.

Povedať, že oplodnenie je začiatkom novej ľudskej bytosti, nie je otázkou vkusu alebo názoru. Je to biologická a faktická skutočnosť. A toto nie je len názorom pro-liferov či veriacich ľudí. Veda a rozum je tu na strane pro-life pozície. Tí, ktorí sú zástancovia objektívneho poznávania a vedeckého výskumu by mali tento fakt prijať. Nenarodení sú ľudia.

Väčšinou, ak niekto chce druhým ublížiť, nejak znehodnocuje jeho ľudskosť, čiže ho dehumanizuje. A to sa deje pri skupine nenarodených detí. Označujú sa termínmi, ktoré majú vyvolať dojem, že nejde o ľudí. To je však v rozpore s vedeckými faktami, že nový ľudský život individuálneho člena nášho druhu sa začína počatím. Takže, prečo som pro-life? Pretože si myslím, že každý človek má svoju dôstojnosť a mali by sme rešpektovať jeho právo na život. A teda, nemali by sme zámerne ukončovať život nevinných len preto, lebo sú nechcení, neočakávaní, prípadne pre iné dôvody. Tieto dôvody by neboli dostatočné na zabitie narodených detí, a nie sú teda dostatočné na ospravedlnenie zabíjania ani tých nenarodených. Logika je takáto: ak je nesprávne zámerne ukončiť život nevinnej ľudskej bytosti, a nenarodení sú nevinné ľudské bytosti, potom je potrat nesprávny, keďže sa pri ňom zámerne a násilne ukončuje život nevinnej ľudskej bytosti. 

Beriem na vedomie, ako som uviedol na začiatku, potenciálnu námietku: áno, je to človek, ale to neznamená, že to je osoba s rovnakými právami, ktoré majú narodení. To je ale už na inú debatu. Ďakujem za prečítanie a želám Ti pekný deň.