Hviezdna chvíľa ľudsko-právnych

Nedávno v školskej téme zarezonoval prípad školy v mestskej časti Starej Ľubovne s názvom Podsadek, ktorá je od centra mesta vzdialená pár kilometrov a skôr pripomína dedinu. Komunita je tu zmiešaná so zvyšujúcim sa počtom rómskych obyvateľov. Keďže tunajšiu školu navštevujú len rómske deti, Najvyšší súd SR rozhodol, že mesto a škola SEGREGUJE rómske deti a nariadil im vymyslieť opatrenia, aby došlo k „desegregácii“, teda k zmiešaniu rómskych a nerómskych žiakov. Poctivá otázka znie: „PREČO do tej školy nechodia aj nerómske deti, ktoré tam bývajú?“

Prípad Gaboltov

Zrejme poznáte pútnickú os Šaštín – Levoča - Gaboltov. Dnes to ale nebude o pútnikoch. Gaboltov je obec približne s 500 obyvateľmi. Nebýva tam žiadna rómska rodina. Gaboltov má základnú školu spojenú s materskou. Chodili tam gaboltovské deti spolu s deťmi z piatich okolitých obcí. Lenže rómske komunity v okolitých obciach narástli tak, že počet rómskych detí v gaboltovskej základnej škole prevýšil počet nerómskych detí.  Postupne sa všetky nerómske deti vytratili. Ostali posledné dve a ich odchod je len otázkou času... Tu ani ľudsko-právna organizácia, ani ten úplne najvyšší súd nebude môcť obviniť školu či obec zo segregácie. Z toho, že naschvál izolujú rómske deti. Kde sa vytratili gaboltovské deti? A prečo?

UŠLI! Nesegregovali, neizolovali rómske deti, len.. ušli.. Pred čím? Opýtajte sa rodičov. Odpovede sa dajú zhrnúť takto:

• Obava z násilia (bitka, šikana, vyhrážanie).
• Obava o zdravie (vši, svrab, žltačka, infekčné choroby...).
• Spomalené vzdelávane prispôsobené zaostávajúcim deťom.

Segregácia je CIELENÝ proces, kde sú zámerne uplatňované také kroky, aby došlo k oddeleniu nejakej konkrétnej skupiny (v tomto prípade Rómov) a ich vytlačeniu na okraj. To čo sa udialo v Podsadku, Gaboltove či v mnohých ďalších obciach nie je segregácia, ale útek druhej skupiny pred ohrozením alebo pred mizerným vzdelávaním. Pozor! Nie preto, že by si tam pedagógovia nerobili svoju prácu. Práve naopak. Im by sme mali naplno pomáhať, nie odsudzovať ich.

Právne prostredie

Celé Slovensko je rozdelené na školské obvody a každé dieťa má určenú príslušnú obvodovú školu, kde dieťa musí byť prijaté. Rodič však má slobodu vybrať si hociktorú inú školu, ak je tam miesto a riaditeľ inej školy s tým súhlasí. Existujú aj neštátne školy (súkromné, cirkevné), ktoré nie sú obvodové, ale sú dostupné pre tých, ktorí si ich zvolia. Nanútené „desegregačné“ opatrenia pôjdu proti slobodnej voľbe školy. A kým neodstránime príčiny ÚTEKU, nedonútime rodičov zveriť deti do nebezpečných alebo slabo vzdelávajúcich škôl.

Zároveň platí, že každé dieťa (rómske, nerómske, skrátka každé) má právo na kvalitné vzdelanie. Aké to je? Také, kde umožníme každému dieťaťu dosiahnuť jeho potenciál. Uplatnenie tohto práva v prípade jedného dieťaťa však nesmie obmedziť v právach to druhé. Desegregácia, integrácia či inklúzia síce znejú šľachetne, no nie sú úplne univerzálne a bezchybné. Dokonca nie sú ľudským právom (tým je právo na prístup ku kvalitnému vzdelaniu). Musia sa uplatňovať premyslene a citlivo, aby náš chabý vzdelávací systém ešte viac nepokazili. Vtedy utrpia všetky naše deti.

Nemali by sme sa sústrediť na romantické meditácie o desegregácii a inklúzii. Oveľa viac je treba zamerať sa na to, aby každé dieťa malo prístup k takému vzdelávaniu, ktoré naplno rozvinie jeho potenciál. Aby na konci vzdelávacieho procesu bol človek schopný postarať sa sám o seba a zároveň schopný aktívne sa zapojiť do života spoločnosti.

Riešenia

Je nemysliteľné, aby agresívny 13-ročný chlapec zlomil ruku školskej asistentke. Je neprípustné, aby sa deti v škole báli. Polícia či orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú akoby bezzubé a nedokážu v škole zabezpečiť bezpečie a ochranu. Je potrebné prijať opatrenia na nulovú toleranciu agresívneho správania a vyvodzovať účinné opatrenia voči rodičom.

V prípade, že rodičia zanedbávajú svoje rodičovské povinnosti a dieťa prichádza do školy choré, infekčné, zavšivavené a podobne, je nevyhnutná okamžitá reakcia ako v prípade agresívneho správania. Tu sa osvedčila spolupráca školy a terénnych pracovníkov, ktorí okamžite pôsobia na rodičov. Mľandravosť a spomalená reakcia štátnych inštitúcií situáciu zhoršujú. Ak aj dôjde napríklad k finančnému postihu – napr. pozastaveniu rodinných prídavkov, po krátkom čase štát so spätnou platnosťou všetky tieto prostriedky rodičom vyplatí. Ak má byť takéto opatrenie účinné, v prípade zanedbávania rodičovských povinností musí byť odobratie týchto finančných prostriedkov za konkrétne obdobie nenávratné.

Štát je nedôsledný ani v uplatnení povinného predprimárneho vzdelávania päťročných detí. Často sa stáva, že päťročné deti z tých najzaostalejších osád nenavštevujú materskú školu. Práve tam sa dá aspoň čiastočne odstrániť jazyková a sociálna bariéra, zlepšiť hygienické návyky a v prípade školskej nezrelosti si predprimárny ročník zopakovať. Nedôslednosť štátu v tomto kroku spôsobí, že na základnú školu príde časť detí v stave, že nerozumejú učiteľom a zaostávajú vo všetkých činnostiach. Skonzumujú väčšinu pozornosti a energie pedagógov a ostatní trpia.

Nehádžem všetky osady a rodiny do jedného vreca, no v zásade hovoríme o deťoch z menej podnetného prostredia. Naopak materské a základné školy vytvárajú pre tieto deti prostredie podnetné. Preto je žiadúce, aby boli tieto deti čo najskôr v materskej škole (aspoň od 4 rokov) a počas školského dňa, aby v škole ostávali čo najdlhšie. Výborným nástrojom sú školské kluby detí plné rozmanitých aktivít a školské centrá voľného času. Tu bude potrebné opraviť spackané opatrenie „obedov zadarmo“, ktoré nie sú celkom zadarmo.  Aby nám deti z materskej školy a družiny nevyhnal v čase obeda domov hlad. Odporúčam školské kluby a centrá voľného času predlžiť napríklad do 17 hodiny, aby bola vytvorená časová rezerva aj na opakovanie a upevňovanie učiva a písanie domácich úloh. Motiváciou nech je dobrý olovrant. Bude si to vyžadovať viac ľudských zdrojov a finančných prostriedkov, ale už nemôžeme čakať. Problém vykysol a nebezpečne sa vylieva. Na Slovensku pribúdajú okresy, kde je z celkového počtu všetkých žiakov základných škôl 30, 40 i viac ako 50 percent detí z rómskych osád... Toto Najvyšší súd zrejme prehliadol.

Komplexné riešenie si vyžaduje zvýšenú podporu škole a spoluprácu s ďalšími aktérmi. Veľmi vzácna je spolupráca s cirkevnými organizáciami, komunitnými centrami, terénnymi pracovníkmi, starostami. Je absolútne dôležité intenzívne spolupracovať s rodičmi a presvedčiť ich, že vzdelávanie ich detí má zmysel.

P. S.: Fandím všetkým, ktorí v tomto prostredí pracujú. Školu v Podsadku, ale aj inde by som povzbudil k otvoreniu školského klubu detí. Tak deti dostanú šancu ešte viac sa rozvíjať, pripraviť sa dobre na nasledujúci školský deň a dobiehať zameškané.

Obrázok zdroj: https://www.istockphoto.com/photo/chess-game-gm944304086-257958500