Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. marec 2023

Lesk a bieda koalícií

Neúspech zjednotenia síl KDH a KÚ nás opäť núti zamyslieť sa nad úlohou a zmyslom politických koalícií. Čím bližšie sú parlamentné voľby, tým viac sa o tom hovorí. Novinári, experti a obyčajní voliči robia predpoklady, ponúkajú a diskutujú rôzne konfigurácie možných združení, neustále sa pýtajú politikov na plány spolupráce s ich kolegami z iných strán.

Koalíciou (od lat. coalitio — zväz, únia, združenie) voláme dobrovoľné spojenie niekoľkých subjektov (jednotlivcov alebo skupín: štátov, organizácií, politických strán atď.) na dosiahnutie konkrétneho cieľa. Sú koalície a koalície. Jedny z nich tvoria rôzne politické sily aby išli spolu do volieb. Druhé vzniknú už po voľbách s účelom spolu sformovať vládu. A to sú úplné rozličné prípady.

Pridávanie alebo odčítanie?

Občania často úprimné nechápu, načo je v hlasovacom lístku toľko strán, prečo tie z nich, ktoré majú blízke postoje, patria do rovnakého politického odvetvia (pravého alebo ľavého, liberálneho alebo konzervatívneho atď.) nechcú spojiť sily a sa zúčastniť vo voľbách s jediným zoznamom kandidátov. Politici proti tomu však majú svoje argumenty.

Slovo „strana“ má svoj pôvodný význam – krajná časť niečoho. V iných jazykoch (angličtina, francúzština, nemčina, ruština atď.) strany menujú slovami, majúcimi pôvod od latinského „partis“, čo tiež znamená „časť“. Už aj v etymológii tohto pojmu je myšlienka rozdelenia, rozdrvenia celku na časti.

V praxi sa to potvrdzuje. Každá politická strana sa snaží rozlišovať od ostatných, zdôrazniť, že je úplne iná ako oni. Preto ostatných stále kritizuje. Ako zaznamenal americký publicista Henry Mencken, „v demokracii jedna strana vynakladá všetky svoje sily na preukázanie toho, že druhá strana nie je schopná vládnuť…“. Ak to neurobí, neupúta pozornosť voličov.

Dnes strany už nie sú úzko spojené s určitými ideologickými trendmi, ako to bolo v minulosti. To však neuľahčilo ich zblíženie a spoluprácu. Naopak, namiesto rozdelenia podľa zásadných otázok, sa objavili iné, drobnejšie, ale početnejšie rozpory. Napríklad: už málo kedy počujeme diskusiu ohľadom dilemy „privatizácia alebo znárodnenie“, no hádame sa o manželstvách medzi osobami rovnakého pohlavia. Preto aj ideologicky blízke strany nevedia nájsť spoločnú platformu.

Atraktivita strany pre voličov závisí nielen od jej programu, ale aj (môže byť v prvom rade) od osobností jej lídrov a rečníkov. Predpokladajme, že strana A chce vytvoriť predvolebnú koalíciu so stranou B. Lídri strany A sa nám páčia, sme ochotný ich podporiť. Ale lídri strany B pre nás vôbec nie sú sympatickí, nechceme za nich hlasovať. To znamená že kvôli koalícii každá zo strán iba stratí časť voličov, že spolu strany A a B skoro nevyhnutne získajú menej hlasov, ako by sumárne dostali, keby každá z nich sa zúčastnila vo voľbách samostatné.

Ak si ešte spomenieme že politickí vodcovia sú zvyčajne ambiciózni a neradi zdieľajú pozornosť verejnosti s nikým, bude úplne jasné, prečo predvolebné koalície sú ťažko implementovateľné a často aj kontraproduktívne.

Legalizovaný podvod

Ale po voľbách všetko sa hneď zázračné mení.

Keď v parlamente žiadna strana nemá absolútnu väčšinu, čo je dosť typické pre demokratické štáty, vytvoriť pevnú vládu môže len koalícia. Na to dve a viac strán sa musia dohodnúť na rozdelení miest vo vláde a na koaličnej platforme. Prvé znamená spoločnú zodpovednosť za štátnu politiku a jej výsledky. Druhé označuje programový kompromis – musia vylúčiť zo svojich predvolebných plánov a sľubov všetko to, čo sa nepáči ostatným partnerom.

Inzercia

Ako vieme, parlamentné koalície sú dosiahnuteľné a schopné byť aj produktívne. Ale je tu nepríjemná okolnosť – skoro vždy to je legalizovaný podvod voličov.

Posúďte sami: strana bola iba pred chvíľou zvolená do parlamentu, nestihla nič urobiť, no už zrušila časť toho, čo sľúbila občanom, a dala k moci ľudí, ktorých jej voliči vôbec nechceli tam vidieť a o ktorých pred tým tvrdila že nie sú schopní vládnuť…

Určite stranícki lídri zdôvodnia svoje rozhodnutie – že krajina urgentne potrebuje mať vládu, že idú na to iba vo verejných záujmoch a ďalšie bla bla bla. Vyzerá to však ako klam a bezcharakternosť.

Strany majú ešte jednu vlastnosť – sú vytvorené pre boj o moc. Samozrejme, v ideálnom prípade moc má byť pre nich iba spôsobom, ako realizovať ich programy. Žijeme však nie v ideálnom svete. Pre mnohých je moc sama o sebe atraktívna, sľubuje mnoho výhod a príležitostí. Ak dôjde k výberu: moc alebo zásady, nie každý dokáže odolať takému pokušeniu. Stranícky lídri, keď dostanú reálnu možnosť sa zúčastniť vo vláde, často zabúdajú na vlastné programové vyhlásenia, na záväzky voči voličom, a idú do koalície zo včerajšími najhoršími súpermi.

Preto sa neponáhľajte radovať keď počujete že v parlamente vznikla nejaká široká koalícia. Nie je vylúčené že to sa stalo na naše náklady. Jedna strana, aby sa dohodla s partnermi, obmedzila plány rozvoja zdravotníctva, druhá na ten istý účel odmietla svoj návrh zníženia daní, tretia súhlasila s vyššími výdavkami na obranu atď. Zato ich reprezentanti obsadili ministerstvá a iné úrady a len Boh vie v akých záujmoch to budú využívať.

Pre občanov to nie sú iba zlomené sny. Tu môžeme hovoriť aj o stratených ziskoch. Ušlý zisk (lost profit), ktorý by sme mohli mať, ak by nedošlo k porušeniu našich práv alebo podmienok činnosti, je ekonomický a právnický indikátor, zohľadnený aj súdmi pri výpočte niekým spôsobených škôd.

Bolo by veľmi zaujímavé presne spočítať, čo sme stratili kvôli nesplneniu stranami svojich predvolebných sľubov, a prostredníctvom súdu požadovať odškodnenie, aby vrátili ušlý zisk. K tomu možno pridať aj morálne poškodenie. Asi potom by politici boli opatrnejšími aj v sľuboch, aj v tvorení koalícií.

Žiaľ, v rámcoch parlamentnej demokracii takéto problémy sú nevyhnutné. Kým nemáme silné samosprávy, o všetkom sa rozhodne v ústrednej vláde, čo ju robí príťažlivou pre potenciálnych zneužívateľov. Kým veríme že voľby sú najlepším spôsobom riešenia všetkých spoločenských problémov, budeme sa stále cítiť podvádzanými.

Už je jasne, že po voľbám dostaneme „strakatý“ parlament, zložený z veľa malých rôznorodých frakcií. To odráža fragmentáciu spoločnosti, nekonzistentnosť záujmov sociálnych vrstiev a skupín. A kvôli tomu sa nedá vyhnúť vzniku koaličnej vlády, vytvorenej politikami v rozpore s mandátom, ktorý získali od svojich voličov.

Byvalý profesor histórie na Moskovskej štátnej Lomonosovovej univerzite. Bol organizátorom ruského demokratického hnutia, spolupracovníkom Michaila Gorbačova a poslancom ruského parlamentu. Od roku 2002 žije v Bratislave, bol spoluzakladateľom Paneurópskej vysokej školy.

Odporúčame

Blog
Briti: Uránová munícia

Briti: Uránová munícia

Ťažký ochudobnený urán znamená, že strely môžu ľahko preraziť pancier tanku. Podľa amerického ministerstva pre záležitosti veteránov však vdychovanie úlomkov, ktoré zostanú na miestach dopadu, môže byť nebezpečné pre ľudské zdravie

Blog
Ako to naozaj bolo s prepadnutím miliónov z plánu obnovy pre záchranné služby

Ako to naozaj bolo s prepadnutím miliónov z plánu obnovy pre záchranné služby

V stredu 22. marca 2023 premiér Eduard Heger po rokovaní vlády oznámil, že vozový park štátnych záchranných služieb nebude obnovený z plánu obnovy a 22 miliónov eur (bez DPH, teda reálnych 26,4 milióna) sa presúva do nemocníc. Táto informácia bola oznámená tak, ako by mala potichu zaniknúť vo víre ďalších udalostí. No nezanikla, pretože takýto koniec riadne schválenej investície je jednak jedna veľká hanba pre Slovensko (aj na európskej pôde) a zároveň fatálnym zlyhaním exministra Vladimíra Lengvarského a jeho ministerskej družiny.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.