Nebezpečenstvo, kvôli ktorému poslanci NR SR zmenili ústavu a v podstate “zafixovali” pomerný volebný systém s jedným volebným obvodom, by mohlo byť reálne, pretože vyjadruje spojenie administratívneho členenia a volebného systému. V drvivej väčšine prípadov sú totiž volebné obvody kreované podľa administratívnych hraníc celkov - aj v našej histórií to tak bolo, napr. v podobe žúp. Zriedkakedy sú vytvorené špeciálne volebné obvody, ktoré nekorešpondujú s administratívnymi celkami. Parlament namiesto toho, aby odstránil všetky neblahé dedičstvá po Mečiarovi, popri adimistratívnom členení upevnil aj jeden volebný obvod pre celé Slovensko.

Nebudem zachádzať o administratívnom členení do podrobností, načrtnem len pár základných faktov.  Mečiarovo členenie na osem krajov pre štátnu správu likviduje a rozdeľuje prirodzené historické regióny ako napr. Gemer a Spiš. Reformou verejnej správy po prelome tisícročí sme tieto kraje konvertovali na samosprávne kraje - vyššie územné celky. Zaviedli sme samosprávu do umelo vytvorených regiónov - krajov, ktoré boli pôvodne vytvorené pre štátnu správu. To považujem za úplný nezmysel, pretože samospráva má zmysel len v prirodzených celkoch a má vychádzať od občanov. K týmto umelým regiónom ľudia nemajú žiadny vzťah, čo voliči viacnásobne vyjadrili vo voľbách do VÚC, kde sa účasť pohybovala zhruba od 20 do 30 %, ešte keď boli regionálne voľby samostatné. Možno aj preto sme zachraňovali reputáciu vyšších územných celkov spojením volieb s komunálnymi voľbami v roku 2022. 

Ešte nezmyselnejšie než delenie na 8 krajov je delenie na okresy, ktoré sme zachovali ako štátnu správu, hoci riadiť štát podľa týchto vzájomne neporovnateľných celkov je neefektívne. Uvediem príklad, počas pandémie COVID-u Slovensko “veselo” prijímalo opatrenia a rozhodovali sme rovnako pre všetky okresy, porovnávali sme situáciu v okresoch - ktoré majú okolo 100 tis. obyvateľov s viac ako stovkou obcí s okresmi - ktoré majú cca 20 tis. obyvateľov a s dvadsiatimi obcami. Tento problém desaťročia nikoho netrápil? Až v týchto dňoch, keď Igor Matovič zrazu objavil hrozbu, ktorá by mohla byť reálna, keby sa väčšinovo volilo podľa takýchto nerovnakých jednotiek do parlamentu? Som rád, že to Mečiara v roku 1998 nenapadlo zaviezť do nášho volebného systému...

Jeden volebný obvod vyhovoval Mečiarovi, ktorý chcel byť na celom Slovensku lídrom. Politickú stranu HZDS budoval ako stranu jedného muža, ktorá vzniká a zaniká so svojim lídrom. Trúfam si povedať, že tento Mečiarov volebný systém s jedným volebným obvodom mal veľký vplyv aj na formovanie politických strán. Práve to považujem za najhoršie nepriame dedičstvo po Mečiarovi. V súčasnom parlamente sú zastúpené len strany, ktoré vznikli po roku 1998. Ani jedna zo strán zo súčasného parlamentu neprešla testom výmeny svojho lídra. Z relevantných mimoparlamentných strán azda len KDH, ale ako vieme, aj tam to prinášalo turbulencie.

Súčasný systém jedného volebného obvodu prirodzene kreuje strany s jedným lídrom a nie je dostatočne motivujúcim pre vytváranie silných regionálnych štruktúr. Naopak, vytvára nebezpečenstvo, kedy sa jeden líder môže stavať do pozície falošného mesiáša, ktorý zachraňuje Slovensko. Na rozdiel od starých demokracií, napr. Veľkej Británie, kde konzervatívna strana vymení za krátku dobu aj niekoľko svojich lídrov, keď uznajú, že je to v prospech ich strany. Na Slovensku je skôr tendencia vymeniť členov strany alebo voličov, keď nevyhovujú lídrovi. A ani nehovorím o tom, že ľuďom v pozadí sa lepšie manipuluje so stranami, ktoré majú jedného silného lídra ako s tými, kde je kolektívne vedenie so silnými štruktúrami. 

Áno, nebezpečenstvo spojenia Mečiarovho administratívneho členenia s väčšinovým volebným systémom v týchto celkoch existuje a mohlo by priniesť neblahé následky pre demokraciu na Slovensku. Riešením by mohlo byť vytvorenie iných územných jednotiek, ktoré by boli samosprávne a prípadne aj volebné, v princípe podľa historických regiónov s korekciou zohľadňujúcou ich súčasnú funkcionalitu. V týchto celkoch by si volili ľudia samosprávu a zároveň aj svojich regionálnych zástupcov do národného parlamentu. V podmienkach Slovenska by bolo efektívne mať približne 30 takýchto regiónov.

Uvedomujem si, že zakotvenie súčasného volebného systému do Ústavy Slovenskej republiky len s jedným volebným obvodom nie je optimálne, ale v tejto situácie nevyhnutné, pretože hrozbu deformovania demokracie pri existujúcom administratívnom členení na nerovnaké okresy, ktoré by sa mohli zmeniť na volebné obvody vidím ako reálnu. Je dobré, aby parlament 90 hlasmi rozhodoval o takýchto dôležitých zmenách.

Ako vraj končieval starorímsky politik Marcus Cato v senáte, každý svoj prejav  vetou - “Kartágo musí byť zničené”, lebo to považoval za existenciálne dôležité pre Rím, ja hovorím, že súčasné územné a administratívne členenie musí byť nie zničené, ale zmenené a nahradené lepším, lebo je to životne dôležité pre Slovensko.