Na našom Slovensku sa ešte stále mnohí hlásime k viere v Boha. Či sme už katolíci, evanjelici, gréckokatolíci, pravoslávni, metodisti, baptisti, adventisti a pod. Z dôvodu, že v minulosti sa niektoré veci vzájomného kresťanského spoločenstva nezvládli,  teraz máme viacero cirkví. V priebehu storočí sa neraz  aj na oprávnenú kritiku v Cirkvi reagovalo tvrdo a neadekvátne, pričom niektoré predostreté veci boli aj závažného charakteru a spoločná cesta vpred, pri zotrvaní na svojich pozíciách, bola nemožná. Výsledkom toho však je, že tá Cirkev, ktorú založil Ježiš, ako spoločenstvo veriacich, jeho nasledovníkov a učeníkov, sa pre ľudskú nedokonalosť organizačne delila a delenie prebieha aj v súčasnosti. Diabol, ktorý v preklade slova diabolos z gréčtiny znamená aj ten, ktorý rozdeľuje, si teda svoju prácu vykonáva dobre.

Ježiš sa pred svojou smrťou modlil za jednotu jeho nasledovníkov: „...aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slovu, ktoré si dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.“ (Jn 17,21-23 SSV). Vzhľadom k tomu, že v tejto veci jasne poznáme Božou vôľu, vieme, že cieľom všetkých kresťanských cirkví by mala byť aj jednota. Možno sa nám ani tak netreba tlačiť  do nejakej organizačnej jednoty, tá nie je až tak dôležitá, ale do tej duchovnej – jednoty sŕdc. Veď Ježiš, ktorého spoločne nasledujeme, je Boh, Boží Syn, Pán Pánov a Kráľ Kráľov, teda hlava, tak katolíkov, ako evanjelikov, ako pravoslávnych, ako baptistov a pod.  Preto ako najsprávnejší a najmožnejší postup vo vzájomných vzťahoch kresťanských cirkví sa zdá: „V nevyhnutných veciach: jednota. V sporných veciach: sloboda. Vo všetkom láska.“ (Sv. Augustín).

Cirkev je v záverečných kapitolách Zjavenia apoštola Jána vyobrazená ako Baránkova (Ježišova) nevesta. V tomto obraze pripodobnenia Cirkvi k neveste je len jedna Cirkev a jedna nevesta. Myslieť si, že sa to vzťahuje len na niektorú kresťanskú cirkev, je podľa mňa mylné. Boh miluje všetky svoje deti a verím, že všetkým, ktorí budú chcieť stráviť večnosť v jeho Nebeskom kráľovstve, to bude skrz, nie naše skutky, ale jeho milosrdenstvo umožnené: „...dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň.“ (1Kor 3,13-15 SSV). Teda každý človek bude musieť prejsť rastom v svätosti (svätosť ako schopnosť naplno – dokonale milovať), aby sa mohol večne spojiť so svätým Bohom (Láskou samotnou). Svätosť je potrebné dosahovať predovšetkým za svojho života, avšak Boh vo svojej láske nám podľa učenia nás katolíkov dáva možnosť dorásť do svätosti skrz jeho milosrdenstvo aj po smrti, čo je reprezentované učením o očistci. Sv. Faustíne Ježiš v súlade so Svätým Písmom vo videní vyjavil: „Ak sa aj najväčší hriešnik odvoláva na moje zľutovanie, nestihne ho trest, ale ho ospravedlňujem vo svojom nepochopiteľnom a nevyspytateľnom milosrdenstve... Čím väčšia je bieda, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo. Trpiaca duša je môjmu Srdcu najbližšie. Pre hriešnikov som zostúpil na Zem. Pre nich som prelial Krv. Nech sa neboja priblížiť ku Mne, oni najviac potrebujú moje milosrdenstvo.“

Trochu som však odbočil. Nechcem sa venovať ekumenizmu, ani tomu, kto sa dostane po smrti do neba, ani zjaveniam a videniam, osobitne si uvedomujúc, že je ich potrebne starostlivo posudzovať, najmä ich súlad so Svätým Písmom, a taktiež ich ovocie (výsledky).  Chcem sa však zamerať na to, že som mal možnosť vypočuť si kázania, či zažiť ľudí z rôznych kresťanských cirkví. V rámci každej kresťanskej cirkvi má však fascinovali ľudia, z ktorých naširoko a naďaleko vyžarovala láska k Bohu a ľuďom a touto láskou akoby horeli. Boli v nej horliví. Boh je stravujúci oheň (Hebr 12,29 SSV) a z týchto ľudí som cítil plamene tohto ohňa. Toto ich diametrálne odlišovalo od iných veriacich, ktorí brali vieru viac-menej tak, akoby živý, všemohúci, vševediaci, starostlivý, nás otcovsky milujúci a nekonečne dobrý Boh, ani neexistoval, resp. existoval, ale do našich životov nezasahoval. Plameň Božej lásky v tejto druhej nezapálenej skupine veriacich,  akoby kĺzal po povrchu a neprenikal do ich srdca. Sväté Písmo v tejto veci hovorí: „Poznám tvoje skutky; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy... Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst.“ (Zjv 3, 1, 15 a 16 SSV).

Vychádzajúc zo Svätého Písma, Boh miluje a oceňuje horlivosť ľudí za lásku k nemu a ľuďom. Áronov vnuk Finés (Pinchás) bol za horlivosť odmenený dedičným kňazstvom. Eliáš bol za horlivosť za Zákon vzatý do neba. Apoštola Šimona volali Horlivec, možno práve preto si ho aj Ježiš vybral. Samotného Ježiša strávila horlivosť za Boží dom, keď vyhnal kupcov z chrámu. A apoštol Pavol, ktorý rozniesol Evanjelium do celého vtedajšieho sveta,  sám vo svojich listoch spomína, ako horlil za Zákon, a potom ešte viac za Ježiša, kvôli ktorému zniesol pri ohlasovaní Evanjelia až neuveriteľné veci: „Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote.“ (2Kor 11,24-27 SSV).

Sv. Vincent de Paul povedal: „Ak je láska k Bohu ohňom, horlivosť je jej plameňom.“ Toto je naše poslanie všetkých kresťanov, umožniť Ježišovi, aby nás zapálil: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ (Lk 3,16 SSV), a potom, aby sme išli k našim manželkám, manželom, deťom, vnukom, vnučkám, iným rodinným príslušníkom, kolegom v práci, kamarátom, kamarátkam, známym a niektorí aj k neznámym a zapálili plameňom lásky nášho Boha celý svet. O to ťa aj Nebeský Otče prosíme v mene nášho Pána Ježiša Krista. Amen.