Koptskí kresťania v egyptskom parlamente

Počet 37 poslancov sa môže zdať niekomu primalý. Rovnako takmer 7 % podiel v parlamente je z hľadiska prijímania legislatívy zanedbateľný. Takéto zastúpenie v zákonodarnom zbore krajiny dokonca ani nezodpovedá podielu kresťanov na celkovej egyptskej populácii, ktorý sa pohybuje okolo 8-10 %. Avšak skutočnosť, že koptskí kresťania zaznamenali v posledných voľbách (skončili sa v decembri minulého roku) svoj najväčší úspech, je považovaná za historický prielom. Väčšina (26) zo zvolených kresťanov sa do parlamentu dostala vďaka spoločnej kresťanskej platforme (Z lásky k Egyptu), ktorá podporovala prezidenta Abdula Fattaha al-Sisiho. Zaujímavosťou voľby zvyšných trinástich je fakt, že sa im ich poslanecký mandát podarilo dosiahnuť ako nezávislým, a to dokonca s podporou moslimských voličov.

Úspech kresťanských kandidátov má podľa analytikov niekoľko dôvodov. Po páde režimu Husního Mubaraka a po prevzatí moci Moslimským bratstvom na čele s prezidentom Muhamadom Mursím sa v prevažnej miere práve kresťania stali terčom násilných útokov posmelených islamistov. Hroziaca občianska vojna bola odvrátená len preto, že do diania aktívne vstúpila armáda a že z prostredia vojenských zložiek vzišiel prijateľný prezidentský kandidát. Moslimské bratstvo, ktoré vyzvalo na všeobecný ozbrojený odpor, bolo zakázané. Každému je jasné, že nešlo o demokratické „štandardy“ v podobe, v akej sme na ne zvyknutí v západnej Európe. Na druhej strane len nepopulárne reštriktívne opatrenia autokratického režimu neskoršieho prezidenta Abdula Fattaha odvrátili v Egypte sýrsky scenár.

Parlamentné voľby na sklonku minulého roka priniesli v egyptskom volebnom systéme jednu pozoruhodnú novinku – na každej kandidátke musel byť uvedený aj niekto z koptskej kresťanskej menšiny. V dôsledku toho prišlo aj k pomerne bizarným situáciám, keď sa na zozname saláfistickej strany al-Nour, ktorá rozhodne nie je pro nemoslimská, objavili aj niekoľkí kopti. V každom prípade sa príslušníci tejto kresťanskej cirkvi na volebných zoznamoch zviditeľnili viac ako kedykoľvek predtým. Nová egyptská ústava zaručuje koptom v parlamente 24 kresiel. Akýkoľvek nadpočet tejto kvóty sa dá vzhľadom na situáciu spred dvoch-troch rokov chápať ako úspech koptských nielen kandidátov, ale predovšetkým voličov.

Obmedzený podiel kresťanov na chode krajiny pritom v egyptskej modernej histórii nebol ničím výnimočným, aj keď treba povedať, že v parlamente do roku 1952 nikdy nepresiahol hranicu 5 %. Ešte pred revolúciou a pádom monarchie v spomenutom roku 1952 zastávali niektorí kresťanskí jednotlivci pomerne vysoké štátne funkcie. Napríklad Makram Ebeid Paša bol v rokoch 1936 – 1942 predsedom nacionalistickej strany Wafd a zároveň ministrom financií. Postupná spoločenská islamizácia v Egypte viedla v druhej polovici minulého storočia k tomu, že boli obdobia, keď nebol v parlamente ani jeden koptský poslanec.

K určitej zmene došlo vďaka medzinárodnej intervencii pod vedením generálneho tajomníka OSN v rokoch 1992 – 1996, ktorým bol Butrus Butrus-Gálí, egyptský kopt. Dodnes je tento nedávno zosnulý diplomat (16. februára 2016) najznámejším koptským politikom. Vtedajší egyptský prezident, Husní Mubarak, zvykol preto po každých parlamentných voľbách vymenovať 10 poslancov z radov koptskej kresťanskej menšiny. Po víťazstve Moslimského bratstva v rokoch 2012 – 2013 boli kopti z verejného života opäť vylúčení a prezident Muhamad Musrí ich kandidátov odmietol menovať do zákonodarného zboru krajiny.

Kresťania, ktorých jazyk je jazykom faraónov, sa stále považujú za pôvodných obyvateľov starobylého Egypta a majú prirodzenú ambíciu podieľať sa na správe krajiny, ktorá je ich domovom. Náznaky pozitívnej zmeny kurzu v súčasnej egyptskej vnútornej politike vo vzťahu k 8-9 miliónovej skupine koptských kresťanov sú optimistickým signálom aj pre iné krajiny, ktoré hľadajú pokojný model spolužitia medzi väčšinovým moslimským a menšinovým kresťanským obyvateľstvom.