Nájde Syn človeka vieru na zemi? (alebo len navzájom sa požierajúce ideológie?)

Dnešné Božie Slovo treba čítať v kontexte, ktorý by sme mohli nazvať "apokalyptickou situáciou". Sú to okamihy dejín, kedy vládne úzkosť nad svetom, ktorý je rozdelený, vládne v ňom nespravodlivosť, útlak, rozličné hrozby. V prvom čítaní sme počuli rozprávanie o Izraeli na púšti, ktorý je ohrozený národom Amalekitov. Ježišove slová v Evanjeliu tiež asi odzrkadľujú situáciu Židov pod rímskym útlakom (v tom čase bolo niekoľko apokalyptických siekt okolo jaskýň v Kumráne). Vieme, že aj niektorí apoštoli koketovali s takýmito tendenciami snažiacimi sa oslobodiť spod rímskeho útlaku. Celé starozákonné dejiny sú dejinami volania Izraela k Bohu o záchranu. Boh sa predstavuje ako ochranca svojho ľudu a Pán dejín. 

Ale Evanjelium a aj druhé čítanie už odzrkadľuje aj situáciu prvých kresťanov, ktorí verili v skorý príchod Ježišovho spásonosného návratu. Kresťania videli zlobu sveta a cítili natoľko spásonosnú ochrannú Božiu ruku, že dennodenne pozdvihovali modlitbu k nebu so slovami: Maranatha, Príď, Pane Ježišu! Aj dnes prežívame podobné úzkosti dejín, dejinných zmien, ba dokonca sa hovorí v súčasnosti o zmene epochy. Zmeny otriasajú základmi, na ktorých sme mali postavené svoje istoty. Prešli sme krízou pandémie, prežívame vojnový konflikt, očakávame energetickú krízu, ktorá dáva tušiť, že sa otriasajú ekonomické a bezpečnostné základy spoločnosti, ako sme ju doteraz poznali. Aj tragické udalosti ostatných dní tu v Bratislave vyvolávajú zdesenie, hnev, rozhorčenie, neistotu a novú a novú polarizáciu spoločnosti. Aj dnes mnohí volajú po spravodlivosti, a tej sa im nedostáva. V druhom čítaní sa odzrkadľuje presvedčenie svätého Pavla, že Evanjelium negarantuje verejný poriadok. Zdá sa, že kresťanské komunity v poslednej štvrtine 1. storočia zažívali určitý druh sklamania, pretože v ľudskom spolunažívaní nenachádzali tú rajskú harmóniu, o ktorej mnohí snívali ako o okamžitom dôsledku evanjelizácie sveta. Starý Timotej chce napodobňovať svojho majstra svätého Pavla, ktorý zomrel opustený a sám, v úplnej samote svojej viery a náboženskej nádeje. Aj Timotej sa riadi podľa Pavlových odporúčaní: "vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené". Pavol mu nesľuboval, že raj sa uskutoční v dejinách. Kresťanská nádej sa zameriava v konečnom dôsledku vždy poza históriu, poza dejiny a poza tento svet.

Do tohto kontextu úzkosti dejín Ježiš zasadil svoje podobenstvo o vdove a sudcovi. Vdova, stelesnenie utláčaného a bezbranného človeka vydaného napospas, evidentne nemá možnosť dovolať sa spravodlivosti. Právo neplatí, sudca je skorumpovaný, nebojí sa Boha ani ľudí. A Ježiš dáva za príklad jej neodbytnosť. Je to trochu nelogické, lebo v skutočnosti sa sudca mohol obrátiť proti nej, potrestať ju a nedovoliť jej viac vrátiť sa na tribunál. Lenže Ježišov zámer je jasný - vyzdvihnúť jej vytrvalosť, jej nádej, jej neodbytnosť, ktoré obmäkčili aj takého sudcu, čo potom Boha? Ježiš povzbudzuje k pevnej viere, že Boh vyslyší svojich, ktorí volajú k nemu. Celý Starý Zákon, aj teologicky ťažko intepretovateľné a problematické starozákonné vojny Izraela v skutočnosti smerujú k jednému: k vernosti Bohu Izraela a k prísľubu definitívneho Shalom, pokoja, ktorý Boh nastolí vo svojom Pomazanom, Kristovi.

Koľkokrát sme prosili a nedostali – všetci s tým máme skúsenosť – koľkokrát sme klopali a našli zatvorené dvere? Ježiš nám v týchto momentoch odporúča naliehať a nevzdávať sa. Modlitba vždy premieňa skutočnosť, vždy (pápež František). Ak sa nemenia veci okolo nás, aspoň sa meníme my, mení sa naše srdce. Ježiš sľúbil dar Ducha Svätého každému mužovi či žene, čo sa modlí. Môžeme si byť istí, že Boh odpovie. Jediná neistota sa týka času, ale nepochybujme, že on odpovie. Možno budeme musieť naliehať po celý život, no on odpovie. Nič nie je istejšie: túžba po šťastí, ktorú všetci nosíme v srdci, sa jedného dňa naplní. Ježiš hovorí: «A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?» (Lk 18,7). Áno, vykoná spravodlivosť, vypočuje nás. Aký to len bude deň slávy a zmŕtvychvstania! Modliť sa je už odteraz víťazstvom nad osamelosťou a zúfalstvom. Modliť sa je už odteraz víťazstvom nad osamelosťou a zúfalstvom. Modlitba je bojiskom, kde vyhrávame alebo prehrávame svoj život. 

Tajomná Ježišova veta na záver je interpretačným kľúčom celého podobenstva: "Nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?" Ježiš nenastolí v týchto dejinách spravodlivosť. Vo svete budú vždy rozdelenia, prenasledovania, nepriateľstvá, nespravodlivosti. Ale viera už teraz dáva Ježišovým učeníkom možnosť sprítomňovať v zárodku Božie víťazstvo v dejinách, viera v Ježišov kríž, ktorý premieňa tento svet zvnútra, viera, ktorá umožňuje nastolovať Boží pokoj v srdciach. Prostredníctvom viery sa celé dejiny budú môcť premeniť, v Ježišovi. Musíme však vytrvať v modlitbe, vo viere, vo vernosti Bohu, Ježišovi a jeho Evanjeliu.

Aj tragédia vraždy na Zámockej ulici ukazuje tragickosť nezotrvania vo viere, keď ľudia chcú urýchliť spravodlivosť, upadajú do ideológií. Mladík zabíjal v mene jednej z ideológií. Ideológia vidí realitu zúžene, nepripúšťa možnosť iného uhla pohľadu, a preto napokon má tendenciu premeniť „silu argumentu“ na „argument sily“. Označuje "absolútne zlo", proti ktorému treba bojovať. 19-ročný mladý vrah Juraj si našiel svojho nepriateľa, svoje absolútne zlo, Židov: "Oslabiť ZOG (angl. skratka pre vlády okupované sionistami), zničiť ZOG, nahradiť ZOG." Títo podľa neho importujú transgenderizmus a homosexuálov do našej spoločnosti. Hlásil sa k ateizmu a rasizmu a bol presvedčený, že robí službu ľudstvu a oslobodzuje ho od zla. Napokon si to odniesli nie jeho primárne ciele (tými bol premiér Heger a židovská komunita), ale dvaja nič netušiaci nevinní mladí ľudia z LGBTI komunity, Juraj a Matúš, ktorí sa stretávali v bare Tepláreň. Vrah nazval svoj 60-stranový manifest "Volanie do zbrane". Tento mladík nevraždil v mene kresťanských hodnôt, ale v mene ideológie, ktorá ho naučila nenávidieť! Tento pohľad na spoločnosť a jej vývoj je len určitou novou formou gnosticizmu, ktorý sa v rozličných formách objavuje v celých dejinách kresťanstva ako antikresťanský blud, ktorý chce v konečnom dôsledku nahradiť kresťanský pohľad na svet. Kresťanstvo je náboženstvom Vtelenia Boha a spásy, ktorá sa otvára k transcendentnému Bohu. Teda spása presahuje históriu. Táto revolučná gnóza sa prejavovala v najrozličnejších formách v dejinách (v staroveku to boli manichejci, v stredoveku katari, v novoveku jakobíni, marxisti, nacisti, v súčasnosti progresívne neomarxistické ideológie, ale aj náboženské teokonzervatívne ideológie). Tieto ideológie sa predstavujú ako pokus naplniť mesiánske prísľuby o spáse, ale spôsobom úplne uzavretým v histórii. Dnes opäť lomcujú ľuďmi ideológie, staré i nové, nacionalizmy, populizmy, progresívne i konzervatívne ideológie. A aj na vraždu mnohí reagujú opäť len ideologicky. Písal som o tom včera.

Neupadnime do starých ani nových ideológií, zostaňme verní viere. Žiaľ, mnohí aj dnes chcú urýchliť nastolenie spravodlivosti a vymieňajú vieru za ideologickú radikalizáciu a na ideológie odpovedajú nie vierou, ale náboženskými ideológiami. Volajú do boja, aby bránili kresťanské hodnoty a ani si nevšimnú, že sa pritom v mnohých postojoch stávajú úplne nekresťanskými. Vytvárajú tak v ľuďoch odpor a znechutenie, ktorý sa napokon obráti proti úprimným veriacim. “Šíri sa mentalita vzájomného znevažovania či dokonca mávanie zdvihnutými päsťami: a zapáčilo sa to aj niektorým kresťanom.” "Naším cieľom však nemá byť získanie moci nad spoločnosťou, ale jej vnútorná premena mocou kríža" (pastiersky list 2018).

Nie, my nie sme nepriatelia homosexuálov a inak sexuálne cítiacich ľudí, sme ich bratmi! Prejavme im to, ako môžeme a vieme! A prosme o odpustenie za tých kresťanov, ktorí sa k nim nesprávajú evanjeliovo. Zdieľať

Nie, my nie sme, a nesmieme byť nepriateľmi homosexuálov a inak sexuálne cítiacich ľudí, sme ich bratmi! Prejavme im to, ako môžeme a vieme! A prosme o odpustenie za tých kresťanov, ktorí sa k nim nesprávajú evanjeliovo. Áno, vo svetle rozumu a našej viery odmietame nové ideológie, ale v mene našej viery milujeme každého človeka ako brata, aj vtedy, keď s ním v niečom nesúhlasíme. „Úsilie zjednocovať nám nebráni svedčiť o evanjeliu a držať sa evanjeliovej pravdy o svete, o živote, o človeku a jeho dôstojnosti, o rodine, o manželstve.” Je zrejmé, že na niektorých miestach sa vytvorila duchovná púšť. Avšak „práve vychádzajúc zo skúsenosti tejto púšte, tejto prázdnoty, môžeme nanovo objaviť radosť z viery, jej životnú dôležitosť. Aj v dnešnom svete je mnoho znamení smädu po Bohu, po poslednom zmysle života. A v púšti treba najmä ľudí viery, ktorí svojím životom ukážu cestu do zasľúbenej zeme, a tak udržia nádej nažive (pápež František). V každom prípade sme pozvaní byť džbánmi, z ktorých sa druhí môžu napiť. Niekedy sa džbán premieňa na ťažký kríž, ale veď práve na kríži pribitý Pán sa nám daroval ako prameň živej vody. V dnešných spoločných modlitbách odovzdajme spoločne Bohu aj tragické udalosti týchto dní. A spytujme si svedomie, ako sa správame aj k svojim názorovým oponentom, i voči neraz agresívnym ideologickým oponentom, ako sa vyjadrujeme na ich adresu, aké slová volíme, či sme "ako ovce poslané medzi vlkov" alebo sa nestávame náhodou aj my vlkmi, ďaleko od evanjeliových postojov. Vytvárajme bratstvo a buďme tvorcami pokoja!

„Úsilie zjednocovať nám nebráni svedčiť o evanjeliu a držať sa evanjeliovej pravdy o svete, o živote, o človeku a jeho dôstojnosti, o rodine, o manželstve.” (Pastiersky list slovenských biskupov 2018)Zdieľať

Modlime sa: "Pane, prosíme ťa za obete tragédií na Zochovej a Zámockej ul., prosíme za ich pozostalých, za vinníkov, i za všetkých židovských bratov a sestry, ktorým sa otvorili staré rany a traumy i za homosexuálne cítiacich ľudí, ktorí sa cítia vystrašení a neprijatí a za našu polarizovanú spoločnosť, aby sme sa nikdy nedali zlákať ideológiami a uprostred úzkostí dejín vytrvali v modlitbe, vo viere a vernosti Tebe a tvojmu Evanjeliu."