Ideologická mentalita má už na Slovensku aj svoju vražednú tvár

Vyhasol zbytočne vzácny život dvoch nevinných mladých ľudí, ktorí si žili svoj život, a mnohí sú vystrašení a majú hrozný pocit neprijatia a nenávisti voči nim. Je apel pre celú spoločnosť, aby odmietla nenávisť a netoleranciu. Pri koreni tohto skutku je však aj ideologická mentalita. V našej Ústave sa píše, že naša krajina sa neviaže na žiadnu ideológiu. Pritom však sa rozmáha mentalita najrozličnejších ideológií. Mladík Juraj zabíjal v mene ideológie. Vo svojom Manifeste tento vraždiaci 19-ročný mladík napísal: "Čo sa týka mojej ideológie, ťažko povedať. Shitposting a trolling sú moje obľúbené, ale možno odstránenie zradcov to prekoná. Najpresnejší popis mojej ideológie by bol, že pravdepodobne ide o rasový nacionalizmus, zameraný výlučne na bielu/európsku rasu." Juraj sa nechal očariť ideológiami, ktoré neboli cudzie ani niektorým jeho najbližším, a ktoré neskôr rozvíjal tým, čo našiel na internete. Zdá sa, že ho očarila ideológia QAnon, konšpiračná teória, že svet ovláda takzvaný "deep state” teda celosvetová sieť satanistických elít, pedofilov, tajných služieb. Bol taký domýlený, že bol presvedčený, že robí nášmu svetu službu a zbavuje ho zla: „Teraz sa možno pýtate, prečo by som to robil? Prečo by som tým „márnil“ život, keď mám toho toľko predo mnou? Celý môj život, šanca robiť zmysluplnú prácu perspektíva budúcej rodiny, šanca mať deti - to všetko zahodiť? Už nemôžem stáť a pozerať sa, kým sú naši ľudia ničení.“ Keď uvažujeme nad koreňmi tejto tragédie, mali by sme uvažovať aj nad touto ideologickou mentalitou, ktorá sa stáva čímsi normálnym. A to je na všetkom najznepokojúcejšie.

Tthe simplification of anything is always sensational." (G. K. Chesterton)Zdieľať

Už pred viac ako sto rokmi G. K. Chesterton v jednej jeho eseji o Tolstojovom diele napísal: "the simplification of anything is always sensational", teda zjednodušenie čohokoľvek má v sebe čosi fascinujúce, vzrušujúce. Žijeme dobu veľkých zmätkov a dnešný zmätený človek (kresťana a katolíka nevynímajúc) túži po zjednodušenom pohľade na svet, ktorý by mu urobil nečitateľný svet čitateľnejším. Nesprávne zjednodušovanie môže byť fascinujúce, príťažlivé, ale môže byť zjednodušením, ktoré aj deformuje. Aj extrémizmy a ideológie zjednodušujú, ale v zlom zmysle. Každá ideológia a blud sa predstavuje ako fascinujúca a jednoduchá pravda, ktorá vyrieši problémy sveta, ktorý sa stal príliš zložitým. Cez ideológie človek postupne stále viac stráca kontakt s realitou a upadá do stále absurdnejších konšpirácií, hoaxov a dezinterpretácií.

Pápež František upozornil na to, že je dôležité počúvať bez predsudkov. Načúvať znamená nechať sa zasiahnuť realitou. Je nebezpečenstvo počúvať vo svojich vlastných kategóriách a redukovať tak realitu podľa môjho videnia, mojich kategórií. Svet predsudkov, „myšlienkových škôl“, predpojatých pozícií – toto je veľmi škodlivé... Ideológia sa začína zvláštnym uhlom pohľadu a žiada obetovať to, čo by sme nazvali zdravý uhol pohľadu. Ideológ ako istý druh sebavedomého človeka vyhlasuje, že keď mu toto doprajeme, všetko ostatné bude ľahké. Hovorí, že napraví svet, keď mu bude dovolené uvaliť na myseľ toto jedno prekrútenie.“ (Chesterton). Takou ideou môže byť čokoľvek. Ak však tejto idei podriadi každú inú ideu, takto vznikajú ideológie, zjednodušenia. Zideologizovať sa dá totiž akákoľvek pravdivá idea, pravdivý uhol pohľadu, ktorý sa v ideológii stáva jediným možným uhlom pohľadu na realitu, ktorú tak deformuje.

Ideológia nepripúšťa možnosť iného uhla pohľadu, a preto napokon má tendenciu premeniť „silu argumentu“ na „argument sily“. Označuje "absolútne zlo", proti ktorému treba bojovať. Juraj K. si našiel svojho nepriateľa, svoje absolútne zlo, Židov: "Oslabiť ZOG (Zionist Occupied Government), zničiť ZOG, nahradiť ZOG." Títo podľa neho importujú transgenderizmus a homosexuálov do našej spoločnosti. Hlásil sa k ateizmu. Napokon si to odniesli nie jeho primárne ciele (ktorými boli premiér Eduard Heger a židovská komunita), ale dvaja nič netušiaci mladí ľudia z LGBTI komunity, ktorá sa stretáva v bare Tepláreň. Juraj nazval svoj 60-stranový manifest "Volanie do zbrane" (Call to arms). Tento pohľad na spoločnosť a jej vývoj je len určitou novou formou gnosticizmu, ktorý sa v rozličných formách objavuje v celých dejinách kresťanstva ako antikresťanský blud, ktorý chce v konečnom dôsledku nahradiť kresťanský pohľad na svet. Kresťanstvo je náboženstvom Vtelenia Boha a spásy, ktorá sa otvára k transcendentnému Bohu. Teda spása presahuje históriu. Táto revolučná gnóza v najrozličnejších formách v dejinách sa predstavuje ako pokus naplniť mesiánske prísľuby o spáse, ale spôsobom úplne uzavretým v histórii.

Ideológia nepripúšťa možnosť iného uhla pohľadu, a preto napokon má tendenciu premeniť „silu argumentu“ na „argument sily“.Zdieľať

Slovenskí biskupi v adventnom pastierskom liste v decembri 2018 vystríhali pred nebezpečenstvom radikalizácie. Rozhodli sa pripomenúť a poprosiť o to, aby sme sa rozhodli “upevňovať zväzky lásky a pokoja”, aby sme neprispievali “k rozbrojom, zvadám a hádkam”. Upozornili, že sa “šíri mentalita vzájomného znevažovania či dokonca mávanie zdvihnutými päsťami: a zapáčilo sa to aj niektorým kresťanom.” V spoločnosti sa tešia obľube heslá „ja ti ukážem!" a „ja si na teba posvietim!" Biskupi pripomenuli, že “naším cieľom nemá byť získanie moci nad spoločnosťou, ale jej vnútorná premena mocou kríža.” Napokon biskupi vyzvali, aby sme nenavštevovali a nepodporovali “webové stránky, ktoré podporujú neznášanlivosť a pohŕdanie druhými”. 

Pápež František hovorí, že dnes napríklad v Európe zažívame predsudky populizmov, krajiny sa uzatvárajú a vracajú sa ideológie. Ale nielen nové ideológie – je tu pár aj takých –, ale vracajú sa tie staré, staré ideológie, ktoré vytvorili druhú svetovú vojnu. Prečo? Pretože sa nenačúva realite takej, aká je. Je tu určitá projekcia toho, čo ja chcem, aby sa konalo, čo ja chcem, aby sa myslelo, aby bolo... Je to komplex, ktorý chce nahrádzať Boha Stvoriteľa: my sami si berieme do rúk situáciu a konáme: skutočnosť je to, čo chcem ja, aby bolo. Populisti odrážajú bolesť zo straty koreňov a spoločenstva a všeobecný pocit úzkosti, no vytváraním atmosféry strachu a rozsievaním paniky populizmy túto všeobecnú úzkosť využívajú, nenaprávajú ju. Burcujú davy, vnucujú im svoje názory, usmerňujú ich výčitky a nenávisť k fiktívnym nepriateľom, len aby odviedli pozornosť od skutočných problémov.

Koreňom tohto správania sú postoje egoizmov, nevšímavosti, zahľadenosti do seba, ktoré prevládajú v našej spoločnosti. Ľud tak stráca svoju "dušu", ktorá v spoločnosti umožňuje budovanie spoločného projektu, v ktorom ľud spolu kráča, bojuje, obetuje sa, žije a víťazí.

Manicheizmus je jedným z bludov prvých storočí kresťanstva charakterizovaný morálnym dualizmom, ktorý predkladá veľmi zjednodušenú voľbu medzi dobrom a zlom. Svet je podľa neho rozdelený na dobro a zlo, jestvuje princíp dobra a zla. Rozličné formy ideologizácie kresťanskej viery v súčasnosti preberajú tieto kategórie, túto rétoriku. Takéto zideologizované náboženstvo pristupuje ku stigmatizácii nepriateľov a ich démonizácii. A môžu nimi byť rozličné osoby alebo skupiny osôb: modernisti, obhajcovia práv čiernych otrokov,hippies, komunizmus, feminizmus, najnovšie migranti, moslimy, genderisti a pod. 

V súčasnej dobe sú aj slová "konzervatívny" a "progresívny" súčasťou redukovaného chápania spoločnosti a jej vývoja, ktoré vôbec nezodpovedá kresťanskému chápaniu a je vo veľkej miere, hoci v rozličných významoch, poznačená práve gnosticizmom. Korene tohto rozdelenia sveta na konzervatívcov a progresívcov treba hľadať v prvej polovici 20. storočia. Takéto myslenie potrebuje kategóriu úplného zla, ktoré vidí v temných reakčných silách nepriateľských voči pokroku. Takýmto absolútnym zlom sa stal i fašizmus či nacizmus, pretože to boli sily, ktoré bránili pokroku marxizmu-stalinizmu. Del Noce vysvetľuje, že fašizmus či nacizmus naberali na politickej sile práve preto, lebo sa postavili proti všetkému: boli to antiliberáli, antikomunisti, protináboženskí atď… Nikdy by neboli dosiahli takú silu, keby nebolo hrozivého komunizmu. Gnostické myslenie potrebuje vytvoriť kategóriu zla, ktorému sa prisúdi všetka vina za všetko. V tomto zmysle sa nacizmus a komunizmus potrebovali, hoci boli proti sebe. Problém je v tom, že ani jedna nezodpovedá kresťanstvu, obe sú radikálne antikresťanské, gnostické. Oba systémy, komunistický i nacistický, mali v sebe oslobodzujúce mesianizmy a premenili sa na totalitárne systémy. 

V súčasnej dobe sú aj slová "konzervatívny" a "progresívny" súčasťou redukovaného chápania spoločnosti a jej vývoja, ktoré vôbec nezodpovedá kresťanskému chápaniu a je vo veľkej miere, hoci v rozličných významoch, poznačená práve gnosticizmom.Zdieľať

Ale neskoršie rozdelenie sveta na konzervatívnych a progresívcov je skôr dôsledkom transformácie marxizmu, ktorý vykonali filozofi ako Antonio Gramsci či Giovanni Gentile. Gramscizmus nahradil boj buržoázie a proletariátu bojom konzervatívcov a progresívcov. Gramscizmus predstavuje najsekularizovanejšiu formu gnózy a tá je ešte dodnes aktívna. Ide o maximálnu opozíciu voči kresťanstvu, pričom zachováva všetky prvky marxizmu (popieranie pravdy, ľudskej prirodzenosti, slobody, morálky, náboženstva).

Vražda dvoch mladých ľudí zo strany iného mladého človeka, zmanipulovaného ideológiou, je alarmujúcou správou, ktorá má zatriasť našou spoločnosťou, aby sa ďalej neideologizovala. Množstvo reakcií na túto vraždu však má práve tieto ideologické črty. Môžme viesť poctivú diskusiu v rozličnosti názorov na človeka a spoločnosť (aj na homosexualitu), ale nevytvárajme gnostické a manichejské ideológie z našich názorov. My kresťania môžeme mať legitímne názory na človeka a predkladať ich spoločnosti vo vzájomnom dialógu bez toho, aby sme z nich vytvárali ideológie a nepriateľstvá, ale naopak v atmosfére priateľstva a rešpektu. V spomínanom pastierskom liste slovenskí biskupi na to upozornili slovami: „Úsilie zjednocovať nám však nebráni svedčiť o evanjeliu a držať sa pravdy o živote, rodine, manželstve, človeku a jeho dôstojnosti.”

Rozdiel medzi ideológiou a náboženstvom je v tom, že v ideológii nie je pokora pred tajomstvom reality, kým náboženstvo (ak nie je zideologizované) je charakterizované práve touto pokorou pred tajomstvom reality, ktorému rozumie iba Boh. Náboženstvo ponúka nazerať na svet v Božom pohľade, ale vo vedomí, že človek tento Boží pohľad v pokore ustavične odhaľuje a len postupne a čiastočne dosahuje, lebo Boží pohľad nekonečne presahuje čiastočné ľudské schopnosti. Ideológia si naopak namýšľa, že chápe realitu neomylne. Chce meniť realitu, nie konať v súlade s ňou.