Keď voda odplavuje budúcnosť

Pakistan zaplavujú od júna prívalové dažde, ktoré postihli už takmer 6 a pol milióna ľudí. Viac než polovica z nich sú deti, ktoré na ne doplácajú vo všetkých sférach svojho života.

Detský fond OSN (UNICEF) je celosvetová organizácia, ktorá sa zameriava na dlhodobú a systematickú pomoc deťom. V súčasnosti má svoje zastúpenie vo viac ako 190 krajinách a teritóriách sveta, pričom v 155 z nich priamo realizuje svoje programy pomoci deťom. Naším poslaním je prispieť k tomu, aby mohli najviac ohrozené deti kdekoľvek vo svete prežiť, boli zdravé, mali zabezpečenú výživu, prístup k pitnej vode, základné vzdelanie, ochranu pred násilím a tiež príležitosť naplniť v živote svoj potenciál. Slovenská nadácia pre UNICEF je jedným z 33 národných výborov UNICEF, ktorých hlavnou úlohou je získavanie zdrojov pre potreby programových krajín.

Pakistanské rodiny sa v posledných týždňoch ocitli bez domova, bez prístupu k pitnej vode a bez potravín. Strata domova a vysoká miera podvýživy nie sú jedinými nepriateľmi pakistanských detí. Porozprávali nám, ako tieto záplavy prežívajú.

5-ročný Prem Anand musel s rodinou opustiť ich povodňami postihnutý dom v provincii Sindh. Uchýlili sa na strednej škole H.M Khawaja. „Jediné, čo som stihol zachrániť, boli moje holuby," hovorí Prem.

Rukhsana tiež patrí medzi milióny detí, ktoré zúriace záplavy traumatizovali. „Bolo tam strašne veľa vody... až potiaľto,“ hovorí a prikladá si ruku na úroveň ramien. „Voda odplavila všetky naše sliepky, kozu, knihy a aj tašku. Vlastne všetko z nášho domu,“ hovorí nahnevane. „Keby som sa mohla vody opýtať, spýtam sa – prečo?“

13-ročný Zamin Ali stojí vedľa zaplavenej dediny Bego Kaka v provincii Sindh. Bol kúpiť krmivo pre svoju kozu. „Viac ako 200 domov v dedine je zaliatych vodou. Presunuli sme sa na vyššie pozemky okolo našej dediny, kde voda nedočiahne. Z nášho domu nám nič neostalo," povedal Zamin.

10-ročná Raman Bai tiež pochádza z provincie Sindh a záplavami je veľmi poznačená. „Museli sme prejsť cez zaplavené časti, aby sme sa dostali do tábora. Stratila som pri tom všetky svoje knihy, hračky a nemám sa z čoho učiť. Chcem ísť domov, v tábore mi nie je dobre.“

10-ročná Hira Fatima býva v dočasnom tábore zriadenom na Vysokej škole v provincii Khyber-Pakhtunkhwa. So svojimi rodičmi a štyrmi bratmi utiekli z domu po tom, čo záplavové vody zasiahli ich dedinu v kolónii Gulistan. „Zbalila som si len pár kusov oblečenia, nič viac. Chcem sa vrátiť domov a začať normálny život. V tábore nemám čo robiť – okrem státia v rade na jedlo.“

Z výpovedí detí sa dá veľmi silno vycítiť dopad záplav. Potrebujú naliehavý prístup k prístrešku, bezpečnej pitnej vode, potravinám, hygiene a zdravotníckym službám. Bez tohto sú vystavené hladu a chorobám prenášaným vodou, ako sú hnačky a cholera.

UNICEF už vďaka vopred umiestneným núdzovým dodávkam dokázal poskytnúť okamžité pohotovostné služby a zásoby - pitnú vodu, tablety na čistenie vody, hygienické súpravy, lieky, vakcíny, terapeutické výživové doplnky pre deti, tehotné a dojčiace ženy a sieťky proti komárom. UNICEF pokračuje v pomoci pre zabezpečenie dôstojnejšieho života pre všetky deti. Pracuje na obnove vzdelávania a podporuje vládu v čo najskoršom zabezpečení kritických služieb pre deti.

...aby sa ich sny mohli naďalej rozvíjať.