Na zrúcaninách Gorbačovovho sveta

Rozlúčili sa sme s Michajilom Gorbačovom. Ale nielen s ním. Bol poslednou pripomienkou lepšieho sveta, vytvoreného vďaka jeho dobrej vôli, ktorý existoval  ešte nedávno.

Avšak vo víre nasledujúcich udalostí sme už na neho začali zabúdať. Ak si dáte dokopy jeho vlastnosti, ťažko uveríte, že sme v ňom naozaj žili.

Bezpečný svet

Vďaka Gorbačovovi sa svet stal bezpečnejším. Skončila sa studená vojna a zmizla hrozba globálneho jadrového konfliktu. Systém medzinárodných dohôd zastavil preteky v zbrojení. Boli podniknuté aj konkrétne kroky smerom k odzbrojeniu. Konfrontácia dvoch ideológií sa skončila, a preto by sa zdalo, že už nie je žiadny dôvod na systémové konflikty.

Dnes studená vojna zase vrcholí ako aj  pravdepodobnosť rozsiahlej kolízie s použitím atómových zbraní. Niektoré medzinárodné zmluvy sú zrušené, iné sa prakticky nerešpektujú. Mnohé štáty rýchlo zbroja a šíria zbrane po svete. O idei odzbrojenia sa ani nediskutuje. Rozpory medzi protichodnými stranami vyzerajú nezmieriteľné, hoci medzi nimi už nie sú základné ideologické rozdiely.

Slobodný svet

Vďaka Gorbačovovi sa milióny obyvateľov Európy a Ázie stali slobodnejšími. Komunistický systém, ktorý dominoval v ich živote, bol nahradený demokratickými formami spoločenského usporiadania. Rozšírili sa možnosti slobodných volieb a parlamentarizmu. Prevládli idei právneho štátu, kde sú občianske práva garantované a chránené zákonom. Uskutočnila sa sloboda prejavu a bola umožnená voľná verejná diskusia na akúkoľvek tému. Niekdajší protiklad „slobodného“ a „neslobodného“ sveta stratil zmysel.

Teraz na významnej časti postsovietskeho priestoru prevládajú opačné trendy. V mnohých tamojších štátoch sa etablovali autoritárske režimy. Voľby sú často len napodobňovaním demokracie. Niektoré vlády nerešpektujú práva občanov. Sloboda prejavu je tam prísne obmedzená, ak vôbec existuje.

Otvorený svet

Vďaka Gorbačovovi sa stal realitou voľný globálny pohyb ľudí, tovarov a služieb. Občania bývalého Sovietskeho zväzu dostali neobmedzenú možnosť cestovať po svete ako turisti alebo za prácou. Rovnako aj ZSSR/Rusko sa otvorilo pre cudzincov a privítalo ako odborníkov tak aj dovolenkárov. Hlavné však je, že boli odstránené bariéry šírenia informácií a ideí, čo pozitívne ovplyvnilo rozvoj vedy, umenia a verejného myslenia celkovo.

Teraz znova vidíme zatvorené hranice a obmedzenia pohybu pracovnej sily a tovarov. Aj myšlienky delíme na „naše“ a „cudzie“, hodnotíme ich najprv podľa toho, komu vyhovujú. Informáciu zase nahradila propaganda, dávajúca ľuďom skreslenú predstavu o situácii a udalostiach.     

Humánny svet

Vďaka Gorbačovovi sa svet stal humánnejším. Hodnota ľudského života bola široko uznaná ako najvyššia až absolútna. Záujmy štátov a tým menej materiálne hodnoty by nemali slúžiť ako ospravedlnenie pre jeho ohrozenia. Finančné prostriedky, uvoľnené v dôsledku zníženia vojenskej produkcie, sa používali pre výrobu spotrebného tovaru (konverzia), pre rozvoj medicíny, vzdelávania a kultúry.

Teraz armády dvoch najväčších častej bývalého štátu, ktorého prezidentom bol Gorbačov, navzájom ničia životy vojakov a civilistov, a iné krajiny im v tom asistujú. To sa deje v mene abstrakcií, ako je suverenita alebo majestátnosť, a za cenu ľudských životov. Humanitárne ciele stratili prioritu.      

Priateľsky svet

Vďaka Gorbačovovi priateľské vzťahy národov a ich lídrov určili atmosféru internacionálnych komunikácií. Rozšírila sa tzv. ľudová diplomacia, ktorú uskutočňovali nielen ministri a veľvyslanci, ale aj riadni ľudia, najmä deti. Osobná vzájomná dôvera mohla byť spoľahlivejšia ako písomné zmluvy. Šírili sa spoločné aktivity v dôležitých odvetviach, vrátane inšpekcie vojenských zariadení a manévrov.

Dnes na Západe je už stratena dôvera lídrov a aspoň časti obyvateľstva k Rusom a ich spojencom. A navzájom – pre tých západní občania a politici sú nepochybne nepriatelia len preto, že patria ku krajinám NATO. Ľudová diplomacia sa zmenila na obvinenia a vyhrážky. Normálne medziľudské kontakty sa veľmi skomplikovali.       

V ruinách ...

Odprevadiac Gorbačova na jeho poslednú cestu, sme sa ocitli v ruinách ním založeného sveta. Skoro nič z toho, čo dosiahol, už neexistuje. Ľudia sú zvyknutý aby sa najprv opýtali: kto je vinník? Najjednoduchšia odpoveď, ktorú by asi podporila väčšina Európanov, je taká: to sami Rusi všetko pokazili.

Gorbačov s tým nesúhlasil. Ako aj pápež František, považoval za zodpovedných nielen Rusov. Takéto rozsiahle procesy nikdy nemajú iba jedinú príčinu. Všetci sú vinný v tom, že nezachránili sme jeho dedičstvo a stratili sme oveľa lepší svet nedávnej doby.         

Renesancia

Je známe, že v stredovekej filozofii a literatúre neexistovala koncepcia pokroku - každému bolo jasné, že zlatý vek (antika) zostal pozadu a ďalej ľudstvo čaká len úpadok. Preto návrat k antickým tradíciám v umení dostal názov Renesancia – znovuzrodenie toho, čo pred tým už bolo.

Už vieme, že pokrok je možný, no jeho cesty nie sú priame. Existuje názor, že ľudstvo sa vyvíja vo vzostupnej špirále, opäť prechádzajúc bodmi, kde už bolo, ale na novej vyššej úrovni. Preto chcem veriť, že ešte uvidíme Gorbačovovú renesanciu – oživenie jeho ideí a ich pevnejšie uskutočňovanie.