V júni tohto roku vydali americkí baptisti (denominácia protestantského kresťanstva) na stretnutí v Kalifornii vyhlásenie, v ktorom je uvedená ostrá kritika teológie prosperity. Delegáti sa zhodli na tom, že táto teológia pokrivila skutočné evanjelium a vedie k povrchnosti a zdanlivému šťastiu.
V dokumente sa na adresu kazateľov teológie prosperity uvádza, že „kresťania sa majú chrániť pred falošným učením, dávať si pozor na falošných prorokov, ktorí prichádzajú v baránkovom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci a zároveň strážiť integritu Písma.“
Hoci teológia prosperity vznikla v prostredí amerických charizmatických protestantov, čoraz viac veriacich z tohto prostredia ju kritizuje. O čo jej ide a aké sú jej ideové korene?
Teológia prosperity nemá centrálnu autoritu ani spísané učenie. Ide skôr o pojem, ktorý zahŕňa viaceré teologické postoje a prúdy. Zjednodušene povedané, teológia prosperity chápe evanjelium a celkovo biblickú zvesť v značne materialistickom zmysle. Božie požehnanie a milosť sa podľa nej v živote človeka prejavuje predovšetkým vo finančnom zabezpečení, úspechu, zdraví, dobrých vzťahoch a podobne.
Teológia prosperity je vo svojej podstate import zo Spojených štátoch, kde vznikla a odkiaľ sa šíri do celého sveta. Táto teológia víťazí predovšetkým v chudobných krajinách tretieho sveta, kde svojim poslucháčom sľubuje obrazne povedané veľa peňazí za málo muziky. Svojich nasledovníkov si našla aj v krajinách bývalého sovietskeho bloku, hlavne po roku 1989.
Podľa prieskumu časopisu Time z roku 2006 až 17 percent amerických kresťanov sa stotožňuje s myšlienkami teológie prosperity. Preto ide o pomerne významný fenomén, ktorý nie je možné len tak prehliadnuť.
Prameň tejto teológie môžeme nájsť v hnutí New Thought, ktoré vzniklo ku koncu 19. storočia. Toto hnutie hlásalo, že myseľ má moc nad realitou a že je schopná pomocou rôznych myšlienkových mantier zmeniť osud človeka, jeho finančnú a zdravotnú situáciu.
Protestantský kazateľ E.W.Kenyon neskôr navrhol vymeniť tieto mantry za modlitby, ktoré mali takto dopomôcť človeku k väčšej prosperite. Teológ prosperity Oral Roberts svojim nasledovníkom odporúčal, aby neváhali dávať Bohu peniaze. Veď čím dáš viac, tým Boh ťa požehná ešte väčším bohatstvom.
Kenneth Copeland v knihe Zákony prosperity píše otvorene: „Chcete za svoje peniaze stonásobnú návratnosť? Daj to Bohu a on ti to rozmnoží. Žiadna banka na svete neponúka takýto výnos!“
Slovné spojenie „dávať Bohu“ však v tomto prípade musíme chápať s určitou rezervou, pretože veľká časť peňazí aj tak často skončí vo vreckách kazateľov, prípadne ich spolupracovníkov.
Napríklad kontroverzný kazateľ Oral Roberts bol známy svojským fundraisingovými aktivitami. V roku 1987 v televízii vyhlásil, že ak nevyzbiera osem miliónov dolárov, Boh ho zabije. Zbierka sa podarila - Roberts napokon vyzbieral 9,1 milióna dolárov.
Redukcia Biblie iba na akúsi príručku ako zarobiť viac peňazí a získať väčšie množstvo majetku bola teológom prosperity vždy blízka. V niektorých textoch týchto autorov je Boh vnímaný dokonca ako akýsi bankár a Ježiš ako výkonný riaditeľ biznis projektu. Bruce Bowler v roku 1925 písal o Ježišovi ako o prvom kapitalistovi.
Jeden z najznámejších teológov prosperity bol pastor Norman Vincent Peale, známy pod prezývkou „Boží obchodník.“ Bol autorom známej self-help príručky Sila pozitívneho myslenia, ktorá vyšla v roku 1952 a stala sa bestsellerom. Na strane druhej, táto kniha sa stretla s veľkou kritikou zo strany nielen teológov, ale aj psychológov.
Protestantský teológ Reinhold Niebuhr nazval Pealovo pozitívne myslenie „novým kultom, ktorý poškodzuje kresťanstvo a evanjelium.“
Peale bol osobným priateľom amerických prezidentov Eisenhowera a Nixona a výrazne ovplyvnil aj Donalda Trumpa, ktorý v mladosti pravidelne navštevoval jeho kázne. Trump chválil svojho mentora aj pred voľbami 2016: „Bol to vynikajúci chlapík. Jeho kázne by som mohol počúvať celý deň a nikdy by som nemal dosť.“
Zrejme najznámejší súčasný kazateľ teológie prosperity je Benny Hinn. Hinn, ktorý mal svoje typické štadiónové vystúpenia aj v Česku a v Maďarsku, sa dostal pod paľbu kritiky nielen zo strany niektorých kresťanských kazateľov, ale aj vlastného synovca, Costiho Hinna.
Costi bol pôvodne strýkovým asistentom, sprevádzal ho na jeho cestách po celom svete a ako on sám hovorí, užíval si luxus, ku ktorému sa dostal jeho strýko Benny: „Leteli sme do Londýna, Austrálie, Grécka, Izraela a ohlasovali sme našu verziu Kristovho evanjelia. Pritom som nosil aktovku Louis Vuitton a prespával som v prezidentských a kráľovských apartmánoch, kde jedna noc stála tisíce dolárov.“
Costi nazýva otvorene teológiu prosperity ako „podvodnú herézu, ktorá dláždi cestu do pekla.“ Ďalej dodáva, že „kazatelia teológie prosperity lietajú do chudobných krajín súkromnými lietadlami, bývajú v luxusných hoteloch ďaleko od chudobných štvrtí a potom naplnia futbalový štadión 300-tisíc ľuďmi, aby ich využili pre peniaze a dobrý marketing.“
Kritici najčastejšie vyčítajú teológom prosperity, že pokrivili pôvodný význam kresťanskej zvesti a Boha chápu iba ako prostriedok k dosahovaniu ľudských túžob po materiálnom uspokojení a blahobyte.
Kritika sa dotýka aj interpretácie viery v podaní teológov prosperity. Akýkoľvek nedostatok, ktorý človek vo svojom živote pociťuje (nedostatok zdravia, financií, úspechu) je vnímaný ako nedostatok autentickej viery.
Pred teológiou prosperity však nevarujú iba teológovia. Varovný prst dvíhajú aj psychológovia. Výskumníci z Torontskej univerzity zistili, že nekritické oddávanie sa myšlienkam teológie prosperity vedie k nerealistickému optimizmu a riskantným finančným rozhodnutiam.
Teológii prosperity sa často vyčíta selektívne čítanie Biblie. Ak napríklad Ježiš v evanjeliu hovorí o tom, že máme prosiť a dostaneme, neznamená to, že každá ľudská túžba bude naplnená, ale iba tá, ktorá je v súlade s Božím zámerom s človekom.
Niektorí kazatelia prosperity vysvetľujú tento verš tak, že predstavujú Boha ako multimilionára, ktorý chce rozdávať svoje bohatstvo svojim deťom. Veď predsa nedá deťom škorpióna alebo hada, ak prosia o chlieb. Predstava Boha ako vždy dávajúceho milionára je síce lákavá, no žiadny rozumný rodič nedá svojim deťom všetko, čo chcú.
Často citovaným veršom kazateľov prosperity je verš o tom, ako Ježiš hovorí o tom, že prišiel, aby mali ľudia hojný život. (Jn 10,10) No slovo hojnosť je v podaní teológie prosperity chápaná v materialistickom zmysle - lepšie auto, kariérny postup, viac peňazí.
Peniaze ani majetok nemožno vnímať ako apriori zlé veci. Práve naopak, sú to dobrá, ktoré majú človeku slúžiť. Biblia hovorí o mnohých boháčoch, ktorí oddane slúžili Bohu, napríklad Jób alebo Jozef z Arimatei. Svätý Pavol však píše o nezriadenej láske k peniazom ako o koreni všetkého zla. (1Tim 6,10)
Katolícky teológ Trent Horn vysvetľuje, že Ježiš sa relatívne kriticky vyjadruje o boháčoch aj kvôli tomu, že v jeho časoch ľudia nadobúdali bohatstvo predovšetkým prostredníctvom nemorálnych praktík, napríklad neprimerane vysoké daňové zaťaženie alebo úžerníctvo. Svedčí o tom aj dobové príslovie: „Každý boháč je zlodej alebo syn zlodeja.“
Život kresťana by nemal byť v prvom rade snahou získať si od Boha čo najviac materiálnych výhod a požehnaní, ale prostredníctvom všetkých dobier, ale aj ťažkostí a krížov približiť sa k Bohu a dosiahnuť večnú blaženosť. Teológia prosperity sa v istom zmysle snaží vytvoriť raj už tu na zemi a v tomto trochu pripomína Starý zákon, ktorý bol skôr „pozemský“ a o živote po živote hovorí trochu hmlisto.
V každom prípade platia slová svätého Pavla, ktorý v Liste Filipanom píše: „Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ (Flp 4,11-13)
Zdroje
Why the Prosperity Gospel Is Bankrupt | Catholic Answers
Norman Vincent Peale - Wikipedia
The prosperity gospel, explained: Why Joel Osteen believes that prayer can make you rich - Vox
Foto - pexels