Prepašovali sme 7 ton kníh v batohoch. ŠtB nás nikdy nechytila

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prepašovali sme 7 ton kníh v batohoch. ŠtB nás nikdy nechytila

Viacerí sa zaujímali o podrobnosti ohľadom pašovania, ktoré som spomenul v svojom predchádzajúcom blogu o mojom životnom príbehu od detstva po súčasnosť. Prinášam preto teraz niekoľko spomienok na túto tému.

V dnešnom ponímaní pôsobí téma pašovania akosi dobrodružne a tajomne, lebo dnes sa dá kúpiť akákoľvek kniha. Realita v totalite bola ale naozaj taká, že nie všetko, čo je dnes samozrejmosťou, bolo vtedy možné kúpiť. A to platilo aj pre náboženskú literatúru. V tých časoch bola zakázaná, na Slovensku neboli súkromní vydavatelia a náboženská literatúra takmer neexistovala.

Jediná možnosť ako obstarať  náboženské knihy bola zo zahraničia, kde bolo niekoľko vydavateľov, hlavne v Nemecku, Taliansku a Kanade. Priniesť knihy zo zahraničia na Slovensko ale nebolo jednoduché, pretože na hraniciach boli podrobné kontroly a v prípade nájdenia takýchto kníh hrozilo ich majiteľovi väzenie. Z tohto dôvodu vznikla myšlienka prenášať, resp. doslova pašovať knihy na Slovensko ilegálne cez zelenú hranicu, v našom prípade to bolo z Poľska.

Počas nocí pod Pilskom

Knihy sme prenášali v ruksakoch cez hranice pod vrcholom Pilska na Orave. Boli sme veľkými nadšencami turistiky, a preto nám to vtedy pripadalo celkom dobrodružné a hlavne nikdy sme neuvažovali, aké dôsledky by to malo  v prípade odhalenia.

Hlavným motívom v tej dobe bola potreba pomôcť ľuďom na Slovensku. Zdieľať

Naši poľskí priatelia boli z Korbielowa. Boli to traja bratia, ktorí chodili občas aj so svojím otcom, ktorý mal vtedy okolo 70 rokov, no napriek tomuto veku neváhal občas vyniesť batoh s knihami. Stretali sme sa vždy len v noci, za akéhokoľvek počasia, ale nikdy nie ak napadol sneh. Za tie roky sa nám podarilo preniesť asi 7 ton kníh, ktoré sme distribuovali po celom Slovensku. Strážni anjeli nad nami bdeli celé tie rušné roky, lebo nás nikdy nechytili a ani nás nikdy neodhalili.

Stopy v snehu

Samozrejme neboli sme jediní, ktorí na Slovensko prenášali knihy. No boli aj takí, čo dopadli horšie. Partia troch mladých chlapcov skončila v polovici 80. rokov vo väzení, lebo ich chytili s plnými batohmi na hranici pri Mníšku nad Popradom. Zavetrili ich na základe stôp v snehu. Práve preto sú „Stopy v snehu“ názvom dokumentárneho filmu, ktorý bol natočený v minulom roku. Autorom je mladý režisér Slavomír Zrebný  a producentom je Ústav pamäti národa.

Odkaz pre mladých

Mojím hlavným motívom v tej dobe bola potreba pomôcť ľuďom na Slovensku, hlavne mladým, aby mohli práve prostredníctvom prinesenej literatúry viesť svoj život a smerovať svoju budúcnosť.  Som rád, že po naliehaní priateľov z Ústavu pamäti národa, nakoniec vznikol aj uvedený filmový dokument ako odkaz pre mladých, že sloboda nebola vždy samozrejmosťou a častokrát bolo treba pre ňu aj riskovať.

 

Foto: Stopy v snehu, ÚPN (reprodukcia)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo