Nie nudná jednota v politike, ale spolupráca je to, čo potrebujeme

Titulky novín síce hlásali, že o víťazstvo bojovala strana prezidenta Macrona so spojenou radikálnou ľavicou, ale keď sa pozrieme bližšie na výsledky, vidíme úplne iný obraz. Francúzska pravica, ktorá podľa povrchných komentárov úplne prepadla, tvorí výraznú silu vo francúzskej spoločnosti a keby sa spojila, mohla prvé kolo volieb aj vyhrať.
Ale je rozdelená na viacero väčších či menších strán. Toto je osud pravice v mnohých štátoch a žiaľ, aj u nás.
Na Slovensku mnohí hovoria o jednote. Jednote v snaženiach, jednote v názoroch, jednote v politike. Moja životná skúsenosť hovorí presný opak. Jednota, ak znamená rovnakosť nie je ľudstvu vlastná. Písmo síce hovorí o jednote, ale nie o jednote nudnej šedivej rovnakosti. Je to jednota pestrofarebnej spolupráce. A spolupráca je dosiahnuteľné. Teda nie rovnakosť vo všetkom, ale spolupráca až potiaľ, kým sa to dá. Ak máme s niekým spolupracovať, tak s tými, s ktorými zdieľame základné hodnoty, ktorí sa nám najviac podobajú. Nemá ísť o jednorázové politikárčenie, ale o dlhodobé úsilie. Spolupráca sa neuskutoční šibnutím čarovného prútika, je to proces obrusovania hrán, budovania dôvery medzi partnermi, ktorá bola veľmi často minulými činmi narušená.
Možno som idealistka. Ale aj po viac ako 30 rokoch v politike, verím, že sa to dá. Konzervatívci a kresťania v politike sa musia navzájom hľadať a budovať partnerstvá. Mnohí si myslia, že stačí pred voľbami vytvoriť rôznorodú koalíciu a nejak sa prešmyknúť do parlamentu. Ja si to nemyslím. Na spolupráci treba tvrdo pracovať a aj niečo obetovať. Možno aj podporu tých, ktorí sa rozhodnú ísť cestou neodpustenia, zatvrdilosti či nenávisti. Bez spolupráce môžu dnes stroskotať aj tie väčšie strany. Dejiny slovenských volieb sú tohto dobrým dôkazom.
Slovensko je na križovatke. Rozdelené, frustrované, sklamané. My všetci máme na tom svoj podiel, ale kto je bez hriechu nech prvý hodí kameň. Potrebujeme sa začať rozprávať.
Hovorí sa, že vek prináša múdrosť. Nie som si tým celkom istá, ale aj tak skúsim urobiť prvý krok. Ako predsedníčka Kresťanskej únie oslovím strany, ktoré majú kresťanský program či kresťanov vo vedení, aby sme sa začali rozprávať o spolupráci. Spolupráci pre Slovensko, lebo verím, že to potrebuje. Tu a teraz.