Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. máj 2022

Eino Lilleleht - Vedeli sme, že Rusi Ukrajinu napadnú

Eino Lilleleht je pastorom cirkevného zboru Slova života v Estónsku. Európskeho summitu kresťanských lídrov v Albánsku sa zúčastnila aj skupina deviatich Estóncov. Pri tejto príležitosti som s ním spravil rozhovor na aktuálnu tému hroziacej vojny v Pobaltí.

Invázia Ruska na Ukrajinu sa vás bytostne dotýka. Nielen preto, že Estónsko susedí s Ruskom, ale aj preto, že vo vašej krajine žije početná komunita Rusov...

10 % nášho obyvateľstva hovorí rusky. Nie všetci sú však Rusmi, v tej desatine sú zahrnutí aj po rusky hovoriaci Ukrajinci, ľudia z Kazachstanu a iných národností. Väčšina z nich žije v Talline, v hlavnom meste, je to neďaleko ruských hraníc.

Vieme, že v minulosti ste boli silno pod vplyvom Ruska...

V bývalom Sovietskom zväze sme boli jednou z republík. My sme však boli pred tým nezávislou krajinou a sme ňou pochopiteľne aj teraz. Veľmi podobnú históriu majú aj ostatné krajiny v Pobaltí.

Ako sa po rusky hovoriaci ľudia vo vašej krajine pozerajú na tento konflikt? Koho podporujú?

Je to veľmi komplikované. Podobne ako všade na svete, kde žijú početné ruské komunity. U nás je to ešte umocnené tým, že žijú blízko ruských hraníc. Čerpajú odtiaľ veľa informácii. Presné číslo nepoviem, ale dovolím si povedať, že väčšina Rusov, ktorí žijú u nás, podporuje Putinov režim. Treba si uvedomiť, že tu boli generácie ľudí, ktorí takto vyrastali, 60-70 rokov žili pod vplyvom ruských médií, vôbec nie je jednoduché vymaniť sa z tohto vplyvu. Estónsko sa ich snaží integrovať a čiastočne sa to darí u mladej generácii, ale tá staršia žije v svojich stereotypoch.

A čo bežní Estónci? Obávajú sa vojny?

Je na to množstvo pohľadov. Sme však presvedčení, že k tomu nepríde. Pre Rusko sme len malou krajinou, riskovali by veľa a otázkou je, čo by vlastne získali. Z vojenského hľadiska sme radi, že sme súčasťou NATO a EU. To je pre nás veľkou výhodou. Bez pomoci zvonku by sme pochopiteľne boli oveľa viac zraniteľní.

A ako sa na to pozerajú veriaci?

Cirkev je obraz spoločnosti. Keď Rusi anektovali Krym v roku 2014, ovplyvnilo to aj veriacich. V kresťanských cirkevných zboroch, a to nielen v našom hnutí, sú aj po rusky hovoriaci ľudia. A vôbec nie sú jednoliati. Niektorí sa narodili tu a sú v postate Estónci, ale rodičov a starých rodičov majú Rusov. Aký postoj mala k tomu cirkev zaujať, bolo vtedy otázkou. Dnes je to evidentné. Ak má však jeden miestny zbor vo svojom strede veriacich rôznej národnosti, chce to múdrosť.

Prišli utečenci aj k vám?

V cirkvi sme mali aj pred vojnou Ukrajincov i iné národnosti, desať percent reflektuje situáciu v našej krajine. Do Estónska veľa utečencov neprišlo, najväčším problémom je pre cudzincov náš jazyk. Ak sa chceš stať našim občanom, musíš ho študovať.

Preto Ukrajinci vyhľadávajú skôr krajiny ako Poľsko, Česko a Slovensko, kde jazyková bariéra nie je až taká veľká a deti sa rýchlejšie adaptujú aj v škole.

Väčšina Rusov, ktorí žijú u nás, podporuje Putinov režim. Zdieľať

Áno, náš jazyk je pre cudzincov ťažký. V našom cirkevnom zbore sa snažíme brzdiť emócie, ktoré tento konflikt vyvoláva a viesť ľudí k odpusteniu.

Inzercia

Potrebujeme milovať takisto Rusov...

Pre Estóncov je to veľmi dôležité posolstvo. Jednak preto, že sme boli takmer 70 rokov pod ich nadvládou a okrem toho sme susedia, dobre ich poznáme. Mimochodom, boli sme snáď jedinou krajinou, ktorá tvrdila, že Rusi Ukrajinu napadnú.

Naozaj? Indície tu samozrejme boli, ale myslel som, že vojnu v takomto rozsahu nečakal nikto.

Neverili nám. Snažili sa nás poúčať, že naša predikcia je ovplyvnená posttraumatickou reakciou. Argumentovali v tom zmysle, že máme s nimi zlú skúsenosť z minulosti, a preto ani nič iné neočakávame.

To je zaujímavé. Ako ste prišli k názoru, že to reálne hrozí? Nemyslím len na veriacich, ale vôbec na vašich politických predstaviteľov.

Niečo sa povie verejne, ale my sme sa naučili čítať medzi riadkami. Nežili sme v ilúzii, poznali sme ich imperiálne sklony. Potom, keď to prepuklo, sa nám viacerí zo západu ospravedlňovali, že nám neverili, uznali, že sme mali pravdu. Samozrejme, my sme si to vôbec neželali, nikto to nechcel.

Do akej miery je užitočné rozprávať sa na túto tému medzi veriacimi?

Je to veľmi senzitívne, zvlášť ak máme medzi sebou ľudí z rôznych národov. Na jednej strane potrebujeme hovoriť jasnú pravdu a nezatvárať si pred faktami oči, je to totiž nielen politická otázka, ale najmä morálna. Na druhej strane je kľúčové udržať národnosti v jednom zbore v harmónii.

Ako veľmi vašu cirkev poznačila korona a aké máte plány v blízkej budúcnosti?

Mali sme u nás reštrikcie, ale v porovnaní s našimi susedmi neboli také striktné. Podarilo sa nám vyhnúť scenáru, kedy by sa museli ľudia preukazovať očkovaním pri vstupe do cirkvi. Respirátory sme museli vo vnútri nosiť do konca marca. Mnohé aktivity sme suplovali stretnutiami cez zoom. Po korone sa cítime, že sme ešte oveľa bližšie ľuďom ako predtým. Sme silnejší a očakávame dobré veci.

Ďakujem ti za rozhovor a prajem ti, aby sa ti tvoje prianie splnilo.

Martin Hunčár

Odporúčame

Blog
Za našu slobodu budeme musieť zaplatiť krvou

Za našu slobodu budeme musieť zaplatiť krvou

Na stretnutie Európskych kazateľov z hnutia Slova života prišli pred Veľkou nocou do Albánska aj dvaja ukrajinskí pastori. Organizátori sa museli za nich zaručiť, že sa vrátia späť, inak by ich nepustili. Rostyslav Kudin je pastorom v meste Chmelnicky a Andrey Bakala v Odese, je predsedom rady cirkvi, pred vojnou mal na starosti dohľad nad 110-timi kresťanskými zbormi.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.