Dnešné rozhodnutie KDH o tom, že odmietajú volebnú spoluprácu s Kresťanskou úniou mnohých rozčarovalo. Nečakal som to. Myslel som, že k dohode napokon predsa len príde. Azda sa dalo spolu ešte raz sadnúť za stôl a ešte trochu skresať požiadavky KÚ. Čo s tým?

Boje na Ukrajine zďaleka neutíchajú. Ako sa na situáciu pozerajú ukrajinskí pastori viac než po roku od vypuknutia vojny? Počas marcového WOLE samitu prebudených kresťanských európskych lídrov vo Varšave som mal unikátnu možnosť s mnohými z nich hovoriť osobne.

Čo nám ako prvé napadne, keď sa povie Slovensko? Krásna príroda s neporušenými bukovými pralesmi a malebnými plesami, dobrosrdeční ľudia, budúci ekonomický tiger strednej Európy, alebo sa ti vybavia v mysli neriadené odpadové skládky, medvede, ktoré vládnu nad ľuďmi, závistliví a hašteriví ľudia, mnohí na hranici chudoby? Všetko je uhol pohľadu. Úprimne, nie sme na tom až tak dobre, ako by sme si priali. Kostoly a zborové budovy už nepraskajú vo švíkoch, po 90-tych rokoch minulého storočia, kedy prebehlo duchovné prebudenie hádam vo všetkých kresťanských cirkvách a hnutiach, sa dnes ľudia obracajú k Bohu akosi ťažšie.

Sme svedkami nenávistných prejavov z oboch strán politického spektra. Absentuje úcta, akoby hlavným zámerom bolo toho druhého čo najviac ponížiť. Alkohol za volantom s tragickými následkami a to na viacerých miestach Slovenska je stále bežnejším javom. Veru, v pití patríme k svetovej špičke. Vedú Bielorusi, štvrtí sú Rusi, Ukrajina na šiestom mieste, Česi deviati a hneď za nimi my... Tí, ktorí sú cez víkend na mol, ako prví ukazujú prstom a žiadajú doživotie pre šoféra, ktorý zrazil ľudí v Bratislave. Vôbec nechcem zľahčovať bezohľadnú jazdu pod vplyvom alkoholu, len sa nahlas zamýšľam. Nepovedal snáď Ježiš, aby sme predtým, než vidíme smietku v oku druhého, vybrali zo svojho vlastného oka brvno? No a aby toho nebolo málo, po vyčíňaní šialenca na Zámockej vyhasli životy ďalších dvoch ľudí.

Eino Lilleleht je pastorom cirkevného zboru Slova života v Estónsku. Európskeho summitu kresťanských lídrov v Albánsku sa zúčastnila aj skupina deviatich Estóncov. Pri tejto príležitosti som s ním spravil rozhovor na aktuálnu tému hroziacej vojny v Pobaltí.

Na stretnutie Európskych kazateľov z hnutia Slova života prišli pred Veľkou nocou do Albánska aj dvaja ukrajinskí pastori. Organizátori sa museli za nich zaručiť, že sa vrátia späť, inak by ich nepustili. Rostyslav Kudin je pastorom v meste Chmelnicky a Andrey Bakala v Odese, je predsedom rady cirkvi, pred vojnou mal na starosti dohľad nad 110-timi kresťanskými zbormi.

Skeptik môže povedať, že sme sa modlili 16. marca slabo, veď situácia na Slovensku zďaleka nie je vyriešená. Mnoho spoločenstiev a jednotlivcov začali s modlitbami a pôstmi už niekoľko dní predtým. Je zaujímavé, že približne v tom čase sa krivka ľudí, ktorí sú hospitalizovaní na kovid začala lámať. Klesajú aj počty úmrtí. Žeby nás Boh vypočul, alebo je tu aj iné vysvetlenie?

Neviditeľný nepriateľ dorazil aj do našej rodiny. Mysleli sme, že odoláme, staršiemu synovi sme márne dohovárali, aby sa s nikým nestretal, ale plnoletému už ťažko prikážete... I keď svoj okruh skresal naozaj na minimum, nepomohlo. Anglická mutácia korony je predátor, ako povedal nedávno pán profesor Jarčuška. Cítili sme sa ako obete, ale zožrať sa ním nemienime.

Ako zvládame zápas so samotou? Je naším nepriateľom? Spôsobuje nám úzkosť a depresiu? Vedie nás k závislosti? Alebo je to príležitosť priblížiť sa k Bohu? Počas korony sa ponúka jedna možnosť za druhou stráviť s Pánom viac času, ale aj tak väčšina z nás z toho nevie "zmaturovať".

Čas vianočný, politika bokom. Odložme na chvíľu aj všetky diskusie o korone... Náš Pán sa narodil v Betleheme, to vie hádam každý. Nie každý však tuší, čo slovo Betlehem v preklade znamená - doslovne je to dom chleba. Každá cirkev a každé skutočné spoločenstvo veriacich by v týchto zvláštnych časoch malo byť "pekárňou"!