Na stretnutie Európskych kazateľov z hnutia Slova života prišli pred Veľkou nocou do Albánska aj dvaja ukrajinskí pastori. Organizátori sa museli za nich zaručiť, že sa vrátia späť, inak by ich nepustili. Rostyslav Kudin je pastorom v meste Chmelnicky a Andrey Bakala v Odese, je predsedom rady cirkvi, pred vojnou mal na starosti dohľad nad 110-timi kresťanskými zbormi.

Skeptik môže povedať, že sme sa modlili 16. marca slabo, veď situácia na Slovensku zďaleka nie je vyriešená. Mnoho spoločenstiev a jednotlivcov začali s modlitbami a pôstmi už niekoľko dní predtým. Je zaujímavé, že približne v tom čase sa krivka ľudí, ktorí sú hospitalizovaní na kovid začala lámať. Klesajú aj počty úmrtí. Žeby nás Boh vypočul, alebo je tu aj iné vysvetlenie?

Neviditeľný nepriateľ dorazil aj do našej rodiny. Mysleli sme, že odoláme, staršiemu synovi sme márne dohovárali, aby sa s nikým nestretal, ale plnoletému už ťažko prikážete... I keď svoj okruh skresal naozaj na minimum, nepomohlo. Anglická mutácia korony je predátor, ako povedal nedávno pán profesor Jarčuška. Cítili sme sa ako obete, ale zožrať sa ním nemienime.

Ako zvládame zápas so samotou? Je naším nepriateľom? Spôsobuje nám úzkosť a depresiu? Vedie nás k závislosti? Alebo je to príležitosť priblížiť sa k Bohu? Počas korony sa ponúka jedna možnosť za druhou stráviť s Pánom viac času, ale aj tak väčšina z nás z toho nevie "zmaturovať".

Čas vianočný, politika bokom. Odložme na chvíľu aj všetky diskusie o korone... Náš Pán sa narodil v Betleheme, to vie hádam každý. Nie každý však tuší, čo slovo Betlehem v preklade znamená - doslovne je to dom chleba. Každá cirkev a každé skutočné spoločenstvo veriacich by v týchto zvláštnych časoch malo byť "pekárňou"!

Ježišove podobenstvo je dnes aktuálnejšie, než keď bolo adresované vtedajším židovským poslucháčom, veď sa týka posledných časov. A prehovára ľuďom aj na Slovensku. Nie je neobvyklé, že ktosi označí niekoho za pochabého, zosmiešni ho na sociálnych sieťach, ohovorí, ale to, kto je naozaj múdrou a kto bláznivou pannou sa ešte len uvidí.

Toto nie je žiadny politický komentár, ale úprimná túžba, aby si veriaci dali svoj život do poriadku. Mnohí sme totiž zakúsili Boží dotyk, ale z jednorazovej skúsenosti sa žiť nedá, je tu tendencia zaspať, kedy prestávame byť duchovne hladní a smädní a modlíme sa čoraz menej.

Áno, môj nadpis je tak trochu zámerne provokatívny. Pripomíname si Turíce (Letnice) a v kostoloch počúvame kázne o Duchu Svätom. Vieme, že nie je nejakou silou, ale osobou, s ktorou môžeme mať vzťah. Vieme, že nás chce a môže zmocniť k tomu, aby sme boli svedkami Kristovho zmŕtvychvstania. To všetko je pravda, ale nesmie to ostať iba teóriou.

Viete čo je to Felixov syndróm? Keď apoštol Pavol začal hovoriť o spravodlivosti, sebaovládaní a budúcom súde, vladár Félix sa naľakal a povedal: „Nateraz odíď, zavolám ťa, až budem mať čas.“ Inými slovami, nechoď na mňa s tým, čo mi nevyhovuje, čo neznie pozitívne, čo nie je populárne. Takémuto posolstvu sa nebude tlieskať s krígľom piva v ruke a s cigaretou v ústach.

Aký je tvoj vzťah s Bohom? Nie každý dokáže na túto otázku odpovedať jasným áno. Cítiš sa ako Božie dieťa alebo si skôr pripadáš ako sirota? Ak si prijal Ježiša ako Pána a Spasiteľa, stal si sa Božím synom (dcérou). Jedna vec je byť súčasťou Božej rodiny, druhá vec je, ako túto realitu v skutočnosti prežívaš. Tvoje vnímanie je zväčša ovplyvnené tým, ako si vyrastal, okolnosťami a skúsenosťami, prípadne poznačené sklamaniami z ľudí.