Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
19. máj 2022

Nebeský Jeruzalem

Naša nedeľná lektúra Apokalypsy sa chýli pomaly ku koncu. Už druhý týždeň za sebou sa nachádzame v predposlednej kapitole tejto najtajomnejšej knihy Nového Zákona. V jej závere sa po katastrofických scénach vizionárovi predstavuje ako to bude vyzerať, keď nakoniec definitívne vyhrá dobro.
Nebeský Jeruzalem

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu. 

Anjel ma v duchu preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.
Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. A mesto nepotrebuje ani slnko ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. (Zjv 21, 10-14. 22-23)

Jedným z hlavných motívovo celej knihy je boj medzi diablom a Baránkom, ktorý predstavuje zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. A hoci sa počas značnej časti čítania textu zdá, že navrch majú nepriatelia Boha, finálna konfrontácia vyústi v prospech tých, ktorí boli verní Ježišovi a trpezlivo znášali všetky formy trápenia a prenasledovania. Konečné víťazstvo a súd prerozdelí všetkých ľudí, nadprirodzené bytosti a mocnosti na dve skupiny, ktorým budú určené patričné miesta na trávenie večnosti. Drak (diabol), šelmy a všetci čo s nimi kolaborovali, podľa prísľubu tejto knihy, skončia v ohnivom jazere (porov. Zjv 20, 10-15). Pre všetkých verných je zasa pripravený nový svet (nebo a zem) (Zjv 21,1-8) a mesto, v ktorom budú bývať. Autor ho identifikuje ako Jeruzalem a jeho opis je predmetom nášho liturgického výberu.

Ako sme už spomenuli v našom skoršom článku, Kniha zjavenia je preplnená symbolickými obrazmi, nad ktorými sa je potrebné pozorne zamýšľať. Takýto prístup je rovnako potrebný aplikovať aj na víziu nebeského Jeruzalema. Z prvotného a povrchného pohľadu by totiž mohlo vyplývať, že ide o akýsi rozprávkový opis pre infantilne zmýšľajúcich veriacich, ktorým sa sľubuje utopická budúcnosť na rozprávkovom hrade medzi obláčikmi a anjelikmi. Oveľa osožnejšie je však dať si námahu s danou predstavou popracovať tak, aby sme mohli vniknúť hlbšie do jej zmyslu a významu. Tu však opätovne dopredu upozorňujem, že si svojimi interpretáciami nenárokujem na absolútnu správnosť a definitívu. Na to je táto kniha až príliš veľkým orieškom. Ponúkam iba to, čo som si o danej veci naštudoval.

Nie je vzdialené v tomto obraze spoznávať aj symbol Cirkvi. Zdieľať

Hneď prvou otázkou je, ako brať obraz nebeského mesta ako celok. Myslí sa ním stav spravodlivých na konci vekov alebo niečo, čo sa dá zakúšať už súčasnému čitateľovi? Ja si myslím, že oba pohľady majú v sebe kus pravdy. V takom prípade nie je vzdialené v tomto obraze spoznávať aj symbol Cirkvi. Robia to tak aj mnohí vykladači. Preto sa na toto nebeské sídlo budem takto pozerať aj ja. Poďme však po poriadku. Ako a s akými vlastnosťami nám naše čítanie toto mesto opisuje?

Mesto zostupuje z neba na vrch. To samozrejme odkazuje na geografickú lokalizáciu pozemského Jeruzalema. V kontexte Baránkovej svadby (21,9) však jeho nezvyčajný pohyb pripomína starovekú blízkovýchodnú prax privádzania nevesty k ženíchovi. Prepojenosť mesta, ktoré možno stotožniť s jeho obyvateľmi, s Kristom je teda význačne intímna. Možno tu rozpoznať klasický biblický motív vzťahu Božieho ľudu s Pánom, ktorý sa analogicky predstavuje ako vzťah medzi manželmi.

Niet v ňom priestoru pre zahmlievanie, temnotu, alebo lož. Zdieľať

Jeruzalem z konca Svätého písma je postavený z kameňa jaspis, ktorý je v Apokalypse použitý aj pri opise Božej podoby (Zjv 4,3) a teda jeho prítomnosti. Tento drahokam má, na rozdiel od dnešného vnímania, v Biblii kvalitu priezračnosti a vzácnosti. Mesto má teda vysokú hodnotu a je takpovediac transparentné. Niet v ňom priestoru pre zahmlievanie, temnotu, alebo lož.

Je ďalej obohnané vysokými hradbami, ktoré ho oddeľujú a bránia od všetkého čo do neho nepatrí. Napriek tomu sa v hradbách nachádza dvanásť brán. Na nich si všimnime dva vlastnosti. Nesú mená dvanástich kmeňov Izraela. Izrael je teda bránou, a teda východiskom tejto blaženosti. Z tohto miesta ho nemožno vylúčiť. Ak by sme brali nový Jeruzalem ako obraz Cirkvi, tak by sme to mohli vnímať aj ako pripomenutie pre kresťanov, odkiaľ pochádza ich Spasiteľ a kde pramení ich viera. Ďalším dôležitým gramatickým detailom je, že ich nasmerovanie na svetové strany je opísaná predložkou „od“ a nie obvyklejšou „na“. Sú teda vytvorené hlavne na to, aby sa nimi do mesta vchádzalo a nie vychádzalo. Mesto teda víta a nevyháňa.

Inzercia

Tam kde je mesto, je isto prítomný aj Boh. Zdieľať

Dvanásť základných kameňov hradieb majú označenie mien dvanástich apoštolov. Okrem opakovaného odkazu na nový Izrael, sa to dá interpretovať aj čisto ekleziálne. Toto mesto nemožno budovať na niečom čo nemá nadväznosť na hlásanie a činnosť prvých Kristových spolupracovníkov.

V meste chýba chrám. Ten nahrádza priama Božia prítomnosť, čo v dôsledku robí z celého mesta jeden veľký chrám. Tam kde je mesto, je isto prítomný aj Boh, ktorý všetkým jeho obyvateľom zabezpečuje svetlo. Na to, aby bolo všetko jasne vidno sa už Jeruzalemskí občania nemusia spoliehať na stvorené veci. Ešte väčší význam nám dáva uvedomenie si starozákonných reálií, v ktorých nebeské telesá predstavovali najvyššie božstvá.

Čo na to teda poviete? Ako Vám to vychádza pri porovnaní s našou predstavou budúcej blaženosti? Čo nám z toho vyplýva, ak toto mesto chápeme ako symbol Cirkvi?

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

obrázok: wikimedia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Blog
Páľava hnevu

Páľava hnevu

„Po pravde sa patrí nazvať mužnosťou, keď niekto sám nad sebou zvíťazí, keď premôže hnev“ (sv. Ambróz)

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.