Ako ľudia, všetci máme rovnakú ľudskú prirodzenosť. Sú medzi nami rozdiely, no stále sme všetci ľuďmi. Aké sú riziká, ak pripustíme, že naša ľudská prirodzenosť nie je dostatočná na založenie ľudských práv? No, vytvoria sa iné kritéria, na základe ktorých sa to posúdi.
Z histórie vieme, že boli časy, kedy sa istá skupina ľudí za ľudí nepovažovala, alebo sa považovala za niečo menej. Aké boli argumenty utláčateľov? Napríklad farba pleti, etnická príslušnosť, pohlavie.
Aké boli dôvody? Ublížiť druhým. To, čo sa z histórie môžeme naučiť je, že keď sa páchali zlé činy (rasizmus, holokaust), páchatelia museli najprv nejako poprieť ("odstrániť") dôstojnosť a osobnosť obetí. Osobnosť spochybňujeme u niekoho, komu chceme ublížiť.
Osobnosť spochybňujeme u niekoho, komu chceme ublížiť.Zdieľať
Zamysli sa, čo vidíme dnes, a čo naša spoločnosť toleruje. V čom je rozdiel? A aké argumenty sa ponúkajú dnes na to, aby sa poprela dôstojnosť istej skupiny ľudí?
Idea, že ľudská hodnota závisí od toho, ako vyzeráme, akých funkcií sme schopní a ako sme vyvinutí, likviduje akúkoľvek rovnosť medzi ľuďmi. DEHUMANIZUJE VŠETKÝCH, NIELEN NENARODENÝCH. Pretože všetky tieto svojvoľne vytvorené kritéria, ktoré podľa niektorých majú nenarodení spĺňať, aby mali právo na život, sa objavujú v rozličnom stupni. Veď aj my sa v nich líšime. ČO Z TOHO VYPLÝVA? Že tento argument podkopáva rovnaké ľudské práva u každého, pretože tieto "podmienky" sa objavujú v rôznom stupni, a teda, aj ľudské práva, ktoré máme, sú v rôznom stupni. Malý človek, alebo novorodenec tak môže mať menšiu hodnotu ako dospelý, pretože nespĺňa všetky vytvorené kritéria. Chorý človek, ktorý je závislý od druhých bude taktiež menej hodnotný, pretože je vo veľkej miere od niekoho závislý. Človek v spánku a v kóme bude mať menšiu hodnotu, pretože nie je pri vedomí. Novorodenec prvé mesiace po narodení nebude mať žiadne právo na život, keďže nemá sebauvedomenie. Človek v narkóze, ktorý nič necíti, bude menejcenný, lebo nič necíti a bude v poriadku mu ublížiť. Alebo, napokon, zvieratá budú rovnocenné s ľuďmi, pretože tie cítia bolesť.
Vidíme, aké dôsledky môžu mať tieto vytvorené kritéria na určenie toho, kto má právo žiť? Problém je, že sa tu zamieňa ĽUDSKÁ HODNOTA S ĽUDSKOU FUNKČNOSŤOU (čo dokážeme). Toto hrozí, ak rovnosť medzi ľuďmi budeme zakladať na niečom inom, ako na tom, čo máme všetci spoločné a čo je: NAŠA ĽUDSKÁ PRIRODZENOSŤ. A kedy získavame ľudskú prirodzenosť? Keď sa stávame ľuďmi. A kedy sa stávame ľuďmi? V momente počatia.
Zamieňa sa tu ľudská hodnota s ľudskou funkčnosťou (čo dokážeme). Zdieľať
Vie mi niekto teda vysvetliť, prečo by uvedené funkcie mali byť rozhodujúce v tom, kto má právo na život? A prečo práve tieto a nie nejaké iné? Vedeli by sme vymyslieť aj iné kritéria pre určenie, kto je skutočne človekom, nie? Neprijímame kritéria, ako sú farba pleti, vierovyznanie, pohlavie, etnická príslušnosť. Prečo takto nepostupujeme aj pri iných kritériách? Nie je to podobné?
Ale prečo by sme mali vôbec zakladať naše ľudské právo na tom, čo dokážeme, a nie na tom, KÝM AKO ĽUDIA SME? Prečo nie na tom, ČO MÁME AKO ĽUDIA VŠETCI SPOLOČNÉ? Veď ľudské práva sú ľudské, pretože sú založené na tom, že sme ľudia.
Ľudské práva sú ľudské, pretože sú založené na tom, že sme ľudia.Zdieľať
Priatelia, nech neprestáva naša snaha poukazovať na hodnotu každej ľudskej osoby. Pamätajme, myšlienky majú dôsledky, ale tie zlé môžu mať obete. Pro-life drží ideu ľudskej rovnosti, pretože zakladá naše práva na tom, čo máme ako ľudia spoločné.
Ak Ťa článok zaujal, možno Ťa bude zaujímať aj podcast "Rozumná viera", ktorý nájdeš napr. na Spotify. K tematike pro-life som sa venoval zatiaľ v troch podcastoch.
PS: Tým nechcem povedať, že teraz každý, kto v nejakej miere považuje potraty za prípustné, chce vedome a zámerne škodiť ľudským bytostiam. Ale zamyslime sa nad touto otázkou: prečo u danej skupiny ľudí riešime a spochybňujeme, či sú plnohodnotnými ľuďmi? A porovnajme si to s minulosťou. Naša kultúra a bežne prezentované názory nás možno natoľko ovplyvnili, že akosi vopred predpokladáme, že je toto spochybnenie na mieste. A namiesto toho, aby sme riešili hlavnú otázku: "Kto sú nenarodení?" Riešime niečo iné. Avšak to "iné" môžeme riešiť až potom, keď spoznáme identitu ľudí, ktorých sa to týka. Nemôžem predsa niečo zabiť bez toho, aby som vedel, o koho (o čo) ide.