Taký závažný návrh zákona by mal byť pripravený Ministerstvom kultúry SR ako vládny návrh, nie ako poslanecká novela bez hlbšej verejnej debaty. Keďže návrh obsahuje prevratnú zmenu súčasného stavu, čo priznáva aj predkladateľ návrhu, široká odborná aj laická debata k návrhu, ktorej súčasťou bude transparentné pripomienkovacie konanie, je viac ako potrebná. Predkladateľ namieta údajný rozpor súčasného zákonného riešenia s Ústavou SR, ale zrejme mu ušlo, že otázku ústavnosti súčasného systému registrácie cirkví už posudzoval Ústavný súd SR v roku 2010 a konštatoval, že je v súlade s ústavou: „Náboženská sloboda garantovaná článkom 24 Ústavy SR a článkom 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) je ponímaná ako individuálna sloboda a preto nie je dôvod namietať rozpor označených ustanovení zákona a článku 24 Ústavy SR a článku 9 EDĽP tam, kde zákon č. 308/1991 Zb. upravuje právo cirkví alebo náboženských spoločností ako kolektívnych entít.“ Podľa názoru Ústavného súdu SR „stav, že určitá cirkev alebo náboženská spoločnosť nie je registrovaná, neznamená ani neimplikuje skutočnosť, že príslušníci týchto zoskupení sú obmedzovaní v samotnej podstate práva na slobodu svojho vyznania“. Tým, že určitá cirkev nie je zaregistrovaná sa podľa názoru ústavného súdu nijako nezasiahlo do výkonu základných práv alebo slobôd osôb hlásiacich sa k tejto cirkvi.

Návrh poslanca Valáška by zásadne upravoval aj postavenie už registrovaných cirkví. Neprebehla žiadna diskusia, či dialóg na túto tému v odbornej ani širokej verejnosti. Ako dlhoročný predseda jednej z cirkví a podpredseda Ekumenickej rady cirkví nemám vedomosť o tom, že by poslanec Valášek oslovil pri príprave svojho návrhu registrované cirkvi alebo ich strešné organizácie. Pán poslanec chce o téme hovoriť až priamo v pléne parlamentu, čo považujem za veľmi oneskorené a to najmä v prípade, že ide z jeho strany o úprimnú snahu pomôcť veci, v čo stále dúfam. Príprava právneho predpisu nevyhnutne vyžaduje odborný dialóg a to zvlášť pri takejto citlivej téme. V prípade diskusie o financovaní cirkví bola napr. zriadená expertná komisia, kde mali svojich zástupcov cirkvi aj štát. Expertná komisia mala viacero analytických výstupov a na jej rokovaniach boli prerokované otvorené témy. Výsledkom bol legislatívny návrh zákona, ktorý parlament konsenzuálne schválil v roku 2019. To je príklad hodný nasledovania. Predkladanie návrhov na rokovanie parlamentu bez odbornej vecnej konzultácie je možno cesta k lajkom na facebooku, ale určite nie k zmene stavu Slovenska k lepšiemu.

Iba skratkovite k dielčim návrhom obsiahnutým v novele:

1. Za veľmi nebezpečné považujem podávanie správy o činnosti, ktoré by cirkvi museli dávať štátu. Dokonca návrh zákona zmocňuje exekutívu t.j. napríklad Ministerstvo kultúry SR, aby určilo náležitosti správy o činnosti resp. jej štruktúru. To by znamenalo, že ak by vládna moc chcela šikanovať cirkvi ako za bývalého režimu, vloží do vykonávacieho predpisu náležitosti, ktoré presahujú rámec zákonného splnomocnenia. V návrhu už chýba len ustanovenie „cirkevných tajomníkov“, ktorí budú dohliadať na činnosť cirkví a kontrolovať správnosť podávaných správ a teda celej činnosti cirkví.

2. Návrh zákona potenciálne vytvára priestor pre kontrolu cirkví a ich obmedzenia, čo sa týka ich učenia z dôvodu neobmedzovania práv osôb bez náboženského vyznania. Podľa práve prebiehajúceho procesu vo Fínsku s poslankyňou Päivi Räsänen za to, že citovala Bibliu, by predložený návrh zákona vytváral možnosť aj na obmedzenie náboženskej slobody a slobody vyjadrovania. Cirkevní predstavitelia, ale aj bežní veriaci by minimálne boli nútení nevyjadrovať sa k niektorým otázkam a cirkvi by verejne nemohli prezentovať niektoré časti svojho učenia.

3. Návrh zákona zavádza okrem všetkých a ustálených kritérií nediskriminácie aj nové kritérium: rodová identita (§ 6 ods.; § 6a ods. 3).

Žiaľ musím konštatovať, že predkladateľ návrhu zákona nie je v problematike zorientovaný. Keby bol, vedel by, že § 4 ods. 2: „Všetky cirkvi a náboženské spoločnosti majú pred zákonom rovnaké postavenie“ sa dostal do zákona v roku 2000 ako odraz rovnosti všetkých cirkví.  Súčasný návrh poslanca Valáška však ide úplne proti koncepcii §4 ods. 2 zákona a zavádza nerovnaké postavenie jednotlivých cirkví a náboženských spoločností v závislosti od stupňa ich registrácie.

50 000 veriacich pre novoregistrovanú cirkev považujem za neprimerané. Zaviedla ho účelovo novela poslancov za SNS v roku 2017. Navrhovaná dvojstupňová registrácia je síce možná, ale fakticky zavedie až 3 kategórie cirkví s rôznymi právami a stále tu  bude veľká skupina cirkevných spoločenstiev, ktoré nebudú schopné splniť ani podmienky na registráciu v prvom stupni. Podľa údajov štatistického úradu zo sčítania obyvateľstva je tu viac ako 150 identifikovaných neregistrovaných náboženských skupín, ktoré často len majú desiatky členov.  

Zavedenie dvojstupňovej registrácie by znamenalo úplne prepracovanie existujúceho zákona a zmeny by bolo potrebné premietnuť aj do množstva súvisiacich právnych predpisov. Takáto legislatívna zmena by si vyžadovala primeranú dobu na jej prípravu, celospoločenskú diskusiu a konsenzus, pričom jej schválenie v parlamente považujem v súčasnom volebnom období za problematické. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti považujú súčasný stav za dostatočný a nežiadajú jeho zmenu.

Otázka registrácie cirkví je komplexný problém. Zmena jednej čiastkovej otázky veci nepomôže, skôr situáciu skomplikuje. Ak sa chceme rozprávať o postavení cirkví na Slovensku, začnime hlbokú odbornú debatu a prestaňme politikárčiť predkladaním návrhov, bez náležitej diskusie a teda aj podpory. Výstrelov do tmy sme už zažili v parlamente dosť, poučme sa z toho, začnime serióznu debatu.

Ján Szőllős

poslanec NR SR za Kresťanskú úniu