Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
14. október 2021

Manželia Kucharčíkovci: Svet potrebuje manželov, ktorí svedčia o obraze Boha

Manželia Kucharčíkovci: Svet potrebuje manželov, ktorí svedčia o obraze Boha

Autorka: Miroslava Hnátová

Richard a Mária Kucharčík sú predovšetkým ľudia nadšení tajomstvom sviatostného manželstva, svojimi tromi deťmi a tajomstvami života. Ako novomanželia absolvovali spolu štúdium vied o manželstve na Pontifikálnom Inštitúte Jána Pavla II. v Ríme. Manželmi sú 14 rokov. Žijú v okolí Košíc. Sú koordinátormi programu Master v teológii manželstva a rodiny, členmi Akadémie Karola Wojtylu. Mária pracuje pre Arcidiecézne centrum pre rodinu v Košiciach a pre OZ Fórum života. Richard je tajomníkom Rady KBS pre rodinu. Rozprávali sme sa s nimi o službe v Cirkvi, o misijnom rozmere sviatosti manželstva, ale aj o tom, čo znamená, že rodina sa má stať tým, čím je. 

Skúste si rozpomenúť na vaše prvé kroky v službe Cirkvi… 

Richard: Služba bola od začiatku súčasťou našej prirodzenosti. Zrejme to bude súvisieť aj so služobnou povahou krstu, sviatosti birmovania aj sviatosti manželstva. Odmalička som bol zapojený do misií, služby deťom, chorým, v charite, zbore. 

Mária: Moje prvé kroky v službe boli ešte v detstve na lokálnej úrovni vo farnosti. Spievala som v zbore, robila nástenku v kostole a postupne sa tie služby nabaľovali. Na strednej škole som začala chodiť k saleziánom, kde bolo dobrovoľníctvo žiadané, úplne bežné. 

Richard: Služba nebola pre nás niečím novým, ale úplne prirodzeným, a to sa následne prenieslo i do nášho manželstva. Postupne sme odhalili, že aj samotné manželstvo má svoj misijný rozmer. Nás samých to veru niekedy poriadne prekvapí. 

Čo to presne znamená, že manželstvo má svoj misijný rozmer?

Richard: Manželstvo je spoločne so sviatosťou kňazstva sviatosťou služby spoločenstvu. To znamená, že manželstvo má svoju misiu, misiu dovnútra, ale aj navonok. Manželia skrze svoju sviatosť manželstva slúžia budovaniu spoločenstva manželov, vlastnej rodiny v užšom aj širšom slova zmysle. A následne slúžia navonok, teda budovaniu sveta a Cirkvi. Manželstvo teda nie je len privátnou záležitosťou, ale je spoločenstvom, ktoré je otvorené pre druhých. 

Mária: Začína sa to vždy v tej misii dovnútra, v samotnej rodine, pretože rodina je miestom pre rast v láske. Pokiaľ to nebude fungovať vo vnútri samotnej rodiny, tak nebude fungovať ani misia navonok. Jedno predpokladá druhé. Najprv potrebujeme budovať to, čo je vo vnútri a pokiaľ je to možné, tak potom vyjsť aj von. Ale niekedy stačí aj to, že rodina žije pekne vo vnútri, a už tým oslovuje a je príťažlivá pre druhých. 

Richard: Ak by rodina nežila lásku vo svojom vnútri, tak potom aj vo vzťahu voči svetu a Cirkvi by bola neautentická. Služba manželstva je poznačená tým, že je to služba spoločenstva. Nie je to služba jednotlivca, ale spoločná služba manželov a rodiny. A dnešný svet nepotrebuje od manželov, aby boli v prvom rade profesionálnymi lektormi, prvotriednymi prednášajúcimi alebo koučmi, ale aby boli obrazom, lebo manželia sú obrazom Boha, ktorý je spoločenstvom lásky. To prvotné svedectvo je svedectvo obrazu. „Boh stvoril človeka ako muža a ženu, aby boli jeho obrazom“ (Gn 1, 27), hovorí grécky preklad knihy Genezis. Manželia niekedy ani nemusia nič hovoriť, svedčia už len tým, že sú spoločenstvom lásky. 

V žalme 100 sa píše: S radosťou slúžte Pánovi. Akú radosť vnímate vy vo vašej službe? 

Richard: Naša radosť rastie už tým, keď sa my sami posúvame ďalej, študujeme a zisťujeme, čo všetko ešte obnáša bohatstvo učenia Cirkvi o manželstve, že je takou baňou, v ktorej môžeme stále kopať, nachádzať poklady a nikdy nie sme na konci. Ďalej je to radosť z viery, keď si uvedomujeme, aké veľké pravdy a tajomstvá skrýva kresťanstvo, že naše náboženstvo nie je žiadna „suchárina“. A radosť z toho, že sa môžeme s niekým podeliť o to veľké, čo Boh vložil do sviatosti manželstva. 

Mária: Áno, radosť máme aj vtedy, keď našou službou pomôžeme, aby iní objavili a čerpali z toho, čo sme my sami našli ako veľký zdroj poznania, teda bohatstvo učenia Cirkvi o manželstve a rodine. A potom máme radosť z maličkostí. Každodenné malé prekvapenia, spontánne udalosti, ktoré sa vyskladajú do veľkej mozaiky – ako keď položíme malý kamienok, ktorý dotvorí veľký obraz. 

Čo pre vás osobne znamená služba?

Mária: Služba je priestor pre rast človeka. Keď človek slúži, okresáva sa a zisťuje viac o sebe. Služba je naplnením toho, čo je pre človeka prirodzené, a to je dávanie seba. Človek je povolaný k darovaniu sa a služba je priestor, kde sa dávanie môže uskutočniť. 

Richard: Každý človek má nejaké vlastné pole služby. Pre nás osobne sa služba odohráva v dvoch rovinách: v rovine ohlasovať a budovať. Ohlasovať milosť sviatosti manželstva vnímame ako našu misiu, ku ktorej sme my ako manželia, my ako Maruška a Richard, na základe toho, čo nám bolo dopriate, povolaní. A budovanie Cirkvi v akomkoľvek rozmere, či už je to vo farnosti, diecéze, aj na úrovni Slovenska. Tam, kde sa dá a kde sú na to sily.

Mária: Ale k tomu sme dospeli postupne, keď sme poznávali, aké bohatstvo v sebe ukrýva učenie Cirkvi o manželstve. Keď sme zistili, čo všetko to znamená pre naše manželstvo, nemohli sme si to nechať len pre seba. Preto sa venujeme práve tejto špecifickej oblasti – ohlasovaniu milosti sviatosti manželstva. 

Inzercia

A teraz konkrétne, čo znamená služba rodiny v Cirkvi?

Richard: Služba rodiny je v prvom rade bytím, to znamená, ak rodina je tým, čím má byť. Mnohokrát to znamená len otvoriť dvere svojho domu a prijať do svojho stredu zraneného človeka. Ak sviatosť manželstva znamená, že Kristus je prítomný medzi manželmi, tak skrze nich dvoch Kristus sprevádza každú zranenú osobu, ktorú oni prijímajú do svojho domu. Manželia teda vo svojej špecifickej manželskej misii nerobia nič iné, len nechávajú konať Krista, ktorý je medzi nimi prítomný.

Rodina však nie sú len manželia, ale aj deti. Ako sú vaše deti súčasťou služby Cirkvi?

Mária: Naše deti sú zdrojom rôznych milých i vtipných príbehov, príkladov a zážitkov zo života, o ktorých rozprávame, či už snúbencom alebo manželom. 

Richard: Síce neprednášajú ako my, ale sú prítomné v tom, čo hovoríme alebo ako hovoríme. Na druhej strane si mnohokrát uvedomujeme, že aj skrze to, čo ony hovoria alebo žijú, samy sú tými svedkami viery. Napríklad tým, ako odpovedajú svojej pani učiteľke, čo nakreslia v škôlke, čo povedia spolužiakovi alebo ako sa zachovajú v danej situácii. Ony si to ešte neuvedomujú, ale to je ich vlastná služba budovania Cirkvi a misijný rozmer sviatosti krstu, ktorý prijali. Deti sú aj naším zrkadlom, nútia nás na sebe pracovať, rovnako nám pripomínajú, že ak chceme dobrú zahraničnú politiku, musíme pracovať na domácej politike (úsmev). A tu sme opäť pri rozmere misii manželstva dovnútra a navonok. 

Mária: Na deti sa lepí aj to, čo počujú doma alebo v službe. Náš trojročný syn raz pri hre povedal, že on nie je žiadne mláďatko, ale osoba. Alebo, keď chcel päťročný syn od mladomanželov, aby sa pobozkali, o tri roky staršia sestra ho vážne napomenula, že manželstvo predsa nie je len o bozkávaní. To sú také pravdy, ktoré sa na nich lepia a veríme, že posúvajú ďalej. A deti slúžia aj svojimi darmi, napríklad nám strihajú menovky, papieriky k našej službe, a to nám tiež pomáha. Je to taká navonok neviditeľná malá pomoc, ale je veľkou pomocou pre nás. 

Spomenuli ste výrok z apoštolskej exhortácie pápeža Jána Pavla II. Familiaris Consortio: Rodina, staň sa tým, čím si! Čo to presne znamená? Čím sa má rodina stať?

Richard: Pápež Ján Pavol II. hovorí o tom, že rodina sa má stať spoločenstvom života a lásky. To je úloha rodiny. Byť spoločenstvom, kde sa láska žije a je otvorená pre život, či už vo vlastnej rodine alebo v Cirkvi. Misijné pole rodiny je stále späté aj s prirodzenými danosťami, ktoré manželia majú, a tiež s načúvaním Ducha. Manželia majú rozlišovať, k čomu špecifickému sú oni povolaní. Možno to vyjadriť aj parafrázujúc slová Apokalypsy: Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí domácim cirkvám (Porov. Zjv 3, 13). Misia každej rodiny je originálna. 

Mária: To rozlišovanie vlastnej misie je veľmi dôležité, lebo niekedy tých ponúk k službe je oveľa viac, ako sú naše reálne kapacity, a treba dobre rozlíšiť, čo je poslaním konkrétnej rodiny. 

Hovorili sme o službe rodiny Cirkvi. A naopak, ako slúži Cirkev rodinám?

Mária: Myslím, že najviac, čo Cirkev môže dať rodinám, je sprostredkovanie živého Krista a učenie Cirkvi o človeku, poslaní človeka a ohlasovanie živého Krista. 

Richard: Ak vnímame rodinu ako bunku, ktorá je súčasťou nejakého tkaniva, tak tak ako bunka nedokáže žiť bez tkaniva, ani rodina nemôže žiť bez Cirkvi. Preto to, čo Cirkev ponúka rodinám, je priestor pre život, rozvoj, rast, spoločenstvo. Rodina, ktorá žije v Cirkvi, je ako bunka napojená na všetky živiny, ktoré z tohto organizmu plynú. Tými živinami sú sviatosti, samotná sviatosť manželstva, z ktorej manželia žijú, sviatosť zmierenia a eucharistie, ale i ďalšie živiny, z ktorých rodina žije a čerpá.

 

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Zamlčaný potrat nie je umelé prerušenie tehotenstva

Zamlčaný potrat nie je umelé prerušenie tehotenstva

Niekoľko ľudí sa snaží klamlivo (a verbálne agresívne), za pomoci médií, presvedčiť verejnosť, že lekárske ošetrenie zamlčaného potratu (dieťa zomrelo v maternici ale nespustilo sa krvácanie) je umelé prerušenie tehotenstva (UPT). Nechcem presviedčať o správnosti či nesprávnosti návrhu zákona, kvôli ktorému to robia, len ponúknuť pár myšlienok a poukázať na praktiky manipulácie verejnej mienky. Predpokladám, že pred druhým čítaním tieto snahy ešte zosilnejú. Ide o čakaciu lehotu pred podpísaním informovaného súhlasu. STOPka na ceste však nemá za cieľ zabrániť nám ísť ďalej, ale rozhliadnuť sa a všimnúť si prípadné nebezpečenstvo. Mohla by na niečo podobné slúžiť čakacia lehota pred UPT?

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.