Je kresťanstvo inkluzívne?

Je kresťanstvo inkluzívne?
Keď sa pozriem na plejádu predsudkov a dohadov voči kresťanskej viere, jedným z častých je ten, že naša viera je netolerantná, vylučujúca a absentujú v nej hodnoty rovnosti. Kúzelné slovíčko rovnosť je totiž dnes zaklínadlom na každého, kto si dovolí pochybovať o vybraných právach či obmedzeniach, ktoré nám mnohé súčasné ideológie ponúkajú (a zďaleka nie len tie liberálne). Kresťanstvo v očiach mnohých naproti tomu vraj presadzuje „tradičné“ gender role, neinkluzívnosť (dokonca podľa mnohých intoleranciu) voči sexuálnym (prípadne aj iným) menšinám, či zvýhodňuje (vďaka svojej histórii) bielych Európanov. Pre mnohých je to dôkaz zaostalosti cirkvi, veriacich alebo dokonca samotného náboženstva. Myslím si, že ľudia, čo toto tvrdia, nepochopili z kresťanstva absolútne nič.
Martin Fedorko
Martin Fedorko
Som dobrovoľník, animátor, IT analytik, komunikatívny typ človeka a rád píšem o čomkoľvek, čo hýbe mojím malým svetom.

Prvým výkričníkom pri debate o rovnosti mi však nie sú náboženstvá a vznešené idei, ale pohľad na realitu okolo nás. Keď sa totiž pozrieme na svet okolo seba, jednotlivé tvorstvá sú si asi len veľmi ťažko, čo sa týka výsledkov, naozaj rovné. Zajac nie je rovný vlkovi, pokiaľ sa jedná o potravinový reťazec. Baktérie a vírusy nie sú rovnako biologicky a chemicky bohaté ako taký medveď, za to ale nemajú problém ho v priebehu niekoľkých dní skoliť. Dobre zasadený strom dokáže prežiť búrku a víchricu, ale nie útok lykožrúta. Zranená srnka je skoro na isto odsúdená na smrť a rys ostrovid sa nebude nikoho pýtať, či nie je netolerantný, keď jej slabosť využije. No a naozaj nerovné sú si modlivky, samček nemá šancu prežiť párenie a to je naozaj kruté.

Človek zjavne túto biologickú rozmanitosť akceptuje, ale prirodzene sa nad ňu nadraďuje, nakoľko jeho vysoká inteligencia, konceptuálne myslenie, schopnosť tvoriť, budovať a tiež spravovať a riadiť, ho predurčujú na takého manažéra prírody. Síce to nie je úplne nadriadený vzťah (zlý manažér dostane veľmi rýchlo od prírody facku a vidíme to aj v dobe globálneho otepľovania), ale o rovnosti sa dá len ťažko hovoriť (vysvetlite našu rovnosť tým nespočetným druhom zvierat, ktoré konzumujeme na obed). Keď sa narodí dieťa s vrodenou vadou (napr. bez rúk), je ilúziou, že by mohlo by sa mohlo rovnať s inými deťmi napr. v basketbale či tenise. Technológie vedia vyriešiť veľa, ale umelá noha nie je rovnako dobrá ako prirodzená. O to ťažšie vieme dorovnať napr. mentálne vady, tam to znevýhodnenie je ešte oveľa väčšie. Keď niekomu tornádo odfúkne strechu, v priebehu pár minút sa dostáva do dosť nerovnej situácie s ostatnými spoluobčanmi a je odkázaný na pomoc druhých. Ženy a muži sú síce z veľkej časti rovnakí, ale vo väzeniach za násilné trestné činy sedia hlavne muži a tiež hlavne muži si vyberajú inžinierske smery a to bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme vyrovnávať príležitosti. A keď sa pozrieme na typické testosterónové športy, tiež to nebude žiadna sláva, keď postavíme tím najlepších hokejistov proti najlepším hokejistkám. Samozrejme ak umelo nezmeníme pravidlá, aby to bolo „vyrovnané“. No ale ak si tí istí biologickí muži zmyslia, že by chceli rodiť, tak si ani neškrtnú.

Čo tým chcem povedať? Že rovnosť, ktorú nám v poslednej dobe ponúkajú niektoré ideológie, je skôr utópiou. Sú totiž isté veci, ktoré „príroda zariadila“ za nás. Javí sa mi, že Zem nie je pre rovnosť úplne vhodným miestom. Samozrejme našim vznešeným cieľom môže byť sa o túto rovnosť snažiť. Či už ide o rovnaké postavenie muža a ženy, solidaritu, schopnosť sa podeliť, zrieknutie sa rôznych subjektívnych dobier pre vyššie hodnoty – to je všetko hlboko ľudské a správne. Ale akoby ľudská snaha úplne nestačila. Uvažujem, či je vôbec v ľudských silách vytvoriť svet, kde sú si všetci rovní a spoločnosť je dokonalé vyvážená, či si to neodporuje so samotnou povahou ľudskosti a nášho vrodeného egoizmu. A či dokonca by takáto rovnosť nám samým neškodila. Koniec koncov, sociálna a ekonomická rovnosť bola snom komunistov a vieme, ako to dopadlo.

Kresťanstvo naopak neponúka utópiu rovnosti výsledkov a nezakladá si na tom, že všetko tu na zemi musí byť pre každého rovnako dostupné. To, čo ponúka, je rovnosť pred Bohom. Ani najmenší kolibrík nemá menšiu hodnotu ako ten najmajestátnejší orol. A rola matky je tak isto dôležitá ako rola otca. Ba čo viac, nikto nemá pred Bohom žiadnu výhodu, jedine ak, tak ten najmenší a najpokornejší. Božia milosť je totiž zadarmo a pre každého, kto o ňu stojí. Či si gay, trumpista, transžena alebo antifák. Boh nerobí rozdiely. Žiť život naplno s Kristom môže každý. Nevylučuje ho žiadny hriech (lebo žiadny hriech nie je neodpustiteľný, ak ho človek ľutuje), spoločenské postavenie, ani žiadna telesná alebo mentálna vada. Skutočné šťastie, pomoc, vyrovnanie, radosť, pokoj a vnútorné uzdravenie napriek nepriazni osudu, genetiky alebo spoločnosti môže nájsť v nasledovaní Ježiša každý bez výhrady. No a netreba na to ani nič výnimočné. Pretože jednou z hlavných právd, ktoré učí naša viera je, že všetci, bez ohľadu na náš stav, rod, pôvod alebo hriech – všetci sme rovnako milovaní Bohom.

Mnohí si myslia, že cirkev vyžaduje od ľudí veľmi náročné veci. LGBTI alebo rozvedení a znovu zosobášení by o tom vedeli hovoriť. Je pravda, že aj my v cirkvi sme niekedy ako taký zákonníci a farizeji, čo sami kladú na plecia ľuďom bremená a sami ich nenosíme. Je to niečo, pred čím však Nový zákon vystríha. Lebo viera je dar pre všetkých. Lenže ide ruka v ruke s pokorou a otvorenosťou pre zmenu srdca, to je (vrátane lásky) jediná skutočná požiadavka kresťanstva. Z mojej vlastnej skúsenosti totiž akýkoľvek problém a prekážka, ktorú vidíme v svojom živote, sa pri úprimnej modlitbe a odovzdaní do Božích rúk môže celkom premeniť. Čo bolo nevýhodou, môže byť niečím, čo dá zmysel našej ceste životom. A „nedá sa“ v kresťanstve neexistuje. Treba dať Boha na prvé miesto a potom všetko ostatné bude na správnom mieste.

Kresťanstvo je inkluzívne. Boh pod svoje krídla milostí a požehnania berie inkluzívne všetkých, ktorí mu otvoria svoje srdce. Či si rozvedený, alebo slobodný, prostitútka alebo narkoman, gay alebo lesba, konzervatívec alebo liberál. A nepotrebuješ k tomu ani sadu ideologických konštruktov, stačí ti ticho, pokora, túžba sa nechať meniť a schopnosť milovať – a tú máme všetci ľudia. Naozaj je niečo, na čom záleží viac?

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť