Je Boh Biblie niekedy krutý, násilný a pomstychtivý?

Je Boh Biblie niekedy krutý, násilný a pomstychtivý?

Zamyslenie 

 

Úvod

Toto zamyslenie nemá za cieľ ponúknuť teologicky alebo exegeticky výklad. Biblia je knižnica v ktorej mame 73 kníh: Starý zákon 46 kníh a Novy zákon 27 kníh. V tejto knižnici sú rôzne knihy: historické, prorocké, poučné, žalmy, evanjelia a ďalšie... Biblia bola napísaná ľuďmi v konkrétnej dobe a kultúre Blízkeho východu, musíme brať ohľad na historické pozadie, súvislosti, dôvody, mentalitu, jazyk a štýl písania svätopiscov ich spôsob vyjadrovania a snažiť sa porozumieť aké je posolstvo biblických kníh.

Biblické texty vznikali v prostredí pohanských náboženstiev, ktoré boli plne násilia a teda aj svätopisec sa pohyboval vo svete kde násilie bolo súčasťou aj náboženstva. 

Texty o násilí v Biblii nemusia byť pre nás hneď dôvodom vytvárania si nesprávnej predstavy, že Boh je krutý, násilný a pomstychtivý. Ak chceme hľadať Božiu tvár a viac spoznávať nášho Pána je potrebne neustále čítať, meditovať a študovať Sväté písmo v tom správnom svetle a v súlade s učiteľským úradom Cirkvi. Zamyslenie je len krátkym pohľadom na otázku násilia v Biblii.

 

Sväté písmo sa ma čítať a vysvetľovať v tom istom Duchu,

v ktorom bolo napísané

„Vo Svätom písme Boh hovorí človeku ľudským spôsobom. Pre správny výklad Písma treba teda dávať pozor na to, čo mali ľudskí autori v úmysle naozaj povedať a čo nám chcel Boh ich slovami skutočné zjaviť. 

Aby sa zistil úmysel svätopiscov, treba vziať do úvahy podmienky ich doby a kultúry, literárne druhy, ktoré sa v tom čase používali, ako aj spôsob myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktorý bol bežný v tom čase. Lebo pravda sa vždy inač podáva a vyjadruje v textoch, ktoré sú rôznym spôsobom historické alebo prorocké, alebo poetické, alebo sú napísane v iných druhoch vyjadrovania.

Ale keďže Sväte písmo je inšpirovane, jestvuje aj iná zásada správneho výkladu, nie menej dôležitá ako predchádzajúca, bez ktorej by Písmo ostalo mŕtvou literou: Sväté písmo sa ma čítať a vysvetľovať v tom istom Duchu, v ktorom bolo napísané.“ (KKC č. 109-111). Interpretácia Svätého písma „nikdy nebola určená pre súkromný výklad“ (2Pt 1,20) a preto sa ma vysvetľovať v súlade s učením Cirkvi.

Keď budeme čítať knihy Starého zákona postupne nájdeme na niektorých miestach násilie a zabíjanie napr.: (Gn 6,12-13.17; 19, 24-25; Ex 32,27-29; Joz 7,10-26; Ez 9, 5-11;

Dt 2,33-35; 7,1-2.17-24; 21,18-21; Nm 31,14-18; 1Sam 15,2-3; Sdc 21,6-12), ale neostávajme len pritom ale pokračujme v čítaní ďalej. Na mnohých miestach Starého zákona nájdeme aj Božiu starostlivosť, dobrotu a milosrdenstvo:

(Ex 34,5-7; Dt 4,31; 2Krn 30,9.20; Neh 9,17-21.30-31; Ž 6,5; 25,7; 31,8; 44,26; 65,4; 69,17; 86,5.15; 103,8; 106,43-46; 111,4; 119,68; 144,2; 145,8-9; Sir 2,13; 16,13; 50,26; Jer 3,12; Iz 55,7; Joel 2,13; Jon 4,2; 2Mach 1,24; 2,23; Mich 7,18-19; 2Sam 12,13; Oz 11,4; Ez 33,11).

 

Zákon krvnej pomsty

Zákon krvnej pomsty a zákon odvety „...oko za oko, zub za zub... ” (Ex 21,24). Treba povedať, že Boh nemá záľubu v pomste, v násilí ani smrti človeka (Ez 18,30; 33,11). Tento zákon krvnej pomsty, ktorým sa trestalo bolo výstrahou a poučením aby Izraeliti nepáchali zločiny. Vo Svätom písme sa uvádza  tvrdosť srdca Izraelitov (Ex 32,9; Ez 3,7; Ž 4,3). V Novom zákone Ježiš tento zákon krvnej pomsty zrušil (Mt 5,38). To neznamená schvaľovať, aby sa zlo šírilo v spoločnosti. Ježišova požiadavka je aby sme zlo riešili spravodlivo, dobrotou, láskou a odpustením (Mt 6,15; 18,23-35). Ježiš povedal: „Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpusti sa vám”(Lk 6,37).

Aký je Boh?

Texty o násilí v Biblii nech nie sú pre nás dôvodom vytvárania si predstavy o Bohu, ktorý je násilný alebo krutý. Tieto nesprávne predstavy môžu v nás vyvolávať strach a nedôveru. Boh je veľmi dobrý, dobrotivý a láskavý pekne to vyjadril žalmista: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu” (Ž 34,9). Boh je Boh a nie človek (Oz 11,9). Človek musí dodržiavať Božie prikázanie: "Nezabiješ", ale Boh nie. On je darcom života a on rozhoduje kedy sa ľudský život ukončí smrťou.

Môže Boh dať príkaz zabiť, keď nám v Desatore prikazuje: Nezabiješ? Boh stvoril človeka a ľudský život je Božím darom. Boh sa môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť ľudský život takým spôsobom akým chce. V Starom zákone vo vojnách bolo veľa ľudí zabitých nie preto, že by bol Boh zlý ale preto, že ľudská zloba bola veľká. Musíme si uvedomiť, že náš život je v Božích rukách a jedine Boh je Pánom života a smrti. Boh nám dal v Desatore príkaz: nezabiješ. Ľudia sa navzájom nesmú zabíjať. Postupne časom zanikol aj trest smrti ukameňovaním. Poznáme z Janovho evanjelia ako farizeji a zákonníci pristihli ženu pri cudzoložstve a hovorili Ježišovi, že Mojžiš im prikázal takúto ženu ukameňovať. Keď sa vrátime na úplný začiatok Biblie ku Knihe Genezis tak v Božom pláne nebolo aby ľudia boli trestaní smrťou. Až keď vstúpil prvý hriech do sveta vtedy sa zlo veľmi zakorenilo v ľudskom srdci a ľudia boli stále viac náchylní na zle ako na dobre. Boh trestami chcel aby ľudia nepáchali toľko zla ale aby mali pred nim bázeň a uznali ho ako svojho Pána.

Isteže Boh je pre nás tajomstvom a kým žijeme na zemi nemôžeme ho celkom do hĺbky spoznať. Inými slovami povedané celu kompletnú a krásnu mozaiku o Bohu v plnej nádhere môžeme vidieť až vo večnosti. Boh je stále rovnaký on sa nemení. Jeho láska a milosrdenstvo trvajú naveky. Boh nerobí rozdiely v láske, že dobrých ľudí miluje viac a tých zlých miluje menej. Nie! Boh miluje každého človeka rovnako. Boh je v láske spravodlivý. „Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých ” (Mt 5,45).

Sväté písmo je verejne Božie zjavenie a postupným čítaním môžeme vidieť viacero Božích zásahov do života vyvoleného národa Izrael. Boh si vyvolil a požehnával patriarchov, vyslobodil Izrael z Egypta, bojoval po jeho boku a zaistil mu víťazstvo nad nepriateľmi. Pod Mojžišovým vedením Izraeliti prešli cez Červene more ako po suchej zemi (Ex 14,21); takisto pod Jozueho vedením ľud prešiel po suchej zemi cez Jordán (Joz 3,14-17).

Boh sprevádzal a ochraňoval Izrael na ceste po púšti. Putovanie po púšti sa pokladá za čas výchovy a dospievania Izraela vo viere, keď Boh učil Izrael ako otec svojho syna a skúškami i prejavmi svojej dobroty chcel vedieť, či mu je ľud verný a či zachováva jeho Zákon a prikázania. Ďalej Boh voviedol Izrael do "zasľúbenej zeme", aby sa mu v nej dobre vodilo. Takto Boh preukazoval Izraelu svoju dobrotu a lásku (Dt 8,3-10).

Izrael sa mohol presvedčiť, že jediný Pán a Boh si ho vyvolil za svoj vlastný ľud, že sa oň staral a zahŕňal ho nezaslúženými dobrodeniami.

Človek je náchylný na zle je to následkom dedičného hriechu: „Človek pokúšaný diablom nechal vo svojom srdci vyhasnúť dôveru k svojmu Stvoriteľovi, zneužil svoju slobodu a neposlúchol Boží príkaz. V tom spočíval prvý hriech človeka. Odvtedy je každý hriech neposlušnosťou voči Bohu a nedostatkom dôvery v jeho dobrotu“ (KKC č.397).

 

Boh nie je krutý, násilný ani pomstychtivý

Nasledujúci text z knihy proroka Ezechiela o tom jasne svedčí:

„Ak sa však hriešnik odvráti od všetkých hriechov, ktoré popáchal, zachová všetky moje príkazy a bude konať podľa práva a spravodlivosti, určite bude žiť, nezomrie. Na jeho hriechy, ktoré popáchal, si nespomeniem, pre spravodlivosť, ktorú konal, bude žiť. Či môžem mať záľubu v smrti hriešnika? – hovorí Pán, Boh – a či nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil? ”

(Ez 18,21-23).

„Preto vás budem, dom Izraelov, súdiť, každého podľa jeho ciest, hovorí Pán, Jahve; obráťte sa a odvráťte sa od všetkých svojich hriechov a zločin vám nebude na záhubu. Odvrhnite od seba všetky svoje hriechy, ktoré ste spáchali, a utvorte si nove srdce a nového ducha; prečo by ste mali zomrieť, dom Izraela? Veď nemám záľubu v smrti zomierajúceho, hovorí Pán, Jahve, preto sa obráťte a budete žiť.”(Ez 18,30-32).

Boh hovorí o sebe, že je milosrdný: „Choďže, volaj tieto slova k severu a vrav: Vráť sa, odpadlica Izrael, hovorí Pán, nebude sa mi na vás mračiť tvár, veď som milosrdný, hovorí Pán. Nebudem sa hnevať naveky. Len uznaj svoj hriech, že si bola nevernou Pánovi, svojmu Bohu, že si blúdila po cestách za cudzincami pod každým stromom zeleným, ale na môj hlas si nepočúvala, hovorí Pán ”(Jer 3,12-13).

Boh je milosrdný ako o tom svedčí 15. kapitola v Lukášovom evanjeliu. Sv. Ján apoštol v Prvom liste píše: „Boh je láska“ (1Jn 4,16). Ak veríme, že Boh je láska, čo zle môže od neho pochádzať? Azda krutosť, násilie alebo pomsta? Boh nie je pomstiteľ od neho nepochádza žiadne zlo. Kto hľadá pravdu o Bohu nájde ju. K tomu je potrebná dobra vôľa, trpezlivosť a otvorene srdce pre Ducha Svätého, ktorého treba prosiť aby nám daroval dar múdrosti a rozumu a usmernil naše úsilie po poznaní Boha.

V Knihe žalmov sa veľa píše o Božom milosrdenstve: „Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Veď on ti odpúšťa všetky nepravosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venči milosrdenstvom a milosťou. Nevyčíta nám ustavičné naše chyby, ani sa nehnevá naveky. Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich nepravosti“ (Ž 103,2-4, 9-10). Na mnohých miestach v žalmoch nájdeme Božie milosrdenstvo: (Ž 6,5; 25,7.10; 31,8; 36,6; 40,11; 44,26; 51,20; 57,11; 65,4; 69,14.17; 78,38; 85,3.8.11; 86,5.15; 89,2.3.; 92,3; 98,3; 100,5; 103,8; 106,45; 108,5; 111,4; 115,1; 119,88; 138,2; 144,2; 130,4.8; 145,8). V Starom zákone nájdeme mnohé miesta, kde sa píše o Bohu, ktorý je láskavý a odpúšťajúci: (Múd 11,23-24; 15,1-2; Sir 2,13.22; 12,3; 17,28; 18,9.11-14; Neh 9,30-31). Kniha Sirachovcová upozorňuje, aby sa človek vyhýbal hriechu (Sir 21,1-4), nehrešil (Sir 7,1-3) a robil pokánie (Sir 17,21-25).

 

Božie zmluvy v Starom zákone sú prejavom Božieho milosrdenstva

Boh je verný zmluve a chcel aby ho Izraeliti zachovávali (Neh 1,5; Dan 9,4). „Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy”

(Ž 25,10). Porušenie zmluvy Boh trestal (Jer 11,10-11) pritom s nádejou očakával, že Izraeliti sa k Bohu vrátia a budú robiť pokánie (Lv 26,23-27; Iz 55,7). Boh uzatváral zmluvy s Izraelom preto aby sa obnovil vzťah medzi Bohom a človekom. Je to dôkaz Božej starostlivosti a lásky. Izraeliti však opustili zmluvu Pána, svojho Boha a klaňali sa iným bohom a slúžili im (Jer 22,9).

Sväté písmo spomína tieto zmluvy:

- s Abrahámom (Gn 15 a 17),

- s Noe (Gn 9,8-15),

- s Mojžišom na vrchu Sinaj (Ex 34,27),

- s Jozue (24,16-28),

- s Dávidom, ktorú Boh uzavrel prostredníctvom proroka Nátana (2Sam 7),

Boh uzavrel  novu zmluvu s domom Izraela tak, že im dá svoj zákon do vnútra. Tato zmluva bude napísaná do sŕdc ľudí (Jer 31,31-34; 2Kor 3,3; Hebr 8,8-12).

Nakoniec Kristus spečatil novu zmluvu svojou krvou na kríži (Hebr 9,15-22).

 

Izraeliti nepočúvali Pánov hlas

Už prví ľudia Adam a Eva v raji neposlúchli Boží hlas, keď im Boh zakázal jesť iba z jedného stromu, ktorý bol v strede raja (Gn 3,3). Bola to prvá neposlušnosť voči Bohu keď zhrešili. Do sveta vstúpil hriech predovšetkým pýcha a túžba po samostatnosti a nezávislosti od Boha. A potom tato neposlušnosť a pýcha v ľuďoch pokračovala ďalej celými dejinami Starého zákona. Adam je hlavou ľudského pokolenia (Rim 5,12), v ňom sme zhrešili všetci, ktorí pochádzame od neho – ide tu o dedičný hriech.

Boh dal príkaz aby Izraeliti počúvali jeho hlas: „Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom, vy však budete mojim ľudom. Kráčajte tiež každou cestou, ktorú vám ja prikážem, aby sa vám dobre vodilo“ (Jer 7,23). Na mnohých miestach Starého zákona môžeme vidieť ako Izraeliti nechceli počúvať Pánov hlas a ako nechceli plniť Božiu vôľu: (Dt 1,43; 8,20; 9,23-24; 2Kr 17,14.40; 18,12; 21,9; 24,19; Neh 9,30; Ž 106,25; Iz 42,24; 65,12; 66,4; Bar 1,21; 2,5.10.24; 3,4.30; Dan 9,6.10.14; Oz 9,17; Zach 1,4; Sdc 6,10).

„A Pán hovorí: Pretože opustili môj zákon , ktorý som im predložil, nepočúvali môj hlas, nešli za nim, ale išli za svojim zatvrdnutým srdcom a za bálmi, čomu ich priúčali ich otcovia“ (Jer 9,13).

 Viackrát prorok Jeremiáš hovorí o tom ako Izrael nepočúval Pánov hlas: (Jer 3,13.25; 6,19; 7,13.24.26.28; 9,12-13; 11,4.8.; 13,11; 16,12; 19,15; 22,21; 25,4.7-8; 29,19; 32,23.33; 34,14.17; 35,15.17; 36,31; 37,2; 40,3; 43,4.7; 44,5.23 ); a ďalej prorok Jeremiáš píše až osemkrát, že je to ľud tvrdého srdca: (Jer 3,17; 5,23; 7,24; 9,13; 11,8; 13,10; 16,12; 18,12). Svätopisec Knihy Genezis po potope sveta píše: „Zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zle“ (Gn 8,21).

Keď Izraeliti nechceli počúvať Pánov hlas a všetky slova proroka Jeremiáša Pán ich potrestal tak, že obyvateľov Jeruzalema poslal do zajatia do Babylonu (Jer 27,1-8, 12-15; 29,4-14).

Žalmista píše o tvrdom srdci: „Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé? Prečo mate záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstva? “ (Ž 4,3). Izraeliti pre tvrdosť srdca odmietli počúvať Pánov hlas (Ez 3,7), nechceli plniť Božiu vôľu ani neposlúchali prorokov a Mojžiša. Neustále boli nespokojní a nechceli kráčať cestou Božích prikázaní. V tomto je ich veľké previnenie, že si hľadali iných bohov – vytvorili si dielo svojich rúk a nechceli prijať jediného pravého a živého Jahve - Boha Izraela (Iz 42,6; 48,17). Boha Abraháma, Boha Izáka, Boha Jakuba (Ex 3,6). 

Boh chcel aby Izraeliti nemali tvrdé srdce a preto povedal cez proroka Ezechiela tieto slova: „Dám im jednotne srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich tela srdce kamenne a dám im srdce z mäsa, aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podľa nich. Aby boli mojim národom a ja aby som bol ich Bohom“ (Ez 11,19-20).

Ľudia mali vždy tvrdé srdce ako o tom hovorí Ježiš: „Mojžiš vám dovolil prepustiť vaše manželky pre tvrdosť vášho srdca; ale od počiatku to nebolo tak” (Mt 19,8). Boh vidí do ľudského srdca On pozná ľudské srdcia, či sú kajúcne alebo pyšné (Mt 23,28).

 

Izraeliti urážali Boha modloslužbou

Izraeliti Boha opustili a klaňali sa bohyni Sidončanov Aštarte (1Sam 7,3; Iz 17,8),

bohu Moabčanov Kamošovi a bohu Amončanov Molochovi (1Kr 11,33; 2Sam 12,30).

Boh povedal: „neobracajte sa k modlám a nerobte si liatych bohov! Ja, Pán, som váš Boh! “

(Lv 19,4; Ex 20,3-4; 34,17) a Mojžišovi prikázal, že každý, kto sa z Izraelitov dopusti modloslužby zomrie ukameňovaním  (Lv 20,1-7; Dt 13,6-11). Izraeliti modloslužbou veľmi urážali Boha (Gn 31,30-32; Jer 3,6-10; Nm 25,1-3; 1Kr 12,28-32; 14,9.21-24; 16,29-33; Ž 97,7;

Múd 14,8-11; 12-31; 15,7-19; Oz 4,11-19; 1Sam7,3-4; Iz 31,7-8; 57,3-10; Sdc 2,11-13).  

Boh povedal cez proroka Jeremiáša tieto slova: „Veď máš, Júda, toľko bohov, koľko miest; a koľko ulíc ma Jeruzalem, toľko oltárov ste postavili Hanbe, oltáre na okiadzanie Bála“

(Jer 11,13). Na kopcoch hoveli Izraeliti modloslužbe, ktorú prorok Jeremiáš vola cudzoložstvom (Jer 13,27).

„A nechoďte za cudzími bohmi, neslúžte im a neklaňajte sa im; nedráždite ma dielom svojich rúk, potom vás nebudem trestať. Ale nepočúvali ste na mňa hovorí Pán, chceli ste ma hnevať dielom svojich rúk na vlastne nešťastie “ (Jer 25,6-7).

Sväté písmo neprestajne pripomína toto odmietnutie modiel „zo striebra a zo zlata“, ktoré sú dielom ľudských rúk, ktoré „majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia.“ Tieto márne modly robia márnym aj človeka: „im budú podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria“ (Ž 115,4-6.8; Iz 44,9-20; Jer 10,1-16; Dan 14,1-30; Bar 6; Múd 13,1-15.19). Boh, naopak, je  „živý Boh“ (Joz 3,10), ktorý dáva život a zasahuje do dejín. (KKC č.2112 ).

Žiadny z bohov vytvorený ľudskou rukou nie je živý, vôbec nerozpráva, nikomu sa nezjavuje, nehovorí s človekom ani sa o žiadny národ nestará. Nemôže ľudí milovať ani trestať a ani odpúšťať. Nepomôže im ani ich neochráni v čase vojny lebo je to dielo ľudských rúk.

Ľudia si nemôžu vytvoriť živého boha. Jedine Boh Stvoriteľ neba i zeme je živý a pravý Boh (1Kr 18,30-39). Je to Boh, ktorý sa dal spoznať Abrahámovi a on mu uveril. Ľudia mali svoje túžby a predstavy ako by mohli žiť a chceli si vytvoriť bohov podľa svojich predstav. Chceli žiť podľa toho čo im vyhovuje. Pravda je taká, že žiadny boh vytvorený ľudskou rukou neurobí človeka šťastným na zemi.

 

Božie tresty

Čo sa tyká Božích trestov je dôležite si uvedomiť, že Boh nemá záľubu v trestaní a pomste

(Jer 7,5-7; 25,6; Ez 18,32; Múd 1,13).

Spomeňme si na potopu sveta Boh potrestal ľudí pre ich zlobu a skazu mravov (Gn 6,6-22; 7,1-24).

Človek, ktorý vedome porušuje Božie prikázania a koná zlo akoby sa potrestal sám ako o tom hovorí prorok Jeremiáš: „Veď môj ľud sa dopustil dvoch hriechov: opustili ma, mňa, Prameň živej vody, a vykopali si popraskane cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu... Tvoj zločin ťa stresce, skárajú ťa tvoje nevernosti. Nuž vedz a viď, aké je zle a trpké, že si opustil Pána, svojho Boha, že si nemal bázeň predo mnou” (Jer 2,13-19).

Bohu sa nepáči nepravosť ako o tom píše žalmista: „Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila nepravosť, zlý človek nepobudne pri tebe, ani nespravodliví neobstoja pred tvojim pohľadom”

(Ž 5,5-6).

Pán hovorí: „Veď sa vrhajú z hriechu do hriechu, mňa však nepoznajú, hovorí Pán“ (Jer 9,2). 

„Všetci sa podvádzajú vzájomné, pravdu neprehovoria, jazyk si cvičia v lživých rečiach, sú skazení, nechcú sa obrátiť. Či ich nemám za to potrestať? – hovorí Pán. Či sa nemám pomstiť na takomto národe? “ (Jer 9,4.8).

„Veď  cudzoložníkmi je preplnená krajina, lebo od kliatby smúti zem, uschýnajú nivy roviny, ich úsilím je zloba, ich silou je nepravosť “ (Jer 23,10).

Božie tresty sú prejavom Božej starostlivosti a záchrany. Boh nijako neznižuje svoju lásku k ľuďom, ktorých trestá ale robí to preto, lebo nechce aby ľudia páchali nepravosť, zločiny a hriech. Boh je láskavý a je aj spravodlivý a každému človeku odpláca podľa jeho skutkov

(Jer 17,10; 21,14; 25,14; 32,19; Rim 1,27; 2,6). Božia spravodlivosť znamená Božiu dobrotu, ktorou chce Boh spasiť ľudí. V Božích trestoch môžeme vidieť trestajúcu spravodlivosť v ktorej večne horí plameň Božej lásky. Teda Boh nikoho nevylučuje zo svojej lásky.

 

Boží hnev

V Knihe proroka Jeremiáša je opísaný Boží hnev:

„Pretože opustili môj zákon, ktorý som im predložil, nepočúvali môj hlas, nešli za nim, ale išli za svojim zatvrdnutým srdcom a za bálmi, čomu ich priúčali ich otcovia. Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich otrávenou vodou, rozptýlim ich  medzi národmi, ktoré nepoznajú ani oni, ani ich otcovia; a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím.” (Jer 9,12-15).

„Obrežte sa Pánovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, inač vyšľahne sťa plameň môj hnev a bude horieť neuhasiteľné pre zlobu vašich skutkov“  

(Jer 4,4).

Boží hnev je svätý a je prejavom Božej starostlivosti a lásky voči ľuďom (Jer 3,12). Boh nie je Bohom hnevu a trestov a jeho hnev je krátky ako hovorí žalmista: „Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, ale cely život jeho láskavosť“ (Ž 30,6).

Boh dobre vie, že Izrael nebude šťastní ani slobodný na tejto zemi ak úplne opustia svojho Boha (Dt 9,7-14). Izrael bol neverný Bohu, zhrešil a hľadal si iných bôžikov a uctieval iné modly (Jer 5,7; 7,17-19). Na to prichádzal Boží hnev a trest nie preto, že by Boh prestal milovať Izrael ale práve preto, že ho miloval ako Otec svoje deti. Boží trest je pedagogicky a takto Boh vychovával svoj ľud, aby už viac nehrešil a neurážal svojho Boha (1Pt 3,12).

Vojny v Izraeli

Vojna je „svätá“, pretože bojuje Boh „Pán silný a mocný, Pán mocný v boji“ ako hovorí žalmista (Ž 24,8). Boh bojoval ako bojovník (Ex 15,3) za izraelsky ľud napríklad keď Izraeliti nemuseli bojovať s Egypťanmi lebo Boh ich vyslobodil z rúk Egypťanov keď ich bezpečne previedol po suchej zemi cez červene more:

„Tu Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Len vytrvajte a uvidíte Pánovu záchranu, ktorú dnes uskutoční pre vás. Lebo ako dnes vidíte Egypťanov, tak ich už neuvidíte naveky. Pán bude za vás bojovať, vy sa budete len diviť.“ A Pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli!  Zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora po suchu!  Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, aby sa hnali za vami. A tak ukážem svoju moc na faraónovi a na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho záprahoch, aby Egypťania poznali, že ja som Pán, keď ukážem na faraónovi, na jeho vozoch a na jeho záprahoch svoju moc“ (Ex 14,13-18).

Jozue povedal všetkému ľudu: „Toto hovorí Pán, Izraelov Boh:  

Na vlastné oči ste videli, čo som urobil v Egypte. Potom ste dlhý čas bývali na púšti. Nato som vás priviedol do krajiny Amorejčanov, ktorí bývali na druhej strane Jordánu. Keď ste proti nim bojovali, dal som ich do vašej ruky. Zaujali ste ich krajinu a ja som ich pobil pred vami. Potom povstal moabský kráľ, Seforov syn Balak, a bojoval proti Izraelovi. Povolal a poslal Beorovho syna Baláma, aby vám zlorečil. Ja som však odmietol počúvať Baláma a musel vám ešte aj žehnať, a tak som vás vyslobodil z jeho ruky “ (Joz 24,7-10).

Vojny sú zle lebo je to zabíjanie ľudských životov ale Pán bojoval za izraelsky ľud (Joz 23,3.10; 1Sam 7,7-14; 15,1-9) a ochránil ich pred nepriateľmi aj tu môžeme vidieť Božiu moc a silu ale aj to, že Boh sa zaujíma o svoj ľud a chce mu iba dobre. Dávid s Božou pomocou porazil Filištincov a svätopisec pokračuje ďalej: „Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel“ (2Sam 8,1-14; 10,1-19).

 

Zaver

„Evanjelium jasne hovorí, že pre kresťanov je Ježiš stredom celého Písma a on povedal, že neprišiel Zákon (medzi knihy Zákona patria Exodus, Numeri, Deuteronómium a v rozšírenom zmysle aj Jozue) zrušiť, ale naplniť (porov. Mt 5,17-19). Ježiš vysvetľuje a keď treba aj opravuje a doplňuje zákon, jasne hovorí o tom, že Boh Starého zákona je jeho Otcom, poukazuje na stred a srdce zákona, pričom nezabudne poukázať na to, že niektorí mylne vidia ten stred niekde inde. Kresťan teda nejde do Starého zákona objavovať Boha sám, ale ide tam s Ježišom. Opravdivá kresťanská interpretácia Písma sa začína tu, v stretnutí a v spoznaní Krista, ktorý nám zjavuje Otca na stránkach Starého zákona.“ (Grach, s.24-25)

Ak chceme spoznať, aký je Boh, musíme postupne čítať nielen Starý zákon ale aj prečítať Novy zákon. Sv. Augustín povedal: „Novy zákon je v Starom úkryty a Starý zákon je v Novom odhalený.”Je potrebne sa pozrieť na Ježiša lebo v ňom spoznávame Božiu tvár a milujúceho nebeského Otca. Ak hovoríme o násilí v Biblii Boh „vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých...” (Rim 8,32).

Apoštol Pavol v Liste Kolosanom píše: „Ježiš je obraz neviditeľného Boha” (Kol 1,15). A ďalej v Janovom evanjeliu Ježiš hovorí: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma? Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť, ukáž nám Otca? Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne?” (Jn 14,9-10). Boh Otec a Ježiš sú bytostne jedno, majú tu istú spoločnú božskú prirodzenosť, hoci sa od seba odlišujú ako osoba od osoby.

„V druhom storočí kresťan menom Marcion prišiel vo svojich myšlienkach k tomu, že radikálne oddelil Starý a Novy zákon a prehlásil, že Boh Starého zákona (prísny a spravodlivý) je iný Boh ako Boh Nového zákona, Boh Ježiša Krista (milosrdný a dobrotivý). Z tohto dôvodu odmietol Starý zákon ako nepotrebný pre kresťana a veľmi oklieštil aj Novy zákon. Stačilo mu Lukášovo evanjelium, očistené od židovských nánosov a desať listov svätého Pavla.“ (Grach, s.26-27).

Prijmime cele Sväté písmo ako Božie slovo a nedajme sa znechutiť textami o násilí. Nie je správne aby sme chceli zmeniť Sväté písmo podobne ako Marcion ale predovšetkým sa snažme meniť svoje srdce čítaním Božieho slova.

Sv. Terezka z Lisieux veľmi milovala Boha a rástla predovšetkým v láske k Pánu Bohu (porov. 52v°) ako o tom píše vo svojich listoch:

„Veľmi som milovala Pána Boha a veľmi často som mu odovzdávala svoje srdce formulkou, ktorú ma naučila mamička.“ Terezka si cez deň často opakovala tuto modlitbu: „Bože môj, dávam ti svoje srdce. Vezmi si ho, ak sa ti páči, aby ho nevlastnilo nijaké ľudské stvorenie, iba ty, dobrý Ježišu.“ (Rukopis A, s.96).

„Aký dobrý je Pán Boh! Ako prispôsobuje skúšky silám, ktoré nám dáva.“ (Rukopis A, s.105).

Druhý rukopis (Rukopis B) je krátkym zhrnutím jej učenia podaným vo forme listu. V ňom Terézia prosto vysvetľuje biblickú vetu: „Veď malému človeku sa priznáva zľutovanie“ (Múd 6, 6), ktoré ilustruje najkrajším obrazom proroka Izaiáša: „Budete sať, v náručí vás budú nosiť
a na kolenách láskať. Ako keď niekoho utešuje matka, tak vás ja poteším“ (Iz 66, 12 – 13). A obracia sa k Bohu s prekvapivým vyznaním: „Cítim, že keby si našiel dušu slabšiu, menšiu, ako je moja, čo je nemožné, rád by si ju zahrnul ešte väčšími milosťami, keby sa s celou dôverou odovzdala tvojmu nekonečnému milosrdenstvu“ (Rukopis B, 5v). A preto svojej sestre karmelitánke vysvetľuje: „Vidím, že Pánu Bohu […] sa páči, keď vidí, že milujem svoju malosť a úbohosť, keď mám slepú nádej v jeho milosrdenstvo…“ (List 197).

 

Na zaver ponukám niekoľko otázok k zamysleniu:

- Keď si chceme vytvoriť pravdivý obraz o Bohu je dôležite spomenúť otázku viery. Aká je moja viera? Verím v Boha, ktorý je krutý a násilný?

Alebo verím v Boha, ktorý je milosrdný a dobrotivý, ktorý nechce smrť hriešnika ale chce aby sa obrátil k Bohu a žil?

Verím v Boha, ktorý je milujúcim Otcom?

- Žalmista hovorí „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán” (Ž 34,9).

Aká je moja skúsenosť s Bohom? Dôverujem mu?

Som Bohu vďačný, že mi toľké dobrodenia preukázal?

- Ježiš povedal: „Kto vidí mňa, vidí Otca” (Jn 14,9-10). Spoznávam v Ježišovi Kristovi milosrdného Boha?

- Tužím aby ľudia Boha viacej poznávali a milovali?

 

Použitá literatúra

Sväté písmo Starého i Nového zákona, Slovensky ústav sv. Cyrila a Metoda Rím, 1995

GRACH, P.: Krv a násilie v Biblii. Vydavateľstvo Don Bosco Bratislava 2019 

http://www.katechizmus.sk  č.109-111; 397; 2112

https://redemptoristi.sk/sv-terezia-z-lisieux-vdacnost-za-spravodliveho-a-milosrdneho-boha/