Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. august 2021

Platí aj dnes, že sa žena má podriaďovať mužovi vo všetkom?

Liturgia 21. nedele v Cezročnom období nám ponúka úryvok z Listu Efezanom (5,21-32), ktorý sa nám dnes nepočúva ľahko.
Platí aj dnes, že sa žena má podriaďovať mužovi vo všetkom?

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu.

Z Listu Efezanom (5,21-32):
(21) Podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom. (22) Ženy svojim mužom ako Pánovi, (23) lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. (24) Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.
(25) Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, (26) aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, (27) aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. (28) Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. (29) Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, (30) lebo sme údmi jeho tela. (31) Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. (32) Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi.

Dnes si dovolím byť menej exegetický a viac úvahový. Pravidlá vzťahov v rodine, ktorých časť počúvame v dnešnú nedeľu z Listu Efezanom, na prvý pohľad veľmi nepasujú do súčasnej západnej mentality rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Máme naozaj aj dnes vykladať tieto Pavlove slová tak, že manželka sa má podriaďovať mužovi, a dokonca „vo všetkom“ (v. 24), a tak to aj odporúčať dnešným párom, v zmysle: „tak je to napísané v Božom slove a tak to teda platí stále bezo zmeny“, alebo sa treba snažiť nájsť súlad medzi týmto biblickým textom a chápaním vzťahu medzi mužom a ženou minimálne v dnešnom západnom svete? Aj dnes sú na svete kultúry, ktoré s konceptom submisívnosti žien voči mužom nemajú problém, avšak sú aj také, pre ktoré je takýto koncept neprijateľný. Toto slovo by malo byť aktuálne jak pre jedných, tak pre druhých. Myslím, že aj súčasná západná myseľ nemusí posunúť tento text na vedľajšiu koľaj ako spiatočnícky, ale práve naopak, môže oceniť jeho progresívnosť.

Je nám jasné, že text potrebujeme vnímať v kontexte doby jeho vzniku. Pre staroveký svet bola podriadenosť žien voči mužom bežným modelom chápania usporiadania vzťahov medzi pohlaviami a to aj v manželstve a zdá sa, že nebolo mnoho tých, ktorým by napadlo takéto usporiadanie spochybňovať. Podobnosť sa tu dá nájsť s prítomnosťou otrokárskeho systému vo vtedajšej spoločnosti. Ten je však pre nás dnes neprijateľný. Pavol sa však proti nemu vo svojich listoch nevyslovuje kategoricky, ale vnáša do neho Kristovo evanjelium, ktoré vzťahy medzi pánmi a otrokmi radikálne zmenilo, a myslím, že môžeme smelo povedať, že táto zmena časom umožnila to, že otrokársky systém dnes rázne odmietame. A tiež myslím, že sa dá obdobne uvažovať o koncepte submisívnosti žien voči mužom v manželstve. Pavol ju ešte kategoricky neodmieta (a nebudú ju odmietať ani generácie mnohých storočí po ňom), ale vnáša do nej novinku, ktorá tento koncept radikálne mení a posúva na inú úroveň.

Pavol podriadenosť ženy voči mužovi ešte kategoricky neodmieta, ale vnáša do nej novinku, ktorá tento koncept radikálne mení a posúva na inú úroveň. Zdieľať

Tou novinkou je znova Kristus sám, a viac špecificky jeho vzťah s Cirkvou. Ak Pavol hľadal vhodný vzor, vhodnú paradigmu pre usporiadanie vzťahov v kresťanskom manželstve, vo vzťahu medzi Kristom a jeho Cirkvou ju našiel viac ako vhodne. Nadriadenosť muža voči žene v rámci ich vzájomných vzťahov bola pre neho a jeho súčasníkov samozrejmosť. Samozrejmosťou je aj nadradenosť Krista voči Cirkvi v ich vzájomnom vzťahu. Pre lepšiu ilustráciu tohto vzťahu si Pavol osvojil obraz vzťahu hlavy k zvyšku tela, ktorý je známy už z jeho predchádzajúcich listov. V dnešnom úryvku Pavol najprv použije prvú analógiu zo vzťahu Krista a Cirkvi a prenesie ju na vzťahy v manželstve: tak ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak má byť žena podriadená mužovi. Tu v podstate nejde o žiadnu novinku.

Táto analógia umožní Pavlovi preniesť na vzťah muža a ženy ďalší aspekt zo vzťahu Krista a Cirkvi, ktorý mení koncept submisívnosti podstatným spôsobom. Ak je muž hlavou ženy, tak ako je Kristus hlavou Cirkvi, má muž milovať ženu tak, ako Kristus miluje Cirkev a on ju miluje tak, že za ňu položil svoj život. To je radikálna požiadavka. Analógia podriadenosti ženy ide tak ruka v ruke s analógiou požiadavky lásky podľa Kristovho vzoru. Ináč povedané, ak sa od ženy žiada podriadenosť mužovi, od muža sa rovnako žiada láska k žene podľa vzoru Kristovej lásky k jeho Cirkvi. Takéto chápanie vzťahov medzi mužom a ženou v manželstve vnáša do neho prvok, ktorý podstatne mení pravidlá hry. Už to nie je samozrejmá submisívnosť len na základe rozdielnosti pohlaví, ale ak vzťah podriadenosti, tak len podľa vzoru vzťahu Krista a Cirkvi. Keďže ťažko očakávať, že muž bude dokonale napodobňovať Kristovu lásku, mení sa aj pohľad na samozrejmosť konceptu podriadenosti ženy voči mužovi. Myslím, že sa dá povedať, že veľkosť požiadavky lásky podľa Kristovho vzoru, narúša samozrejmosť požiadavky podriadenosti. Ak by si nejaký muž chcel nárokovať podriadenosť svojej manželky, má si najprv spytovať svedomie, či ju miluje tak, ako Kristus miluje Cirkev. A tak to, čo vystupuje do popredia v tejto Pavlovej analógii, je práve vzor Kristovej lásky k Cirkvi pre vzťahy v kresťanskom manželstve. A to môže veľmi dobre oceniť aj súčasná západná myseľ.

Už to nie je samozrejmá submisívnosť len na základe rozdielnosti pohlaví, ale ak vzťah podriadenosti, tak len podľa vzoru vzťahu Krista a Cirkvi. Zdieľať

Použitie analógie vzťahu Krista a Cirkvi pre manželstvo funguje však aj opačným smerom, teda, že vzťah muža a ženy v manželstve, tak ako ho zamýšľal Boh, osvetľuje aj vzťah Krista a Cirkvi. O tom hovorí druhá časť dnešného úryvku, kde Pavol používa citáciu z Knihy Genezis, aby ju aplikoval práve na vzťah Krista a Cirkvi. Tak ako sa v Božích očiach muž a žena v manželstve stávajú jedným jediným telom, tak to platí o Kristovi a Cirkvi: spolu tvoria jedno nerozlučné telo. Tento obraz sa veľmi vhodne dopĺňa s pripodobnením Krista k hlave e Cirkvi k zvyšku tela, ktorý autor spomína v prvej časti úryvku. Takýmto spôsobom sa radikálne ilustruje, že tak, ako telo bez hlavy a ani hlava bez tela nemôžu existovať ako živý organizmus osobitne, tak nemožno Krista oddeliť od Cirkvi, ale tvoria nerozdeliteľnú jednotu, ak má byť život zachovaný. To má radikálne dôsledky na chápanie vzťahu veriaceho ku Kristovi. Ak chce Krista poznať a milovať celého a živého, neobíde sa bez jeho Cirkvi.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Prvotina

Prvotina

Každý rok 15. augusta si väčšina kresťanov pripomína sviatok Nanebovzatia/Usnutia Panny Márie. V katolíckom ponímaní je tento deň navyše posilnený právnou záväznosťou prikázaného sviatku a existenciou oficiálne definovanej príslušnej mariánskej dogmy. Jeho význam patrične zdôrazňuje aj liturgia. Slávnosť Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie patrí v súčasnom latinskom obrade k tým zopár sviatkom, ktoré majú vlastné eucharistické slávenie vigílie. V praxi to znamená aj, že omša slávená v predvečer slávnosti používa vlastnú sadu modlitieb a biblických čítaní, ktoré sú iné ako tie používané na samotný deň. Pri tomto sviatku sa v obidvoch prípadoch ako epištola čítajú úryvky z 15. kapitoly Prvého listu Korinťanom, ktorej obsahom je Pavlov pohľad na otázku zmŕtvychvstania. Tu sa pozrieme na úryvok, ktorý sa má čítať v deň slávnosti.

Blog
Cirkev a kresťanskí politickí radikáli – Slovensko a Česko

Cirkev a kresťanskí politickí radikáli – Slovensko a Česko

Nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike sú strany a politici, ktorí lákajú voličov sľubmi presadiť vybrané kresťanské hodnoty, zatiaľ čo iné svojim programom alebo životom porušujú. Veľký rozdiel je v tom, ako na tieto snahy reaguje cirkev. Zatiaľ čo na Slovensku ich viacerí kresťanskí aktivisti a cirkevní predstavitelia podporili, v Česku ich predseda biskupskej konferencie aj rehoľní predstavení verejným vyhlásením jasne odmietli.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.