Upútalo ma najmä:
- mimoriadna rôznorodosť účastníkov: od malých detí po starcov; od ľudí hlásiacich sa k predkresťanským duchovnám, cez komunistov až po presvedčených katolíkov; od jednoduchších ľudí po intelektuálne kapacity; atď. Účastníkov týchto protestov teda nie je možné nijako zaškatuľkovať a označovať akýmikoľvek nálepkami. Drvivá väčšina zúčastnených boli slušní, pokojní ľudia, ktorí vedia čo chcú a prečo to chcú.
- atmosféra odhodlania a ľudskosti: Ja osobne som nevidel žiaden náznak agresivity, či zloby (nebol som tam stále a nebol som všade – popisujem moju skúsenosť). Naopak, ľudia si vedeli navzájom pozrieť do očí, usmiať sa na seba (čo v je v tejto zarúškovanej dobe pomaly rarita), prihovoriť sa a prejaviť si navzájom úctu aj napriek vyššie spomínanej rôznorodosti.
- prekvapivo veľkú časť účastníkov tvorili ženy: Boli hojne zastúpené ženy všetkých vekových kategórií a ich účasť bola veľmi aktívna a autentická. Bolo cítiť, že majú neoblomné odhodlanie a vytvárali dojímavú atmosféru nežnej sily. Tým nijako neznižujem účasť mužov, no ten ženský element bol mimoriadne citeľný.
- apolitickosť: Na protestoch som nevidel žiadnu vlajku, či transparent nejakej politickej strany. Objavilo sa pár zelených tričiek, a auto označené logom politickej strany, no išlo o auto, ktoré účastníkom doviezlo občerstvenie. Politické strany sa naozaj zdržali toho, aby protesty využili na svoju prezentáciu.
- spontánnosť: Tým, že akcie neboli organizované politikmi, alebo nejakými silnými subjektmi, no napriek tomu bola účasť veľká, pôsobilo to ako veľmi spontánne vzopätie občanov.
- počet účastníkov: Treba brať do úvahy, že akcie trvali veľmi dlho a ľudia počas ich trvania prichádzali a odchádzali. Celkový počet účastníkov za celý čas trvania je preto násobne vyšší, ako počet v nejakom konkrétnom čase. Podľa mojich odhadov v piatok okolo obeda bolo pred parlamentom okolo 500-600 ľudí; v sobotu okolo obeda to bolo niekoľkonásobne viac, možno okolo 2 tisíc. Odhadnúť počet účastníkov vo štvrtok počas blokády ciest je veľmi ťažké, keďže zaberali pomerne veľkú oblasť, no som si istý, že spolu muselo ísť o viac tisícok ľudí.
Toľko v krátkosti moje postrehy, ako očitého svedka protestov, no žiada sa mi uviesť tu ešte jednu vec. Nedávno ma zaujala myšlienka jedného súčasného umelca, filozofa, verejne činného človeka žijúceho v Kanade, Jonathana Pageau. Tá myšlienka zjednodušene spočíva v tom, že spoločenské javy, ktoré v sebe zahŕňajú veľkú rôznorodosť, slúžia ako zrkadlo. (Pán Pageau to ilustroval na kreslenej postavičke Pepe, ktorá sa v západnom svete dlhé roky používa na karikatúry a meme-čká a bola už spojená s veľkým množstvom rôznorodých významov, či myšlienok, od milých až po odporné. Tým, že ide o chaotický, premenlivý a mnohotvárny jav, pôsobí ako zrkadlo. Tým, že v sebe zahŕňa tak veľa rôznorodých obrazov, pozorovateľ nemôže obsiahnuť všetky jeho významy. Preto vedomie pozorovateľa selektuje vnímané podnety podľa rámcov prítomných v myslení a charaktere samotného pozorovateľa. Tým pozorovateľ projektuje do pozorovaného javu jeho vlastné predstavy, presvedčenia, či ideológiu. Preto ak niekto vidí v Pepe – v kreslenej rozprávkovej postavičke – nenávistný symbol, vypovedá to viac o vnútre pozorovateľa, ktoré sa mu v komplexnom jave zrkadlí... Nechcem čitateľa ďalej unavovať vysvetľovaním tohto filozoficko-psychologického konštruktu; koho to zaujalo, viac je na tomto videu od času 20:38.) Chcem poukázať na to, že aj nedávne protesty boli javom spájajúcim veľmi rôznorodé obrazy, a preto taktiež majú tento zrkadlový efekt. Ak niekto pri pohľade na tieto protesty zdôrazňuje, že tam boli ukričanci, vytrháva z obrovského množstva rôznorodých obrazcov práve obraz ukričanca, aj keď tento obraz nebol väčšinový. Takýto pozorovateľ len verejnosti hovorí o sebe, že v zrkadle vidí ukričanca. Tak isto sa nám prezradili ďalší, a tak vieme, komu sa zrkadlí opica, komu fašista, komu nevzdelanec, dezolát atď. Chvála Bohu, že aj v médiu hlavného prúdu (aj keď v neprimerane malej miere) dostal priestor aj človek, ktorý protesty okomentoval múdro a argumentačne podložene, a ktorý pri pohľade na zrkadliaci jav hovoril predovšetkým o ľuďoch (viď komentár na TA3).