Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
27. júl 2021

Pohľad neliturgistu: Posledná návšteva „Tridentskej“ omše

Po vydaní motu proprio Traditionis custodes som sa vybral na “Tridentskú” omšu s tým, že sa jej poslednýkrát zúčastním, kým je ešte možnosť. V blogu sa podelím o svoje pozorovania a dojmy.
Pohľad neliturgistu: Posledná návšteva „Tridentskej“ omše

16. júla 2021 pápež František výrazne obmedzil možnosti slávenia svätých omší podľa misálu z roku 1962, ktoré ľudia bežne označujú ako “Tridentské” omše. Ide o omše v latinčine, ktoré neprešli liturgickou reformou zadanou II. Vatikánskym koncilom, najmä jeho konštitúciou Sacrosanctum Concilium.

Na “Tridentskej” omši, ktorú Benedikt XVI. vo svojom motu proprio Summorum pontificium označil za mimoriadnu formu liturgie cirkvi (ďalej iba skrátene MF), som sa zúčastnil už viackrát. Prvýkrát to bolo motivované mojím ekumenickým záujmom. Keďže som už bol na niektorých nekatolíckych bohoslužbách, pripadalo mi prirodzené ísť aj na MF a oboznámiť sa s ďalšou z foriem kresťanskej bohoslužby. Neskôr ma motivovali tvrdenia pápeža Benedikta XVI. a prívržencov MF, ktorí vyzdvihovali jeho duchovnú hĺbku, symboliku a podobne. Chcel som zažiť ten duchovný rozmer, ktorý údajne zreformovaná liturgia viac či menej postráda. Táto moja posledná návšteva MF bola akousi rozlúčkou. Predpokladal som, že na Slovensku nebudeme takí pružní, aby sme motu proprio ihneď implementovali, hoci ho pápež vyhlásil s okamžitou platnosťou. Mal som pravdu.

Vonkajšie postrehy

Už cestou na omšu som si uvedomil, že prítomní asi nebudú mať rúška a budú prijímať do úst. Zvažoval som, či to nie je zdravotné riziko a či radšej neísť na bežnú omšu. Som už očkovaný a covid som zatiaľ nedostal, aj keď moji blízki ho už prekonali, tak som si povedal, že to skúsim. Nechcel som tam niekoho provokovať alebo dokonca pohoršiť, tak som sa rozhodol, že prijímať budem iba duchovne a nebudem sa pokúšať prijímať do rúk. Prijímať do úst som nechcel z hygienických/zdravotných dôvodov. Už sa šíril delta variant a hoci je pravdepodobnosť, že by som ho dostal, malá a tiež je malá pravdepodobnosť, že by som mal ťažší priebeh ochorenia, aj tak som sa nechcel vystavovať riziku najmä kvôli mojim blízkym a kvôli karanténe, ktorú by to na mňa aj moje okolie uvalilo.

Pri vstupe do kostola som si všimol, že ľudia vkladali ruky do sväteničky a prežehnávali sa, čiže asi tam bola aj svätená voda. Neskúšal som, takže to overené nemám.

Väčšina prítomných bola bez rúška a neviem povedať, či sa dodržiavali rozostupy. Ja som bol v lavici s jednou pani, ktorá sedela na opačnom konci. V niektorých laviciach bolo aj viac ľudí, ale mohli to byť príslušníci jednej domácnosti.

Išlo o nedeľnú omšu a osadenstvo bolo skôr staršie. Keď si to porovnám s nedeľnými omšami, ktorých sa zvyknem zúčastňovať, tak tam bolo menej mladých. A to chodievam obvykle na večerné omše, nie na nejaké detské či mládežnícke. Takže naratív, že MF je príťažlivá pre mladých, sa v tomto prípade nepotvrdil. Myslím, že rovnaké to bolo aj pri mojich predošlých návštevách MF.

Čo som videl, tak veriaci prijímali kľačiac do úst. Netuším, či by kňaz bol ochotný dať niekomu prijímanie do rúk, MF to asi vôbec nepovoľuje. Na druhej strane je tu rozhodnutie otca arcibiskupa, ktoré – predpokladám – nie je obmedzené iba na omše podľa II. Vaticana.

Počas omše sa používalo aj kadidlo aj sa spievalo, boli použité piesne z JKS. Možno ste si niekedy všimli, že v piesniach JKS je niekedy pred veršom uvedená časť omše, napr. Glória, Krédo, Evanjelium, Ofertórium, Sanktus... Toto mávalo význam práve pri omšiach pred reformou a pri tejto omši sa to prejavilo tiež. Namiesto toho, aby sme my, veriaci ľud, údy Kristovho tela, spoločne vyznávali vieru, spievali Svätý, Svätý, Svätý a podobne (samozrejme všetko latinsky), zaspievali sme krátky verš z piesne JKS. Kňaz sa zatiaľ potichu pomodlil príslušnú časť omše, ak bolo treba nejakú odpoveď od ľudu, tak to mohol odpovedať za všetkých miništrant.

Omša ako taká trvala cca hodinu a pol, čiže o čosi viac, ako bežná nedeľná liturgia. Keď skončila, tak som sa musel ponáhľať za rodinou a nezostal mi čas pomodliť sa súkromne, pristaviť sa pri veriacich a prehodiť pár slov.

Keďže aj liturgický kalendár prešiel po koncile reformou, omša, ktorá sa slávila v MF, bola z ôsmej nedele po Zoslaní Ducha Svätého. To znamená aj iné čítania, pričom v MF sa číta lekcia, čiže list apoštola a evanjelium. Čítanie zo Starého zákona tam nie je.

Kňaz používal ornát a albu starého strihu, tiež manipul a aj kňazský biret. Niektoré ženy mali hlavy zahalené závojom, čo sa kedysi vyžadovalo.

Samotné slávenie

Zaujalo ma, že kňaz ohlásil, že omša sa bude konať aj o týždeň. Znamená to, že všetky podmienky, ktoré pre tieto omše kladie nové motu proprio, boli splnené? Znamená to, že celebrant motu proprio ignoruje alebo o ňom nepočul? Neviem.

Čo sa týka nejakého dojmu úctivosti či zbožnosti u kňaza alebo veriacich, všetko bolo normálne, ako na bežnej omši. Pápež Benedikt v liste k Summorum pontificium písal, že dve formy obradu sa môžu navzájom obohacovať. Pri obohatení MF spomína iba zaradenie nových svätých a prefácií, ale pri obohacovaní omše podľa Misála sv. Pavla VI. spomína výraznejšie prejavenie posvätnosti, ktorá údajne mnohých priťahuje k používaniu MF. Nezachytil som však nič také, čo by MF oproti súčasnej omši obsahoval a pridávalo by mu to na väčšej dôstojnosti či posvätnosti. Možno máme na Slovensku stále veľa kňazov, ktorí omšu podľa súčasného misála slávia dôstojne a s úctou. Ale bol som aj na omšiach v zahraničí a nebol som svedkom nedôstojného slávenia.

Inzercia

Kázeň hodnotím ako priemernú. Bola orientovaná na výzvy k morálnemu životu a životu modlitby. Nadväzovala na liturgické čítania. Avšak mám tri poznámky, ktoré chcem spomenúť.

  1. V katolíckych kostoloch sa v túto nedeľu čítal pastiersky list KBS pri príležitosti návštevy Svätého Otca Františka na Slovensku. Už som bol svedkom toho, že kňaz pri omši pastiersky list neprečítal, ale aspoň povedal, že ho biskupi poslali, uviedol dôvod, prečo sa nečíta a tým, ktorí majú o jeho prečítanie záujem, povedal, kde ho môžu nájsť, prípadne bol ochotný vytlačenú verziu poskytnúť po omši. Na omši, ktorej som sa zúčastnil ja, pastiersky list nebol spomenutý vôbec. Ako keby neexistoval. Keďže nebol viazaný na liturgické čítania, ale návštevu pápeža, nevidím dôvod na jeho odignorovanie. Ale stalo sa. Z textu pastierskeho listu mi nevyplýva, že by sa netýkal veriacich zúčastňujúcich sa slávení v MF.
  2. Nespomínam si, že by na niektorej bežnej omši kňaz pri kázni hovoril niečo o veriacich, ktorí chodia na MF alebo by sa vyjadroval o liturgii MF. Na tejto omši však v kázni zaznelo pár viet, ktoré sa týkali veriacich, ktorí sa pridŕžajú liturgie reformovanej po II. vatikánskom koncile a tiež samotnej zreformovanej omše. Bolo to niečo v štýle, že dnešní zbožní katolíci sa ráno prežehnajú a pomodlia Otče náš, raz do týždňa, v nedeľu idú na omšu. K tomu bolo pripojené niečo v tom zmysle, že tá omša je „taká, aká je“, prípadne že „vieme, aká je“. Nepamätám si to už presne, ale spôsob vyjadrenia naznačoval, že „nová omša“ je v niečom horšia ako „tradičná“. Tiež kňaz myslím spomínal, že pri „novej omši“ sa nehovorí nič o katolíckych prostriedkoch zbožnosti ako sú púte, procesie, pobožnosti a pod. Všetko toto odznelo v kontexte výzvy prítomným pestovať intenzívnejší život modlitby, ako tí ostatní, bežní, či moderní katolíci. Znelo to trochu elitársky.
  3. Kazateľ spomenul aj spomienku na Pannu Máriu Karmelskú, ktorá bola cez týždeň. Práve v tento deň vyšlo motu proprio pápeža Františka. Kňaz hovoril o Karmeli, karmelitánoch, škapuliari. Popritom rozprával aj o sv. Šimonovi Stockovi, ktorý mal od Panny Márie prijať škapuliar. Tento svätec čelil v Cirkvi prenasledovaniu. V ťažkých chvíľach sa veľa modlil a to má byť vzorom a inšpiráciou aj pre nás. Nebolo to vyslovené, ale trochu mi to znelo tak, že pápež teraz „prenasleduje“ veriacich zúčastňujúcich sa omší v MF a treba to vydržať v pokornej modlitbe. Kto vie, či tam bol tento úmysel.

Ešte spomeniem pár vecí, ktoré som si všimol a zamýšľal sa nad nimi.

II. vatikánsky koncil požadoval vypustenie toho, čo sa zdvojilo alebo neúčelne pridalo. Neviem, čo všetko bolo takto vyhodnotené, ale mne napr. dosť do očí udrelo, že pred prijímaním kňaza ten trikrát hovoril „Pane, nie som hoden...“. Potom pred prijímaním ľudu to trikrát hovorili ľudia. Hľadal som na nete, aký mohlo mať to opakovanie význam. Jediné vysvetlenie, ktoré som našiel bolo v tom zmysle, že opakovanie je dobré, vovádza do meditácie a modlitby. Niečo ako ruženec. No, možno áno. Ale možno to spôsobuje aj to, že sa človek nad textom menej zamyslí a rýchlo to odrapoce, aby to mal skôr za sebou. Mne pripadá údernejšie povedať to raz. Sú to slová z evanjelia, ktoré povedal Ježišovi stotník a Pán ho za to pochválil. Skôr sa treba vnútorne pripodobniť pokornému postoju stotníka ako hromadiť jeho slová za sebou. Nemyslím si, že by Ježiš stotníka pochválil viac, keby svoje slová predniesol trikrát za sebou.

Počas omše sa kňaz niekoľkokrát obrátil tvárou k ľudu a povedal Dominus Vobiscum. My sme odpovedali Et cum spiritu tuo. Čiže Pán s vami a I s duchom tvojím. Dosť ma rušilo, že kňaz sa obracal naspäť k oltáru už počas toho, ako sme odpovedali. Celá MF poskytuje veľmi málo priestoru pre veriaci ľud. Toto správanie kňaza ešte viac posilňovalo dojem, že na veriacich vlastne vôbec nezáleží. Či tam sme alebo nie sme, je to jedno. On sa obráti, lebo mu to hovoria rubriky (vraj to robí aj keď slúži súkromnú omšu bez účasti ľudu).

Už som spomínal, že počas omše sme spievali piesne z JKS. To znamená, že veriaci prišli o možnosť aktívne sa zapojiť do behu liturgie v tých miestach, kde sa spievalo. Kňaz si buď vystačil sám alebo dialóg viedol iba s miništrantmi.

Pri pohľade okolo seba som potom vnímal, že niekto spieva, niekto sleduje, čo robí kňaz, niekto číta v rozdaných textoch, čo sa robí a čo sa kňaz modlí, niekto sa modlí nejaké svoje modlitby. Dojem z nejakého spoločného slávenia bol minimálny. Nedá sa to porovnať s liturgiou sv. omše po reforme II. vatikánskeho koncilu. Tá je skutočne spoločným liturgickým aktom, kde sme všetci zhromaždení okolo Krista a ako údy jeho mystického tela sa zapájame do slávenia. Viem, že prívrženci „Tridentu“ zdôrazňujú, že v starej liturgii sú všetci orientovaní jedným smerom a to má slúžiť ako zjednocujúci prvok. Mne to tak veľmi nepripadá. Áno, všetci sme obrátení jedným smerom, ale každý si vlastne robí „svoje“. V súčasnej liturgii prebieha jedno slávenie, ktorého sa spoločne zúčastňujú veriaci a kňaz. Nie je to niečo, čo robíme akoby paralelne popri sebe.

Čo podľa mňa pôsobí rušivo, sú rôzne symbolické významy, ktoré sa popridávali k MF. Jeden bol aj vyjadrený v materiáloch, ktoré boli pred omšou rozdané. Ide o to, že v istej dobe, keď kňazi používali ťažké ornáty (či už to bolo spôsobené materiálom alebo veľmi bohatým zdobením), stalo sa náročným zdvihnúť ruky s hostiou a potom kalichom počas premenenia do dostatočnej výšky. Preto asistencia (napr. miništrant) pridvihla zadnú časť ornátu rukou. Čisto praktická vec. Ale tomuto úkonu sa potom pridali symbolické významy. A asi sa stal povinným. Lebo teraz asistencia pridržiava ornát aj keď je evidentné, že kňaza v pohybe neobmedzuje.

Ale späť k významom. V materiáloch sa o praktických dôvodoch nadvihnutia ornátu nehovorí nič, uvádzajú sa iba symbolické významy. Konkrétne to má vyjadrovať zjednotenie veriacich s kňazom a ženu z evanjelia, ktorá sa dotkla lemu Kristových šiat a bola uzdravená. Neviem, prečo by sme si mali pri premenení pripomínať práve túto udalosť z evanjelia. Tipujem, že ide len o to, že aj v jednom aj druhom prípade sa nachádza kontakt s odevom, tak sa tomu úkonu priradil tento význam. OK, dá sa nad tým meditovať, ale myslím si, že to odvádza od podstaty. Práve totiž dochádza k premeneniu chleba na Telo Kristovo a nám sa pripomína žena trpiaca na krvotok?

Druhý význam – zjednotenie veriacich s kňazom, by som označil až za absurdný. Sme totiž v tej časti omše, kde kňaz všetko hovorí potichu, veriaci nič nepočujú. Môžu iba pozerať na jeho chrbát, možno sledovať text, ktorý asi práve hovorí, ak majú nejaký misál. Na chvíľku sa im ukáže hostia a potom kalich. A zase ticho, zase iba kľačia a majú byť zbožne zahĺbení do prebiehajúceho tajomstva. A miništrant, ktorý vo viacerých prípadoch počas omše zastupuje prítomných veriacich tým, že kňazovi za nich odpovedá (a teda ich vlastne oberá aj o tých pár možností, kedy sa môžu aktívne zapojiť do liturgického diania), teraz pridržaním ornátu naznačuje ich zjednotenie s kňazom. Mne pripadá omnoho zjednocujúcejšie, keď vidím, čo sa deje na oltári, keď počujem, čo kňaz hovorí a keď je to v mne zrozumiteľnej reči.

Záverom

Túto nedeľu som sa zúčastnil bežnej nedeľnej omše. Som rád, že som bol predtým aj na „Tridentskej“, lebo som vedel viac oceniť reformu schválenú sv. Pavlom VI. Tá reforma bola potrebná a skôr či neskôr musela prísť. Bohu vďaka za ňu. Omša je veľký poklad. A aj keď je teraz v zrozumiteľnom jazyku, stále ide o tajomstvo a pre jeho lepšie prežitie potrebujeme formáciu. Nespomínam si, že by sa v niektorom kostole, do ktorého som chodieval, konali nejaké katechézy zamerané na liturgiu. Asi kňazi akosi predpokladajú, že ľudia vlastne vedia, čo sa deje. Že si to možno pamätajú z vyučovania pred prvým svätým prijímaním, birmovkou alebo hodín náboženstva. To je však jedno. V dnešnej dobe máme dostupnú kresťanskú literatúru, môžeme si ju zaobstarať. Máme katolícke médiá, ktoré sa téme liturgie venujú a prizývajú si odborníkov. Na stránke rádia Lumen sa v archíve dá vyhľadať relácia Duchovný obzor, kde pravidelne osvetľujú rôzne témy liturgisti. Aj pápež František v sérii katechéz rozprával o svätej omši a iných sviatostiach, pokryl som to v jednom z predchádzajúcich blogov.

Motu proprio Traditionis custodes pápežom Františkom bolo vydané preto, lebo MF slávenia omše bola príležitosťou pre šírenie rozdelenia v Katolíckej cirkvi, hoci zámer jeho umožnenia bol presne opačný. Pápež vníma, že rôzni veriaci, ktorí vo väčšej či menšej miere spochybňujú II. vatikánsky koncil, prípadne sa dištancujú od pokoncilovej katolíckej hierarchie, navštevovali MF a šírili tam svoje myšlienky. To potvrdzuje aj text liturgistu Štefana Fábryho. Keď sa v tomto svetle pozriem na „Tridentskú“ omšu, ktorej som sa zúčastnil, tak vidím riziká. Neviem, čo si myslia účastníci a aký je ich postoj ku koncilu. Ale videl som, že to slávenie bolo dosť nezávislé od diania v Cirkvi. Pápežský dokument, ktorý sa priamo dotýka tejto komunity, sa vôbec nespomenul. Pápežova návšteva Slovenska a s ňou spojený pastiersky list našich biskupov tiež nie. Hygienické nariadenia platné v diecéze sa nedodržiavajú. K tomu navyše zaznela kritika pokoncilovej liturgie a zbožnosti. Či celebrant vyslovil v kánone meno pápeža Františka a miestneho biskupa netuším, keďže to bolo potichu. Nemyslím si, že to spoločenstvo bolo schizmatické. Na druhej strane, keby takým bolo, nič z toho, čo sa tam dialo, by nepotrebovali robiť inak.

Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať ďalej. Možno ďalší pápež opäť otočí smerovanie v tejto otázke. Na Katolícku cirkev to však nakoniec nebude mať nijaký výrazný dopad. Veriacich, ktorí inklinujú k MF je veľmi málo.[1] Niektorí sa snažia vykresľovať iný obraz, ale ak aj je trebárs vo Francúzsku a USA tradicionalistov viac, u nás je to stále nízky počet. V poslednej dobe sa viditeľnejšie prejavujú, ale kto sa aktívne zúčastňuje cirkevného života, tak vidí, že „tridenťáci“ sú okrajovou záležitosťou. Pre šírenie evanjelia a Božieho kráľovstva sú nakoniec dôležité úplne iné veci.

 

[1] Viac info napríklad v treťom bode v článku Latin Mass Hysteria: https://crc.blog.fordham.edu/faith-religion/latin-mass-hysteria/

Odporúčame

Blog
Očkovanie proti koronavírusu a kresťanská morálka: Rozpor alebo súlad?

Očkovanie proti koronavírusu a kresťanská morálka: Rozpor alebo súlad?

Pandémia nového koronavírusu a jeho rôznych mutácii trápi svet už vyše rok a pol. Ľudstvo proti neviditeľnému nepriateľovi vyvinulo viacero spôsobov ochrany - od testovania obyvateľstva cez rúška až po zatváranie prevádzok a rušenie hromadných podujatí. V priebehu minulého a začiatkom tohto roka uzreli svetlo sveta nové zbrane - vakcíny. V súvislosti s tým sa objavili mnohé hlasy a obavy ohľadom účinnosti a morálnosti pri výrobe týchto vakcín. Ako sa má v tejto problematike zorientovať kresťan? Mal by sa kresťan dať zaočkovať? Vyjadrení k danej téme bolo viacero, ponúkam kratšie zhrnutie.

Denník Svet kresťanstva