Vladimír Rybánsky: muž, ktorý napriek rozvodu ostal verný učeniu Cirkvi

Vladimír Rybánsky (63) je ekonóm na dôchodku. Pred tridsiatimi rokmi sa s ním rozviedla žena. Nebol príčinou rozvodu a ani oň nežiadal. Napriek tomu, odvtedy žije sám, dodržiava učenie Cirkvi a je stále verný svojej manželke. 

Koncom októbra sa skončila Synoda o rodine, na ktorej sa rozoberal aj prístup Katolíckej Cirkvi k rozvedeným. Do tejto kategórie ľudí patríte aj vy. Ako vznikla táto situácia? Čo bola príčina rozvodu?

Rozvod sa uskutočnil na návrh manželky. Dôvod bola bezdetnosť manželstva. Keďže by to však v tom čase na civilnom súde ako dôvod pravdepodobne neprešlo, moja žena ako oficiálny dôvod uviedla zaužívané frázy o trvale narušenom vzťahu k partnerovi a o nedostatku záujmu o partnerku. Manželka navyše mala vtedy už nového partnera.

A vy ste čo uviedli ako dôvod?

Nič. Ja som sa rozviesť nechcel.

Ako dlho ste rozvedení?

Vo februári budúceho roku to bude už 30 rokov.

Udržiavate medzi sebou aspoň nejaký kontakt?

Nie.

Koľko trvalo (z civilného hľadiska) Vaše manželstvo?

Necelých 7 rokov.

Absolvovali ste pred sobášom predmanželskú prípravu?

Áno. S manželkou sme mali predmanželskú prípravu. Keďže však nebola pokrstená a nebola ani veriaca, musela byť oboznámená so základmi katolíckej viery.

Bola táto príprava intenzívna?

Veľmi nie. Boli to asi 3 – 4 sedenia, na ktorých sme, ako som už naznačil, preberali základy katolíckej viery. Kňaz sa ale najmä zameriaval na moju manželku, keďže bola neveriaca.

Ako Vás po rozvode vnímala rodina a okolie? Cítili ste podporu alebo skôr odsúdenie?

Musím povedať, že som sa stretol s absolútnym prijatím a podporou ako rodiny tak aj známych. Žiadne odsúdenie som nezažil. Skúsenejší veriaci ma dokonca upozornili, že potrebujem dišpenz, aby som mohol pristupovať k sviatostiam.

Ako konkrétne vyzerala táto pomoc?

Rodina, ktorá je zároveň silno veriaca, mi pomohla najmä s bývaním. Býval som v rodičovskom byte, pokiaľ som si nezohnal iné bývanie. To trvalo asi rok. Okolie to neriešilo a nevylúčilo ma.

A aká bola reakcia kňazov a cirkevnej hierarchie? Bol predsa len komunizmus a atmosféra bola asi aj v Cirkvi uzavretejšia a prísnejšia ako dnes.

Cirkev samozrejme žiadala objasnenie situácie, lebo potrebovala vedieť, čo sa stalo. Ale žiadne obštrukcie zo strany Cirkvi neboli. Celý proces udelenia dišpenzu bol rýchly. Čo sa týka kňazov, necítil som žiadne odsúdenie. Ani v spovednici, ani počas vybavovania dišpenzu. Samozrejme, chceli vedieť, či dodržiavam dišpenz, keďže som ho dostal pod podmienkou, že nesmiem mať iný vzťah a musím žiť v čistote.

A dodržiavate?

Áno.

Po rozvode nastal vo Vašom živote zlom. Ako ste to zvládali? Nerobila Vám problém samota?

Nepociťoval som nepohodu. Zo samotou som nemal problém. Dokonca mi v istom zmysle bolo dobre (smiech). Našiel som si nové priateľské vzťahy, ktoré mi nahradzovali manželský život. Stretol som viacero veriacich žien, ktoré mali podobný príbeh ako ja. Išlo buď o rozvod alebo o smrť manžela. Stretával som sa s nimi a pomáhal som im pri výchove ich detí tým, že som ich napríklad doučoval matematiku a iné predmety. Nebol v tom samozrejme žiadny úmysel vstúpiť do nejakého nového vzťahu. Udržiaval som s nimi normálny priateľský kontakt. Navyše, nový vzťah by som si ani nemohol dovoliť, keďže v roku 1991 som začal pracovať na cirkevnej škole a neregulérny vzťah by nebol vhodný.

Ako vyzeral po rozvode Váš modlitebný život a vzťah s Bohom?

Môj modlitebný život nebol rozvodom negatívne ovplyvnený. Všetko pokračovalo ako predtým – večerná modlitba, čítanie Sv. Písma a Katechizmu. Taktiež som ako duchovnú literatúru čítal cirkevné dejiny.

Pomohlo Vám to?

Iste. V Písme a v dejinách Cirkvi som videl, že ľudia museli znášať aj horšie životné situácie a dokázali sa s nimi vyrovnať.

Cítili ste Božiu pomoc?

Áno, najmä v tom zmysle, že celá záležitosť sa negatívne neprejavila na mojom psychickom stave. Božiu pomoc som jednoducho cítil v tom, že som bol s tou situáciou úplne vyrovnaný.

Zažili ste aj nejakú krízu?

Nie, nezažil. 

Dokázali ste Vašej žene odpustiť?

Áno, odpustil som jej.

Dokázali by ste ju prijať, keby sa vrátila naspäť?

To sa asi po 30 rokov nestane. Ale ak by sa naozaj vrátila, nepošlem ju preč. Na citovej rovine by sa však náš vzťah musel obnoviť.

To je veľmi pekný prístup. Naučila Vás tomuto prístupu Cirkev?

Áno. Ja ako kresťan som povinný moju manželku prijať naspäť.

Viacero ľudí sa ocitlo v podobnej situácii, v ktorej ste vy. Čo im odporúčate?

Aby si našli náhradný zmysel života a dodržiavali učenie Katolíckej Cirkvi. Samozrejme, modlitba a čítanie Sv. Písma a inej duchovnej literatúry by nemali chýbať.

Chcete niečo odkázať aj mladým, ktorí sa pripravujú do manželstva?

Mladí by mali dôkladne spoznať svojho partnera. Najmä by si mali spoločne so svojim nastávajúcim prebrať hraničné situácie ako napríklad neplodnosť či úraz spojený s ťažkým a doživotným zdravotným postihnutím. Manželstvo má totiž vydržať aj tieto veci. Takisto je potrebná istá doba na vzájomné spoznanie sa. Ja som mal krátku dobu spoznávania sa. Len 8 mesiacov. Osobne odporúčam 2 roky. Avšak, nemalo by to trvať príliš dlho. 

Rozhovor bol autorizovaný