Zápas o dobrú vec!

Zisťujeme, že medzi katolíkmi (ba aj inde) dochádza k vášnivým diskusiám o etických otázkach týkajúce sa manželského sexuálneho úkonu. Diskusie azda nabrali na obrátkach po nedávnom vydaní knihy Petra Seewalda s Benediktom XVI., ktorý sa vyjadril aj k používaniu kondómov, čo niektorí autori interpretovali až tak, že do veci zasiahla Kongregácia pre náuku viery, aby poskytla správnu interpretáciu slov pápeža. Niektorí zastávajú názor, že to nie je téma, ktorá by mala katolíkov až toľko zamestnávať, aby sa jej venovalo až toľko pozornosti, lebo sú aj iné témy, ktoré by Cirkev mala považovať za dôležité. Iní majú opačný názor a rázne akcentujú etiku manželského života.

Nedávno sa uskutočnila diskusia v Slovenskom rozhlase o homosexualite, kde diskutovali s moderátorom traja diskutéri: gréckokatolícky kňaz, evanjelická farárka a aktivista za práva homosexuálov. Každý poslucháč si musel všimnúť zásadný rozdiel medzi tvrdením kňaza a farárky (hoci pani farárka priznala, že v protestantských komunitách nepanuje v tejto otázke zhoda), ktorí zdôrazňovali fakt, že k manželstvu patria aj deti a aktivistu za práva homosexuálov, ktorý zdôrazňoval právo každého človeka aj na vlastné sexuálne šťastie nezávisle od nemožnosti splodiť vlastné deti.

Aby človek určoval, čo je prirodzené...?

Vyššie spomínaný problém nie je vôbec povrchný, ale veľmi závažný. Určité kruhy či skupiny sa usilujú rázne presadiť presvedčenie, že človek má byť ten, ktorý sám určuje, čo prirodzené je a čo nie je už prirodzené. Mnohým katolíkom sú známe tvrdenia typu, že „prirodzené je vecou spoločenskej dohody“. Ak sa sexuálne šťastie človeka podarí odtrhnúť od možnosti plodenia už je iba krôčik k tomu, aby kritériom toho, ktorý ľudský orgán je prirodzene „pohlavný“ bude určovať sexuálne šťastie človeka a teda v konečnom dôsledku vôľa človeka alebo – povedzme - politická vôľa nejakej demokraticky zvolenej spoločenskej elity. Istý kresťansky politik sa vyjadril, že ak to bude chcieť presadiť aj ekonomická elita, pravdepodobne sa presadeniu tejto tendencie aj formou štátneho zákona sa nebude dať zabrániť. Ale – podľa neho – nie je to až tak podstatné, lebo napokon títo ľudia nebudú mať deti a tak prirodzene vymrú. V súčasnosti sa ešte nevie, ako to naozaj bude. Ale jasne to vysvetľuje aj ostrosť tejto diskusie a to na oboch stranách.

Katolícke „nie“ – „áno“

Ak sa stupňuje tlak na jednej strane, narastá tlak aj na druhej strane. Treba preto považovať za samozrejmé, ak katolíci a vôbec konzervatívne (nie však liberálne) zmýšľajúci ľudia oponujú a hovoria „nie“ tendenciám, aby spoločnosť určovala čo je a čo nie je prirodzené. Pre katolíkov je prirodzenosť danosťou a nie tým, čo môže človek určovať svojou vôľou. Ale zdá sa, že ak pred Druhým vatikánskym koncilom (1962-65) v Cirkvi príliš zdôrazňovalo potomstvo a manželský úkon sa považoval skoro sťaby za „nutné zlo“ (mať deti alebo liek na žiadostivosť, lat. remedium concupiscientiae), po Druhom vatikánskom koncile sa to - v niektorých skupinách Cirkvi i mimo Cirkvi - zase „prevaľuje“ do druhého extrému a odtrháva sa sexuálny úkon od úkonu plodenia. Poslední pápeži sa vo svojej náuke usilujú toto dať do potrebnej rovnováhy. Diskusiu presadzujúcu toto dôsledné „nie“ na jednej strane a, na druhej strane, „áno“ otvorenosti životu, treba chápať aj v kontexte tohto zápasu o chápanie podstaty ľudskej prirodzenosti.

Zápas za dobrú vec

V tomto zmysle treba považovať za normálne, ak katolíci rázne vstupujú do diskusie a rázne poukazujú na spätosť plodnosti so sexuálnym úkonom manželov a na potrebu otvorenosti manželov dať nový ľudský život. Treba to chápať ako zápas za dobrú vec, ako zápas o budúci charakter manželstva a rodiny a napokon tiež ako zápas o chápanie ľudskej prirodzenosti. Na druhej strane však nie je potrebné zdieľať prílišnú starosť o to, čo bude. Lebo ak tu je presvedčenie, že ľudská prirodzenosť je danosťou nezávislou od vôle človeka, v konečnom dôsledku táto danosť sa vždy nejakým spôsobom presadí. Ani netreba príliš argumentovať iba poukázať, že ak človek naruší rovnováhu prírody, obracia sa to proti nemu samému. Ak naruší vlastnú prirodzenosť, obráti sa to proti nemu. A preto treba zápasiť, lebo sa zápasí o dobrú vec, o dobro samého človeka.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo