Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. jún 2021

Jozef Mikloško: Rodič má ľavou rukou milovať a pravou dávať hranice

Jozef Mikloško: Rodič má ľavou rukou milovať a pravou dávať hranice

Autori: Vlado Bis, Mária Kohutiarová

Od pediatrie ho odvial život práve záujmom o telesné a duševné zdravie dieťaťa do detských domovov. Svoj život má pretkaný tisíckami príbehov detí a rodín, ktoré potrebovali pomoc konkrétnu aj systémovú. S MUDr. Jozefom Mikloškom ml.(52) hovoríme o jeho životnom poslaní, ale aj o tom, čo najviac potrebujú deti a ako sa rodičovstvu naučiť.

Ste lekár, predseda OZ Úsmev ako dar, no zároveň ste aj otec, manžel, syn, aj súrodenec. Ktorý z týchto „titulov“ máte najradšej?

Najradšej som otec, ale v poslednej dobe som najradšej dedko. Mám jedného vnúčika a druhý príde na svet v júli. Tento titul je pre mňa veľmi dôležitý, lebo je nádherné byť s deťmi ako starý otec. Pozorovať, ako rastú deti mojich detí, je skutočne úžasné. Keďže učím na vysokej škole, venoval som sa aj akademickému rastu, podopĺňal som si vzdelanie, napísal nejaké práce, obhájil nejaké akademické hodnosti, mám niečo za sebou – ale tým najdôležitejším titulom je pre mňa otec

Čomu sa venujete aktuálne?

Som vyštudovaný lekár pediater, ale momentálne medicínu robím len veľmi málo a v rámci medicíny sa venujem hlavne medicíne prenatálneho obdobia. Venujem sa tiež sociálnej pediatrii, tá sa zaoberá vplyvom sociálneho prostredia na telesné aj duševné zdravie dieťaťa. Stručne povedané: hlavne sa venujem takzvanému ranému detstvu. To je obdobie dieťaťa, ktoré prežíva niekde hlboko od počatia, až po nejaký tretí, štvrtý, piaty rok. Videli sme na príkladoch detí z domovov, že toto obdobie je extrémne dôležité a bez nadsadenia poviem, že zhruba osemdesiat percent našej osobnosti sa vyformovalo v tomto období. 

Úsmev ako dar existuje od roku 1982 –ako vznikla myšlienka pomoci deťom z detských domovov? 

To je veľmi pekný príbeh. V osemdesiatom druhom sme sa volali Brigáda socialistickej práce Mirka Nešpora. Šoféri v Slovenskej televízii pod vedením svojho kolegu Jula Hrona ešte za hlbokého socializmu robili užitočné veci. Jeden zo šoférov, ktorý bol bývalý domovák, volal sa Tóno Valentín,  svojich kamarátov nahovoril urobiť niečo užitočné pre detské domovy. Najprv pravidelne navštevovali detský domov v Holíči, potom v roku 1982 to prerástlo do organizácie veľkého benefičného koncertu Úsmev ako dar. Odvtedy sa program rozvíjal. V deväťdesiatom prvom sa založila Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, ktorá teda tento rok mala tridsať rokov. Podstatné je, že od založenia kontinuálne rozvíjame programy pre deti žijúce v detských domovoch, pre rodiny v kríze a náhradné rodiny. Máme programy pre osobnostný rozvoj detí z detských domovov,  pre pomoc pri ich odchode do samostatného života, štipendijný program Pipi dlhej pančuchy na podporu ich štúdia, program systémovej terénnej pomoci pre krízové rodiny, náhradné rodiny, vzdelávacie programy pre odborníkov aj deti, dobrovoľnícky program „anjelov strážnych“. Organizujeme pre rodiny Stretnutia rodinných kruhov. Tiež sa venujeme systémovým zmenám na podporu rodiny v spoločnosti. Hlavná misia je postupne napĺňať motto „Aby rodina zostala spolu“.

Akým spôsobom spolupracujete s detskými domovmi a deťmi v nich?  

Pomoc deťom z detských domovov – teda po novom deťom z centier pre deti a rodiny (CDR) prebieha vo viacerých rovinách. Najdôležitejšie je hneď po príchode dieťaťa do zariadenia hľadať mu rodinu. Ak je to možné, umožniť mu prostredníctvom terénnej sociálnej práce návrat do vlastnej rodiny. Veď v CDR žije len 2 % skutočných sirôt. Smutné je, že jednou z hlavných príčin vyňatia je strata bývania rodičov. Je skutočne tragédiou, že rodičia, ktorí chcú vychovávať svoje deti, ich musia dať do CDR, lebo s nimi nemajú kde bývať, nemajú ich z čoho živiť. Máme v teréne okolo 120 pracovníkov a snažíme sa systémovou pomocou ochrániť rodinu pred vyňatím detí. Počas krízy sme sprevádzali už viac ako 2000 rodín. Veľa sa tiež venujeme tvoreniu projektov dostupného sociálneho nájomného bývania. V spolupráci s Oázou sme v Košiciach vybudovali prvé 4 modelové dostupné nájomné sociálne byty. Keď rodinu nie je možné zachrániť, mobilizujeme príbuzných. Málokto vie, že okolo 80 % zo všetkých náhradných rodičov sú starí rodičia detí. Príbuzní vedia pre dieťa skutočne urobiť zázraky. Ako som už spomínal, veľmi nám pomáhajú Stretnutia rodinného kruhu. Ak sa zmobilizuje celá rodina, deti môžu ostať doma alebo sa z CDR čím skôr vrátiť. Učenie rodičovských zručností je v krízových rodinách veľmi dôležité, lebo podľa našich výskumov až polovica rodičov, ktorým bolo dieťa odobraté, sa chcela starať o dieťa, len nevedela ako. 

Čo ak sa to s pôvodnou rodinou riešiť nedá?

Niekedy sa rodine ani príbuzným nedá pomôcť, vtedy treba dieťaťu hľadať náhradnú rodinu. Na Úsmeve každoročne pripravíme viac ako sto záujemcov o náhradné rodičovstvo. Keď prijmú dieťa z CDR, snažíme sa ich čo najdlhšie sprevádzať, pomáhať im pri výchove dieťaťa. Deťom, ktorým sa ani pri najlepšej vôli nedarí nájsť rodinu, a teda budú žiť až do dospelosti v CDR, pomáhame cez naše projekty rozvíjať ich osobnosť a taktiež pomáhame cez SOS program pri ich príprave na odchod do samostatného života. Máme svoje domy na polceste, kde môžu dočasne bývať.

Toto je konkrétna pomoc konkrétnym deťom. Nechce to však zásah dobrého zákona?

Angažujeme sa v systémových zmenách najmä v legislatívnej rovine. Vytvárame rozličné pilotné projekty, ktoré sa po ich úspešnom odskúšaní snažíme zaviesť do celoslovenského systému. Či už to bola transformácia detských domovov z internátneho modelu na rodinný alebo na podklade skúsenostíz našich centier na podporu rodiny sme participovali na novele zákona o sociálno-právnej ochrane, ktorá zmenila detské domovy na centrá pre deti a rodiny, ktoré vytvárajú nové formy práce pre zariadenia, aby dieťa, ktoré v nich žije, sa mohlo čím skôr vrátiť do rodiny.

POMÁHAME TÝM RODINÁM, KTORÉ SÚ OCHOTNÉ AKTÍVNE VSTÚPIŤ DO ZMENY Zdieľať

Zasiahla pandémia deti z detských domovov a rodiny, do ktorých by mali prísť? 

Paradoxne, najťažšie zasiahla pandémia rodiny, ktorým sa už aj pred krízou žilo ťažko. Väčšina matiek, ktoré žijú v zložitejších podmienkach, pracovala v gastro priemysle ako čašníčky, servírky na rozličné dohody. V dôsledku pandémie prišli ako jedny z prvých o prácu. Majú teraz veľmi komplikovanú ekonomickú situáciu, hrozí im hlavne strata bývania. Kontaktujú nás mnohé rodiny, ktoré potrebujú pomoc s úplne základnými vecami, najmä s potravinami. Deti v CDR to priamo ekonomicky nezasiahlo, lebo zariadenia sú štátom dotované. Tieto deti nemajú materiálny a finančný problém. Ich to zasiahlo hlavne vo vzťahovej rovine. Nemohli mať kontakt s rodičmi, príbuznými, kamarátmi, nemohli chodiť medzi ľudí, na akcie medzi sebou, ktoré sme pre nich robili.  Sociálnu izoláciu znášali ťažko všetky deti, pre deti z CDR to však bolo osobitne ťažké. 

Akým spôsobom bude možné pomôcť rodinám, ktoré prvé prišli o prácu? 

Treba zdôrazniť, že vieme pomôcť len tým rodinám, ktoré si chcú samy pomôcť. Ak zistíme, že rodina chce aktívne zmeniť svoju situáciu, vypracujeme s ňou plán. Realizácia plánu sa potom deje vo viacerých rovinách. Jednak cez terénnu sociálnu prácu, vzťahové a výchovné problémy riešime cez odbornú psychologickú alebo pedagogickú pomoc. Na jeseň dokončí kurz terapie vzťahovej väzby prvých 20 terapeutov, ktorí budú špecializovaní na ozdravovanie vzťahov v rodine, lebo kľúčový problém rodín, s ktorými pracujeme, sú rozbité vzťahy. Keďže veľmi vážnym problémom je bezdomovectvo rodín, veľa energie venujeme riešeniu bývania. V spolupráci s nadáciou Dedo sme sa spojili a vytvorili sme sieť Doriek – centier na obnovu rodiny. Dorky sú zariadenia pre krízové rodiny, kde máme kapacitu okolo tristo miest na siedmich miestach po Slovensku.

To je strecha nad hlavou. A na seba a do seba?

Keďže súčasťou systematickej práce s rodinami je aj materiálna pomoc, organizujeme aj zbierky. Či už je to zbierka Podeľme sa, v rámci ktorej spolupracujeme s Katolíckymi ženami Slovenska alebo to bola zbierka Koniec zlým snom. Dobrá správa je, že väčšine rodín sa dá pomôcť. Naše štatistiky hovoria, že po systematickej pomoci sa vie až 80 % rodín postaviť na nohy a samostatne fungovať. Najväčšiu radosť však mám z toho, že množstvo rodín, ktorým sa pomohlo, cítia v sebe morálnu povinnosť ďalej pomáhať iným rodinám. Z mnohých bývalých klientov sú dnes naši aktívni pomocníci a aktívni spolupracovníci. Bývalí domováci si dnes založili vlastnú iniciatívu Domováci domovákom, kde pomáhajú štartovať do života mladým ľuďom, čo majú podobný osud, ako mali oni.

AK NAUČÍME DETI ODPÚŠŤAŤ, NEBUDÚ OPAKOVAŤ CHYBY RODIČOV Zdieľať

Percento rodín, ktoré sa podarí zachrániť a pomôcť im, je teda vysoké. Čo okrem materiálneho zázemia podľa vás deti najviac potrebujú?

Najvýstižnejšie to povedal známy český psychológ Zdenek Matejček: „Najviac zo všetkého dieťa potrebuje istotu vo vzťahoch.“  Táto istota mu dáva pocit vnútorného bezpečia a istoty, bez ktorého sa dieťa nemôže normálne vyvíjať. Ak dieťa túto istotu vo vzťahoch nemá, hľadá za ňu náhrady. Najrozličnejšie závislosti, ktoré dnes, bohužiaľ, veľmi prekvitajú, mu túto chýbajúcu istotu dočasne nahrádzajú. Keďže všetci vieme, že závislosti fungujú len veľmi krátkodobo a pozitívne pocity z nich rýchlo vyprchajú, u detí a mládeže, bohužiaľ, veľmi výrazne rastú depresie a s nimi spojené pokusy o samovraždu. Posledné štatistiky hovoria, že každé piate dieťa trpí nejakou formou depresie. Samovraždy mladistvých, najmä vo veku od 10 do 15 rokov, narástli o 150 %. Nemusíme byť dokonalí rodičia, ale ak dáme dieťaťu bezpečný a dlhodobý vzťah, urobili sme preň to najdôležitejšie.

Bez ohľadu na sociálne zázemie: kde robíme ako rodičia najviac chybu?

To najväčšie umenie rodiča je –obrazne povedané – ľavou rukou dieťa bezpodmienečne milovať a pravou mu dávať hranice. V tejto rovnováhe dieťa nachádza všetko, čo potrebuje na svoj všestranný rozvoj. Tu robíme my rodičia najväčšie chyby. Alebo dieťa milujeme podmienečne– napríklad, len keď máš dobré známky –čo doň zasieva obrovskú neistotu, alebo mu nedávame jasné hranice, čím dieťa nevie rozlíšiť dobré od zlého. Toto mu robí v živote chaos a paradoxne ho to tiež veľmi zneisťuje. O hľadaní regresných istôt dieťaťa v závislostiach sme už hovorili vyššie. Základné vlastnosti bezpodmienečnej lásky podľa Biblie sú – dáva istotu, je dostupná (on line), miluje ako prvá, je osobná, a chce vždy len to najlepšie. Samostatná, ale veľmi dôležitá kapitola výchovy je viesť dieťa k odpúšťaniu. Práve zo života detí z detských domovov vieme, aké je odpúšťanie extrémne dôležité. Je to jediný spôsob, ako znovu obnovovať vzťahy, a najlepší spôsob, ako deti viesť, aby neopakovali chyby rodičov. A ešte jednu veľmi dôležitú vec vystihol vo svojom citáte don Bosco: „Nestačí mladých milovať, oni musia cítiť, že ich milujete.“

Inzercia

 

Lenže – šoférovať auto sa naučíme v autoškole, jazyk v jazykovej škole. Ako sa dobre učiť rodičovstvu?

Najviac sa človek učí rodičovstvu v ranom detstve. Neexistuje lepšia príprava na rodičovstvo ako emočne naplnené detstvo vrátane obdobia prenatálneho. Už v maternici dieťa doslova nasáva lásku alebo odmietnutie mamy, otca, súrodencov... Už v tomto období má obrovský vplyv na dieťa otec. Už citovaný profesor Matejček povedal tiež: „Neexistuje lepšia prevencia rozvodu ako to, že sa otec stará o dieťa od narodenia.“ Po najnovších objavoch emocionálneho prežívania dieťaťa v maternici dodajme: „...keď sa stará o dieťa už prenatálne.“  Samozrejme, vzťahová a rodičovská výchova na všetkých školách by mala byť určite postupne zavedená. Dnes takýto predmet,bohužiaľ, neexistuje, rodičovská výchova býva zužovaná len na sexuálnu výchovu. Paradoxom je, že kvôli sexuálnym problémom sa nerozviedlo takmer žiadne manželstvo, ale kvôli vzťahovým nezhodám je to podľa štatistík takmer 70 %.

Objavuje sa mnoho nových teórií o výchove – sú tie staré, jednoduché, z čias našich starkých, prekonané?

Paradoxom dnešnej, ako to niekto výstižne nazval, postoptimistickej doby, kde sa každý deň objaví nejaká bombastická teória výchovy, je, že najväčšou hodnotou začína byť zdravý sedliacky rozum. Základné potreby detí sú úplne rovnaké ako boli pred storočiami. V princípe, to najdôležitejšie, čo potrebovali deti voľakedy, potrebujú aj dnes. Takže, ak skutočne milujeme svoje deti a podľa toho, čo nám hovorí sedliacky rozum, im dávame to, čo potrebujú, vychováme deti dobre. Samozrejme, doba je komplikovaná a každý rodič sa musí vo výchove svojich detí aj vzdelávať. Dobrú literatúru o výchove však našťastie nie je problém nájsť. 

NEPREŽIJÚ NAJSILNEJŠÍ, ALE NAJMILOVANEJŠÍ Zdieľať

Ste veriaci človek, my sme portál pre veriace rodiny. Môže byť Biblia výchovným materiálom, viera pedagogickým postupom?

Čím ďalej, tým jasnejšie psychológia dokazuje, že vzťahy sú základným kameňom našej psychiky. Bez normálnych vzťahov dieťa nemôže byť psychicky zdravé a, inak povedané, bezpečné vzťahy sú základom našej osobnosti a odolnosti, v psychológii nazývanej resiliencia, voči stresom a problémom. Ak dieťa prežíva citový chlad, odrazí sa mu to až na štruktúre buniek a veľkosti aj funkčnosti mozgu. Molekulárny biológ Lipton povedal veľmi výstižný citát: „Neprežijú najsilnejší, ale najmilovanejší.“ Prečo odpovedám na túto otázku z tejto strany? Kresťanstvo je jediné náboženstvo, ktoré predstavuje Boha ako lásku, čiže ako vzťah. Kresťanstvo teda najlepšie zodpovedá našej psychike, výchova podľa kresťanských zásad najlepšie napĺňa to, čo deti potrebujú. Takže, kde inde môžu byť lepšie odpovede na výchovu detí ako v knihe o vzťahu Boha a človeka – v Biblii? 

Čo vás najviac fascinuje na otcovstve Boha a na vašom Božom synovstve?

„Miluj ma, keď som sa zašpinil, lebo keby som bol čistý, miloval by ma každý,“ povedal už pred mnohými rokmi génius ruskej literatúry F. M. Dostojevskij. Bezpodmienečná láska svojich synov a dcér je tá najfascinujúcejšia Božia vlastnosť. Ako rodič viem, že Boh miluje moje deti viac ako ja, že dokonca, ak to myslím úprimne a pomýlim sa vo výchove, on napraví moje chyby. To mi dáva to, čo dnes možno najviac chýba dnešným rodičom – istotu vo výchove. Ja urobím, čo môžem a viem, a ostatné nechávam na neho. 

O Božom pohľade na rodičovstvo ma tiež veľmi dobre usmernil jeden múdry kňaz: otec a mama sú najdôležitejšie osoby v živote dieťaťa, či už v dobrom alebo, bohužiaľ, niekedy aj v zlom. Rodičovská modlitba a žehnanie deťom majú v ich živote tú najdôležitejšiu moc. Žiadna iná modlitba ani žehnanie nie sú pre dieťa také dôležité ako od rodiča, ako aj, bohužiaľ, nič nie je pre dieťa také zničujúce, ako práve rodičovské ublíženie, nepožehnanie, ba niekedy až zlorečenie.  

Ako Boží syn a zároveň otec mojich detí teda viem, že Boh mi dal veľkú autoritu voči mojim deťom, ale aj veľkú zodpovednosť voči nim. Preto sa za nich veľa modlím, žehnám im, zveril som ich do jeho lásky. Tiež prosím Matku Božiu, Ježišovho pestúna ako aj ich patrónov a ich anjelov strážnych o ich ochranu. Verím, že keď pre svoje deti urobím všetko, čo je v mojich silách, on doplní to nadprirodzené. Ako syn Otca viem, že moje deti sú napriek mojim chybám a slabostiam v dobrých rukách. 

 

Fotografie: Jana Bytčáneková

 

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame